Harry Potter a Ohnivá čaša

A tak v sobotu s Ronom a Hermionou vyšli z hradu a v tej zime sa pobrali k bráne. Pri durmstrangskej lodi ich čakalo prekvapenie. Na palubu totiž práve vyšiel Viktor Krum iba v plavkách. Bol veľmi chudý, ale očividne húževnatejší než na pohľad, lebo vyliezol na kraj lode, vystrel ruky a skočil do jazera.

„Zbláznil sa!“ zvolal Harry a hľadel, ako sa Krumova tmavá hlava vynorila na prostriedku jazera. „Určite zmrzne, veď je január!“

„Tam, odkiaľ pochádza, je oveľa chladnejšie,“ pripomenula Hermiona. „Zrejme sa mu zdá, že u nás je celkom teplo.“

„Áno, ale aj tak – všeličo sa tam môže stať, je tam predsa obrovská sépia,“ namietal Ron. Nehovoril to však s obavami, skôr s nádejou. Hermiona postrehla jeho tón a zamračila sa.

„Je celkom milý, aby si vedel,“ podotkla. „Vôbec nie je taký, ako by človek očakával od Durmstrangčana. Povedal mi, že sa mu oveľa väčšmi páči tu.“

Ron mlčal. Od plesu Viktora Kruma nespomenul, ale Harry po Vianociach našiel pod jeho posteľou miniatúrnu ruku a vyzeralo to, ako keby ju niekto odtrhol z modelu v bulharskom metlobalovom habite.

Harry celou cestou v čľapkanici po hlavnej rokvillskej ulici striehol, či neuvidí Hagrida, a len čo sa ubezpečil, že ani v jednom obchode nie je, navrhol, aby šli do Troch metiel.

Hostinec bol plný ako vždy, ale jediný pohľad na stoly Harrymu prezradil, že Hagrid nie je ani tam. Bez nálady šiel s Ronom a Hermionou k baru, u madam Rosmerty si objednali tri ďatelinové pivá a potom si skľúčene pomyslel, že nakoniec mohol predsa len radšej zostať na hrade a skúmať kvílenie vajca.

„Ten nikdy nechodí do úradu?“ odrazu zašepkala Hermiona. „Pozri!“

Ukazovala do zrkadla za barom, kde zbadala v tmavom kúte Luda Bagmana so skupinkou raráškov. Bagman raráškom potichu a rýchlo niečo hovoril a tí mali ruky prekrížené a tvárili sa dosť hrozivo.

Je to naozaj čudné, pomyslel si Harry, že je Bagman u Troch metiel teraz, keď sa nekoná nijaké podujatie súvisiace s Trojčarodejníckym turnajom a netreba rozhodovať. Sledoval ho v zrkadle. Znova vyzeral strhane, skoro tak ako v tú noc na Svetovom pohári, keď sa zjavilo Temné znamenie. Práve vtedy však Bagman pozrel na bar, uvidel Harryho a vstal.

„Na momentík, na momentík!“ stručne sa ospravedlnil raráškom a cez celý hostinec sa ponáhľal k Harrymu a zase mal na tvári svoj chlapčenský úsmev.

„Harry! Ako sa máš? Dúfal som, že ťa stretnem! Všetko je v poriadku?“

„Áno, ďakujem,“ odvetil Harry.

„Nemohol by som na okamih medzi štyrmi očami... Dovolíte na chvíľku?“ obrátil sa k Ronovi a Hermione.

„Eh... áno,“ prikývol Ron a pobrali sa s Hermionou hľadať stôl.

Bagman odviedol Harryho popri bare čo najďalej od madam Rosmerty.

„Tak som si myslel, že ti ešte raz zablahoželám k tomu vynikajúcemu výkonu proti chvostorožcovi, Harry,“ začal Bagman. „Bolo to skutočne fantastické.“

„Ďakujem,“ odpovedal Harry, ale vedel, že to nemôže byť všetko, lebo Bagman mu mohol gratulovať aj pred Ronom a Hermionou. Nezdalo sa však, že by sa ktovieako ponáhľal. Harry videl, ako hodil pohľad do zrkadla na raráškov, ktorí ich mlčky sledovali tmavými šikmými očami.

„Úplná katastrofa,“ povedal Bagman Harrymu potichu, keď si všimol, že aj on hľadí na raráškov. „Ich angličtina nie je práve najlepšia... je to skoro ako s tými Bulharmi na Svetovom pohári v metlobale... ale tí sa aspoň dorozumievali znakovou rečou. No títo tu brblú po raráškovsky a ja poznám iba jediné raráškovské slovo. Bladvak. To znamená ‚krompáč‘. Nerád by som to slovo použil, aby si nemysleli, že sa im vyhrážam.“

„Čo chcú?“ spýtal sa Harry a všimol si, že raráškovia Bagmana stále veľmi pozorne sledujú.

„Eh-no...“ odrazu znervóznel Bagman. „Hľadajú... eh... hľadajú Bartyho Croucha.“

„Prečo ho hľadajú tu?“ čudoval sa Harry. „Je predsa na ministerstve v Londýne, alebo nie?“

„No... vlastne netuším, kde je,“ povedal Bagman. „Akosi... prestal chodiť do práce. Už dva týždne sa tam neukázal. Mladý Percy, jeho asistent, hovorí, že je chorý. Očividne iba posiela inštrukcie sovou poštou. Ale, prosím ťa, nikomu to nespomínaj, Harry, lebo Rita Skeeterová stále všade sliedi a ja som ochotný sa staviť, že by z Bartyho choroby urobila niečo strašné. Pravdepodobne by tvrdila, že je nezvestný ako Berta Jorkinsová.“

„Zistili ste už niečo o Berte Jorkinsovej?“ spýtal sa Harry.

„Nie,“ odvetil Bagman a znovu sa tváril napäto. „Moji ľudia, pravdaže, hľadajú... (Už bolo načase, pomyslel si Harry) a všetko je to veľmi čudné. V každom prípade do Albánska prišla, pretože sa tam stretla so sesternicou z druhého kolena. No potom odišla zo sesternicinho domu, že pôjde navštíviť tetu... a cestou zmizla bez stopy. Nech sa prepadnem, ak tomu rozumiem... nepripadala mi, že by bola ten typ, čo utečie... no aj tak... Ale prečo sa tu vlastne rozprávame o raráškoch a o Berte Jorkinsovej? Chcel som sa ťa vlastne spýtať,“ stíšil hlas, „ako pokračuješ so zlatým vajcom.“

„Eh... nie je to zlé,“ zaklamal Harry.

Zdalo sa, že Bagman vie, že nehovorí pravdu.