Harry Potter a Ohnivá čaša

„Áno, to by bolo perfektné,“ odľahlo Harrymu. „Dáš mi, prosím ťa vedieť?“

Harry sa vrátil k Ronovi s pocitom, že s týmto plesom je oveľa viac problémov, ako je hoden, a pevne dúfal, že Padma Patilová má aspoň nos na svojom mieste.

23 Vianočný ples

Napriek veľkému množstvu domácich úloh, ktorými štvrtákov zavalili na prázdniny, Harry vôbec nemal náladu pracovať a týždeň pred Vianocami si užíval s ostatnými naplno. Chrabromilská veža nebola o nič prázdnejšia ako cez školský rok, ba zdalo sa, akoby sa scvrkla, pretože jej obyvatelia narobili oveľa viac hluku než zvyčajne. Fred a George zožali obrovský úspech s kanárikovým krémom a prvých pár dní sa po celej škole každú chvíľu niekto operil. Onedlho si však Chrabromilčania zvykli a dávali si pozor na ponúkané jedlo, pre prípad, že by sa v niektorom vyskytoval kanárikový krém, a George sa priznal Harrymu, že s Fredom teraz pracujú na vývoji niečoho iného. Harry si v duchu zaumienil, že v budúcnosti od Freda a Georgea neprijme ani omrvinku. Ešte stále nezabudol na Dudleyho a jazykoplazé dražé.

Na hrad a jeho okolie husto snežilo. Svetlobelasý beauxbatonský koč teraz vyzeral ako veľká zmrazená tekvica vedľa medovníkovej chalúpky – Hagridovej chalupy, kým okná kajút na durmstrangskej lodi pokrýval ľad a na lanoví sa belela námraza. Domáci škriatkovia dolu v kuchyni sa prekonávali a vyvárali husté mäsové polievky, ktoré všetkých zohrievali, a lahodné pudingy, na ktorých nachádzala nedostatky iba Fleur Delacourová.

„Všetko to rhokforhtské jedlo je také strhašne ťažké,“ ponosovala sa mrzuto, keď raz večer vychádzali z jedálne za ňou (Ron sa krčil za Harrym, aby ho nezbadala). „Nevmestím sa do slávnostného habitu!“

„Och, no to je skutočná tragédia,“ posmievala sa Hermiona, keď už Fleur bola vo vstupnej hale. „Tá si o sebe myslí, čo?“

„Hermiona, s kým ideš na ples?“ vyzvedal Ron.

Ustavične ju tou otázkou bombardoval v nádeji, že raz ju zaskočí v tej najnečakanejšej chvíli a ona mu mimovoľne odpovie. Hermiona sa však iba zamračila a odsekla: „Nepoviem ti, lebo by si sa mi iba posmieval.“

„Strieľaš si, Weasley,“ ozval sa spoza neho Malfoy. „Hádam mi nechceš povedať, že by niekto pozval na ples toto? Túto zubatú humusáčku!“

Harry s Ronom sa zvrtli, ale Hermiona ponad Malfoyovo plece komusi kývala a nahlas zdravila: „Dobrý deň, pán profesor Moody!“

Malfoy zbledol a vyľakane odskočil, splašene sa obzeral, kde je Moody, ale ten ešte sedel za učiteľským stolom a dojedal.

„Si ty ale nervózna fretka, Malfoy,“ uštipačne poznamenala Hermiona a pučiac sa smiechom pobrali sa s Ronom a Harrym hore mramorovým schodiskom.

„Hermiona,“ hodil na ňu odrazu zamračený pohľad Ron, „tvoje zuby...“

„Čo je s nimi?“

„No, sú iné... práve som si to všimol...“

„Pravdaže sú – čakal si, že si nechám tie hryzáky, čo mi vyčaril Malfoy?“

„Nie, chcel som povedať, že sú iné, než boli pred tým zaklínadlom... Sú... rovné a majú normálnu veľkosť.“

Hermiona sa odrazu nezbedne zasmiala a Harry si to všimol tiež. Bol to celkom iný úsmev ako ten, čo si pamätal.

„No... keď mi ich vtedy madam Pomfreyová zmenšovala, dala mi do ruky zrkadlo a kázala mi, aby som ju zastavila, keď budú zase také, ako boli predtým. No a ja som ju len nechala pracovať trošku dlhšie,“ usmiala sa Hermiona ešte žiarivejšie. „Mama s otcom sa veľmi nepotešia. Moje pokusy presvedčiť ich, nech mi dovolia, aby som si ich dala zmenšiť, boli márne. Trvali na strojčeku. Viete, sú to zubári, podľa nich zuby a čarovanie akosi... Aha! Kvík sa vrátil!“

Ronova sovička odušu štebotala na ocencúľovanom zábradlí so zvitkom pergamenu na nohe. Všetci, čo prechádzali okolo, si na ňu ukazovali a smiali sa. Skupinka tretiačok pri nej zastala a nadchýnala sa: „Och, pozrite, aká chutná maličká sovička!“

„Hlúpy malý operený darebák!“ vyprskol Ron, vybehol hore schodmi a schmatol Kvíka. „Listy sa nosia adresátovi! Nemôžeš sa tu takto pretŕčať a predvádzať!“ Kvík z Ronovej hrste, z ktorej mu trčala iba hlavička, spokojne zahúkal. Tretiačky to šokovalo.

„Straťte sa!“ oboril sa na ne Ron otŕčajúc päsť s Kvíkom, a ten húkal ešte spokojnejšie, ako keď poletoval. „Tu máš, Harry, vezmi si to,“ dodal šeptom, keď pohoršené tretiačky utekali preč. Stiahol Siriusovu odpoveď z Kvíkovej nohy, Harry si ju strčil do vrecka a ponáhľal sa do Chrabromilskej veže prečítať si ju.

Chrabromilčanov v klubovni natoľko pohltila prázdninová atmosféra, že si nevšímali, čo sa deje okolo nich. Ron, Harry a Hermiona si sadli bokom k tmavému oknu, čím ďalej, tým väčšmi zasypanému snehom, a Harry nahlas čítal:

Milý Harry, gratulujem Ti k úspešnému prekonaniu chvostorožca. Ten, čo vložil Tvoje meno do čaše, asi nie je veľmi spokojný! Chcel som Ti navrhnúť zaklínadlo na oči Conjuctivitus, pretože oko draka je jeho najslabšie miesto –

„Presne to urobil Krum!“ zašepkala Hermiona.