Harry Potter a Ohnivá čaša

„Ja už musieť ísť, pane, my už v kuchyni pripravovať vianočnú večeru!“ ospravedlnil sa Dobby a ponáhľal sa preč, pričom cestou zakýval Ronovi a ostatným na rozlúčku.

Ďalšie Harryho darčeky boli oveľa uspokojivejšie ako Dobbyho čudné ponožky – s výnimkou darčeka od Dursleyovcov. Od tých dostal jedinú papierovú vreckovku, čo bolo rekordné minimum – Harry predpokladal, že ešte nezabudli na jazykoplazé dražé. Hermiona mu darovala knihu Metlobalové tímy Británie a Írska, Ron veľké vrecko hnojových bômb, Sirius užitočný vreckový nožík s doplnkami na odomykanie všetkých zámok a rozväzovanie všetkých uzlov, Hagrid mu dal velikánsku škatuľu cukríkov plnú Harryho obľúbených sladkostí – fazuliek každej chuti, čokoládových žabiek žuvačiek značky Super veľká bublina a šumivých bzučaliek. Dostal, pravdaže, aj zvyčajný balík od pani Weasleyovej. Našiel v ňom nový sveter (zelený so vzorom draka – zrejme jej Charlie porozprával o chvostorožcovi) a veľké množstvo domácich plnených koláčikov.

Harry a Ron sa v klubovni stretli s Hermionou a spolu šli na raňajky. Väčšinu predpoludnia strávili v Chrabromilskej klubovni, kde sa všetci tešili z darčekov, potom sa vrátili do Veľkej siene na veľkolepý obed. Podávalo sa prinajmenšom sto moriakov a vianočných pudingov a velikánske kopy čarokrekrov.

Popoludní vyšli pred hrad. Okrem hlbokých chodieb, ktoré si k hradu vyšliapali študenti Durmstrangu a Beauxbatonsu, bol sneh nedotknutý. Hermiona sa rozhodla, že pri guľovačke Harryho s Weasleyovcami bude radšej iba pozorovateľkou, a o piatej vyhlásila, že sa už musí vrátiť, aby sa pripravila na ples.

„Čo? To na to potrebuješ tri hodiny?“ neveriacky na ňu pozrel Ron a hneď za to rozptýlenie zaplatil, lebo ho zboku zasiahla do hlavy Georgeova snehová guľa. „S kým ideš?“ zakričal za Hermionou, ale ona mu iba zakývala, vybehla po kamenných schodoch a zmizla v hrade.

Dnes nemali vianočný olovrant, pretože súčasťou plesu bola aj hostina, a tak o siedmej, keď sa už tak zotmelo, že poriadne nevideli, kam snehové gule mieria, prestali sa guľovať a vrátili sa do klubovne. Tučná pani sedela vo svojom ráme s priateľkou Violetou zdola a obe boli mierne podnapité, o čom svedčili aj v spodnej časti obrazu sa povaľujúce prázdne škatuľky od rumových praliniek.

„Jarmočné osvieženie, áno, tak je to správne!“ zachichotala sa, keď sa prehupla dopredu, aby chlapcov vpustila dnu.

Harry, Ron, Seamus, Dean a Neville sa v spálni prezliekli do slávnostných habitov a všetci sa tvárili veľmi rozpačito, no ani jeden sa necítil tak trápne ako Ron, ktorý sa prezeral vo vysokom zrkadle v kúte so zdeseným výrazom na tvári. Jeho slávnostný habit nepopierateľne pripomínal dievčenské šaty. V zúfalej snahe upraviť ho tak, aby vyzeral mužskejšie, použil na volán a manžety odsekávacie zaklínadlo. Celkom zabralo – prinajmenšom sa zbavil čipiek, hoci úprava nebola práve najchladnejšia a okraje sa strapkali.

„Stále nechápem, ako ste vy dvaja prišli k najkrajším dievčatám z ročníka,“ hundral Dean, keď schádzali dolu schodmi.

„Živočíšny magnetizmus,“ zachmúrene odvetil Ron a vyťahoval si z manžiet nitky.

Klubovňa vyzerala nezvyčajne, lebo namiesto tradičnej záplavy čiernej bola plná študentov v pestrofarebných habitoch. Parvati čakala na Harryho pri schodisku. Vyzerala naozaj pekne – mala jasnoružový habit, do tmavého dlhého vrkoča vpletené zlaté stuhy a na zápästiach ligotavé zlaté náramky. Harrymu odľahlo, keď videl, že sa nechichoce.

„Vyzeráš... eh... pristane ti to,“ rozpačito jej vystrúhal poklonu.

„Ďakujem,“ odvetila Parvati a otočila sa k Ronovi: „Padma ťa bude čakať vo vstupnej hale.“

„Jasne,“ prikývol Ron a obzeral sa. „Ale kde je Hermiona?“

Parvati pokrčila plecami. „Tak čo, ideme, Harry?“

„Dobre,“ súhlasil, hoci najradšej by bol zostal v klubovni. Cestou k portrétovému vchodu Fred žmurkol na Harryho.

Aj vstupná hala bola plná študentov, všetci sa tam prechádzali a čakali na ôsmu hodinu, keď sa mali otvoriť dvere Veľkej siene. Tí, čo sa tu mali stretnúť s partnermi z iných fakúlt, sa predierali pomedzi dav a hľadali sa. Parvati našla sestru Padmu a viedla ju k Harrymu a Ronovi.

„Ahoj,“ pozdravila Padma, rovnako pekná v jasnotyrkysovom habite ako Parvati. Netvárila sa nadšene, že má za partnera Rona – od hlavy po päty si ho premerala a jej tmavé oči sa zastavili na ostrapkanom výstrihu a rukávoch jeho habitu.

„Ahoj,“ odzdravil Ron, ani na ňu nepozrel, len sa obzeral po hlúčikoch študentov. „Och, nie...“

Trochu ohol kolená, aby sa skryl za Harryho, lebo okolo práve prechádzala Fleur Delacourová, očarujúca v striebristosivom saténe, v sprievode bystrohlavského metlobalového kapitána Rogera Daviesa. Keď sa stratili, Ron sa znovu vystrel a hľadel ponad hlavy študentov.

„Kde len môže byť Hermiona?“