Harry Potter a Kameň mudrcov

„Hlúposť,“ povedal Hagrid. „Snape je rokfortský profák, nič také by nespravil.“

„Prečo sa potom pokúšal zabiť Harryho?“ vykríkla Hermiona.

Po skúsenosti z metlobalového zápasu zrejme zmenila svoj názor na Snapa.

„Viem rozoznať, kedy ide o zaklínadlo, a kedy nie, Hagrid, všetko som si to naštudovala! Človek musí pri zaklínaní udržiavať nepretržitý očný kontakt a Snape ani nežmurkol, videla som ho!“

„Tak to ste sa teda riadne sekli, milí moji!“ vyhlásil Hagrid. „Neviem, prečo Harryho metla robila, čo robila, načo by však Snape hlušil nejakého študentíka? Už ma fakt štvete – pcháte nos, kam nemáte. Vy si, namojdušu, o čosi koledujete. Pusťte z hlavy toho psa, aj to, čo stráži, to je vec profesora Dumbledora a Nicolasa Flamela...“

„Ale čo?!“ zvolal Harry natešene. „Takže v tom má prsty aj niekto, kto sa volá Nicolas Flamel, je tak?“

Hagrid vyzeral, že je nazúrený sám na seba.

12 Zrkadlo z Erisedu

Blížili sa Vianoce. V jedno decembrové ráno sa Rokfort prebudil a pokrývala ho metrová snehová prikrývka. Jazero bolo zamrznuté a weasleyovské dvojčatá si vyslúžili riaditeľské pokarhanie, lebo začarovali niekoľko snehových gúľ, tie potom zaútočili na Quirrella a odrážali sa od jeho turbana. Niekoľkým sovám sa podarilo predrať sa hustou snehovou metelicou a doručiť poštu, no potom museli nejaký čas stráviť v Hagridovej opatere, kým sa nedali do poriadku natoľko, že boli opäť schopné lietať.

Žiaci sa už nevedeli dočkať prázdnin. V chrabromilskej klubovni i vo Veľkej sieni blkotali v kozube príjemné ohníky, no na chodbách bol ľadový prievan a do učební sa pomedzi škáry v oknách vytrvalo dobýjalo mrazivé vetrisko. Najviac si však vytrpeli na Snapových hodinách v hradnom žalári, kde sa im vlastný dych zrážal na paru priamo pred očami a všetci sa tisli čo najbližšie k svojim horúcim kotlíkom.

„Ľutujem všetkých,“ vyhlásil jedného dňa počas hodiny elixírov Draco Malfoy, „ktorí musia cez Vianoce zostať tu, lebo doma ich nechcú.“

Keď to vravel, celý čas sa pozeral na Harryho. Crabbe a Goyle sa rehúňali. Harry, ktorý práve odmeriaval prášok z chrbtice ropušnice, si ho nevšímal. Od metlobalového zápasu bol Malfoy ešte protivnejší ako predtým. Zúril, že Slizolin prehral, a usiloval sa ľudí rozosmiať vyhlásením, že v budúcom zápase nahradí Harryho na poste stíhača žaba, lebo má väčšiu papuľu. Nikto sa však nesmial, všetci totiž obdivovali Harryho za to, že sa na vzpínajúcej metle udržal. Malfoy naňho žiarlil, a preto sa mu začal posmievať, že nemá nijakú rodinu.

Harry sa nechystal stráviť Vianoce na Privátnej ceste 4. Profesorka McGonagallová bola asi pred týždňom za nimi so zoznamom žiakov, ktorí tu počas sviatkov zostávajú, a Harry sa bez rozmýšľania zapísal. Vôbec sám seba neľutoval, bol presvedčení že toto budú jeho najkrajšie Vianoce. Ron s bratmi tu zostáva tiež, lebo pán a pani Weasleyovci tento rok cestujú za Charliem do Rumunska.

Keď vychádzali z hodiny elixírov, cestu im zatarasila velikánska borovica. Podľa obrovských bagančí, čo z nej trčali, a hlasného fučania usúdili, že za ňou Je Hagrid.

„Ahoj, Hagrid, pomôžem ti?“ opytal sa Ron a strčil hlavu medzi vetvy.

„Díky, Ron, netreba, všetko hravo zvládam.“

„Mohol by si trochu uhnúť?“ ozval sa za nimi Malfoyov afektovaný hlas. „Pokúšaš sa zarobiť nejaké peniaze, Weasley? Určite tajne dúfaš, že ťa vezmú za hájnika, keď skončíš Rokfort – tá Hagridova chatrč ti musí pripadať ako palác v porovnaní s tou dierou, kde býva tvoja rodina.“

Ron sa vrhol na Malfoya, no práve vtedy sa na schodišti objavil Snape.

„WEASLEY!“

Ron pustil Malfoyov habit.

„Malfoy doňho rýpal, pán profesor,“ povedal Hagrid a vystrčil zarastenú hlavu spoza stromu. „Urážal jeho rodinu.“

„Je mi úplne jedno, kto začal, študenti sa nemajú čo biť, je to proti rokfortskému školskému poriadku, Hagrid,“ povedal Snape sladkým hlasom. „Strhávam Chrabromilu päť bodov, Weasley, a buďte rád, že nie viac. A už nech ste všetci preč.“

Malfoy, Crabbe a Goyle si začali rozrážať cestu rovno cez borovicu, na zemi zostala kopa ihličia a oni sa len uškierali.

„Však ja mu raz ukážem,“ škrípal zubami Ron za Malfoyovým chrbtom, „ja mu ukážem.“

„Nenávidím ich, oboch,“ vyhlásil Harry, „Malfoya i Snapa.“

„No tak, chlapci, kašlite na to, idú Vianoce,“ utešoval ich Hagrid. „Niečo vám poviem, hybajte so mnou do Veľkej siene, budete oči valiť.“

A tak všetci traja vykročili za Hagridom a jeho stromom do Veľkej siene, kde mali profesorka McGonagallová s profesorom Flitwickom plné ruky práce s vianočnou výzdobou.

„Výborne, Hagrid, to je už posledný – dajte ho tam do rohu, dobre?“

Sieň vyzerala úžasne. Na stenách viseli girlandy z cezmíny a imela a v celej sále stálo asi dvanásť obrovských vianočných stromčekov. Na niektorých sa ligotali cencúle, na iných žiarili stovky sviečok.

„Kedy vám začínajú prázdniny?“ opýtal sa Hagrid.

„Zajtra,“ odvetila Hermiona. „Ach, ozaj – Harry, Ron, o pol hodiny je obed, musíme ešte skočiť do knižnice.“