Harry Potter a Ohnivá čaša

Na pódium za búrlivého potlesku nastúpila hudobná skupina Sudičky – všetci boli strašne vlasatí a oblečení v čiernych habitoch, rafinovane potrhaných a ostrapkaných. Chopili sa nástrojov a Harry ich sledoval s takým záujmom, že takmer zabudol, čo ho čaká. Vtom si však uvedomil, že lampáše na stoloch odrazu zhasli a ostatní šampióni s partnermi už stoja na parkete.

„Poď!“ zašepkala Parvati. „Máme tancovať!“ Harry vykročil a potkol sa o habit. Sudičky spustili pomalú smutnú skladbu, Harry kráčal na jasne osvetlený tanečný parket, starostlivo sa pritom vyhýbal pohľadom ostatných (videl, že Seamus a Dean mu kývajú a pochechtávajú sa) a vzápätí ho Parvati chytila za ruky, jednu mu položila na svoj driek a druhú pevne držala vo svojej.

Nie je to až také zlé, ako to mohlo byť, pomyslel si pomaly sa otáčajúc na mieste (Parvati ho viedla). Pohľad upieral ponad hlavy divákov a onedlho mnohí z nich tiež prišli na tanečný parket a konečne už šampióni neboli stredobodom pozornosti. Neville s Ginny tancovali neďaleko – Harry videl, že Ginny sa často strháva, lebo Neville jej skákal po nohách – a Dumbledore vyzval do tanca madam Maxime. Špička jeho končistého klobúka ju sotva šteklila pod bradou, taký bol pri nej maličký. Na takú veľkú ženu sa však pohybovala elegantne. Divooký Moody predvádzal veľmi neohrabaný two-step s profesorkou Sinistrovou, ktorá sa nervózne vyhýbala jeho drevenej nohe.

„Pekné ponožky, Potter,“ zahučal Moody, keď pretancoval okolo a jeho čarovné oko hľadelo cez Harryho habit.

„Ach, áno, uplietol mi ich Dobby, domáci škriatok,“ uškrnul sa Harry.

„Je taký strašidelný!“ šepkala Parvati, keď Moody klopkajúc odtancoval. „Také oči by mali byť zakázané!“

Harrymu pri záverečnom trasľavom tóne gajd odľahlo. Sudičky dohrali, Veľká sieň sa znova ozývala potleskom a Harry okamžite Parvati pustil.

„Sadnime si, dobre?“

„Och, ale táto skladba je naozaj dobrá!“ namietala Parvati, keď Sudičky spustili novú melódiu, tentoraz oveľa rýchlejšiu.

„Nie, mne sa nepáči,“ zaklamal Harry a odvádzal ju z tanečného parketu k stolu, kde sedel Ron s Padmou vedľa Freda s Angelinou. Tí tancovali tak bujaro, až ľudia okolo nich cúvali v strachu, že prídu k úrazu.

„Tak ako?“ spýtal sa Harry Rona, keď si sadol a otvoril si fľašku ďatelinového piva.

Ron neodpovedal. Civel na Hermionu a Kruma, ktorí tancovali neďaleko. Padma sedela s prekríženými rukami a nohami a jednou nohou kývala do taktu. Občas vrhla na Rona namrzený pohľad, ale ten si ju vôbec nevšímal. Parvati si sadla k Harrymu z druhej strany, aj ona si prekrížila ruky a nohy, ale vzápätí ju požiadal o tanec chlapec z Beauxbatonsu.

„Dovolíš, Harry?“ spýtala sa Parvati.

„Čo?“ Harry práve sledoval Čcho so Cedricom.

„Ale nič,“ odsekla Parvati a odišla s beauxbatonským tanečníkom. Keď skladba skončila, už sa nevrátila.

Na Parvatino prázdne miesto si prisadla Hermiona. Tvár mala ružovú od tanca.

„Ahoj,“ privítal ju Harry. Ron nepovedal nič.

„Je tu teplo, však?“ ovievala sa rukou. „Viktor šiel zohnať niečo na pitie.“

Ron na ňu vrhol ničivý pohľad. „Viktor?“ spýtal sa, „Ešte ťa nestihol požiadať, aby si ho volala Viki?“

Hermiona prekvapene naňho pozrela. „Čo ti je?“

„Ak to nevieš, ja ti to nepoviem,“ štipľavo odsekol Ron.

Hermiona hľadela naňho, potom pozrela na Harry ho, ale ten iba pokrčil plecami.

„Ron, čo...?“

„Je predsa z Durmstrangu!“ vyprskol. „Je to Harryho súper! Je proti Rokfortu! Ty si... sa...“ Ron očividne hľadal dostatočne silné slová na vyjadrenie Hermioninho zločinu, „bratríčkuješ sa s nepriateľom!“

Hermiona zízala naňho s otvorenými ústami.

„Nebuď blázon,“ povedala po chvíli. „Nepriateľ! Úprimne – kto bol celý bez seba, keď sem prišiel? Kto chcel jeho autogram? Kto má v spálni jeho model?“

Ron sa rozhodol ignorovať ju. „Predpokladám, že ťa na ples pozval v knižnici.“

„Áno,“ odvetila Hermiona a ružové fľaky na lícach jej stmavli. „No a čo?“

„Čo sa stalo? Aj jeho si presviedčala, aby sa pridal k SOPLOŠu?“

„Nie, ani mi to nenapadlo! Ak to chceš naozaj vedieť, povedal, že chodí do knižnice každý deň len preto, aby sa mi prihovoril, ale nenazbieral odvahu.“

Hermiona to povedala veľmi rýchlo a tak pritom zružovela, až mala jej tvár rovnakú farbu ako Parvatine šaty.

„Áno, dobre, to je jeho historka,“ nevraživo odsekol Ron.

„To čo malo znamenať?“

„A nie je to jasné? Je to Karkarovov študent, alebo nie? Vie, s kým sa vodíš... Pokúša sa priblížiť k Harrymu – získať o ňom informácie zvnútra – alebo preniknúť k nemu tak blízko, aby mu pričaroval smolu...“

Hermiona sa tvárila, akoby jej Ron vyťal zaucho. Keď prehovorila, hlas sa jej triasol.

„‚Len pre tvoju informáciu, nepýtal sa ma na nič, čo súviselo s Harrym, na nič...“ Ron zmenil uhol pohľadu rýchlosťou svetla.

„Tak potom dúfa, že mu pomôžeš zistiť, čo znamená to vajce! Predpokladám, že ste pri tých dôverných posedeniach dávali hlavy dohromady...“

„Nikdy by som mu nepomohla rozlúštiť to vajce,“ zvýšila hlas Hermiona a tvárila sa pobúrene. „Nikdy. Ako si mohol niečo také povedať? Chcem, aby turnaj vyhral Harry, Harry to predsa vie, však, Harry?“