Na hranici Oekumeny

Zviera vtiahlo do seba vzduch a pomaly sa blížilo. V jeho pohyboch, v zlovestnom mlčaní; v jeho upretom pohľade bolo niečo, čím sa líšilo od všetkých zvierat, aké priatelia poznali. Všetci traja tušili, že dravec je zvyškom z iného, dávneho sveta, s inými životnými zákonmi. Plece pri pleci, s otrčenými kopijami, pohli sa proti nočnej príšere. Zviera sa na mih zarazilo, ale vzápätí sa s chrčaním vyrútilo na troch priateľov. Veličizná papuľa sa rozďavila, v mesačných lúčoch sa zablysli veľké zuby a tri dlhé hroty mocných kopijí sa zaborili príšere do širokej hrude a krku. No nevládali zvera zadržať — mal nesmiernu silu. Kopije narazili na mocné kosti, vyšmykli sa z rúk a chlapi odleteli nazad. Kidogo a Pandion ešte stačili uskočiť, ale Kaviho prigniavilo zviera. Priatelia mu priskočili na pomoc. Netvor si sadol na zadné laby a bleskove vyhodil prednými.

Otupené pazúry udreli Pandiona do boka tak silno, že spadol a len-len nestratil vedomie. Ozrutná laba mu prikvačila nohu, zhyby, prašťali a pazúry zvieraťa vytrhli mu kus mäsa i kože.

Pandion nepúšťajúc kopiju sa usiloval vstať, keď začul praskať Kidogovu kopiju. Horko-ťažko si kľakol a uvidel, ako zver pritíska černocha k zemi a skláňa k nemu rozďavenú papuľu. Kidogo s vytreštenými očami sa zapieral nočnej mátohe do spodnej čeľuste a snažil sa oddialiť strašné zubiská. Verný priateľ hynul Pandionovi pred očami.

Helén, nedbajúc na bolesti, šialene vyskočil a vrazil zvieraťu kopiju do boku. Dravec hlasno sklapol zuby, zvrtol sa k Pandionovi a zrazil ho na zem. Helén však nepustil kopiju, oprel ju o zem a zadržal netvora, kým Kidogo stačil vytiahnuť nôž. Ani černoch, ani Helén nevideli, že za zverom vstal Kavi. Etrusk vyceril zuby, chladnokrvne namieril kopiju netvorovi do boka a oboma rukami ju vrazil rovno pod lopatku. Dlhý hrot prenikol na celý lakeť dravcovi do tela, z rozchľapenej papule sa vydral rev, zviera sa myklo a obrátilo sa proti Etruskovi. Kavi prikrčil hlavu medzi plecia, zatackal sa, no nespadol. Zatiaľ Kidogo s prenikavým krikom pichol zvera nožom do krku a v tej chvíli Etruskova kopija vnikla dravcovi do srdca.

Ťažkým telom kŕčovito zašklbalo a dookola sa rozšíril neznesiteľný zápach.

Pandion vytrhol kopiju a znova ju zaboril zvieraťu do tyla. No už nebolo treba. Zver natiahol krk, papuľou sotil Etruska do nôh a zadnými labami hodil nabok. Pazúry ryli zem, svaly pod kožou sa chveli, no natrčené škutiny na tyle už klesli.

Len čo sa priatelia spamätali, začali si prezerať rany. Etrusk mal z pleca vydrapený kus mäsa, na chrbte jarčeky od dlhých pazúrov. Pandionovi sa nezlomila noha — ale mal hlbokú ranu pod kolenom a na chodidle sa mu doista potrhali šľachy. Tam, kde ho zasiahla obrovská laba, bok mu spuchol a osinel. Najviac utŕžil Kidogo, mal niekoľko veľkých rán a pomliaždenín.

Priatelia, sa navzájom poobväzovali zdrapmi odedze a tešili sa z víťazstva nad strašným netvorom, ktorý ležal nehybne vystretý v jasnom mesačnom svetle. Pandion sa nevedel zo všetkého spamätať, no Kidogo ich uspokojoval, že teraz im už nič nehrozí. Zdochlina ich ochráni pred inými dravcami a vládcovia slonov ich určite na svitaní budú hľadať.

Priatelia trpezlivo znášali bolesť, ľahli si na tvrdé skálie, ale od rozčúlenia nezaspali.

Nečakane rýchlo sa rozvidnelo, slnko zahnalo tajomné a hrozivé tiene noci. Pandion, zmučený bolesťou v nohe, otvoril ustato oči, keď začul Kidogov krik. Černoch si prezeral premoženého nočného prenasledovateľa a vysvetľoval Etruskovi, že také zviera videl vyobrazené v Ta-Keme, v hrobke pri meste Bielych múrov. Kavi nedôverčivo otŕčal spodnú gambu.

Kidogo sa prisahal a presviedčal ho, že obyvatelia Ta-Kemu kedysi dávno iste poznali takéto zviera.

Slnko stúpalo po oblohe. Priateľov moril smäd a drvila zimnica od utŕžených rán. Kidogo a Kavi sa rozhodli, že pôjdu hľadať vodu, keď vtom začuli hlasy. Tri slony s bojovníkmi na chrbtoch išli cez step popod kamenistý svah, kde priatelia stretli nočnú príšeru. Keď vládcovia slonov začuli Kidogovo volanie, posúrili zvieratá. Slony sa blížili k cudzincom, no zrazu výstražne zatrúbili a cúvali, dvíhajúc choboty a natŕčajúc uši.

Bojovníci z nich zoskočili a bežali k zdochline s výkrikmi: „Gišu, gišu!“ Náčelník včerajšieho lovu pochvalne pozrel na priateľov a povedal priškrteným hlasom: — Ste slávni bojovníci, keď ste si sami traja poradili s príšerou noci, so žrútom hrubokožcov. Vládcovia slonov rozprávali cudzincom o gišu — veľmi vzácnom a nebezpečnom zvierati. Nikto nevie, kde sa cez deň skrýva a v noci sa ticho potuluje a napadá mladé slony, nosorožce a mláďatá iných veľkých zvierat. Je neobyčajne mocný a vytrvalý v boji. Jeho strašné zubiská naraz prehryznú slonovi nohu a mohutné predné laby dlávia obeť a lámu jej kosti.

Kavi posunkami poprosil lovcov, aby mu pomohli zviera odrať. Štyria bojovníci sa ochotne prichytili do roboty, nevšímajúc si, že zo zvieraťa sa šíril neznesiteľný pach.