Harry Potter a Ohnivá čaša

„Počuj, Harry,“ veľmi stíšil hlas, „mám z toho všetkého veľmi zlý pocit... vrhli ťa do tohoto turnaja nedobrovoľne... a keby...“ jeho hlas bol teraz sotva počuteľný, a tak sa Harry musel nakloniť bližšie, „ak ti môžem nejako pomôcť... správne ťa usmerniť... obľúbil som si ťa... to, ako si si poradil s drakom! Skrátka, stačí naznačiť.“ Harry hľadel na Bagmanovu okrúhlu ružovú tvár a veľké detské belasé oči.

„Máme predsa nájsť riešenie sami, nie?“ povedal a usiloval sa hovoriť to nenútene, aby to neznelo, ako že obviňuje vedúceho Oddelenia čarodejníckych hier a športov z porušovania pravidiel.

„No... áno,“ netrpezlivo namietal Bagman, „ale – no tak, Harry – všetci chceme, aby Rokfort vyhral, nie?“

„Ponúkli ste pomoc aj Cedricovi?“ spýtal sa Harry.

Na Bagmanovej hladkej tvári sa zjavila nepatrná vráska. „Nie, neponúkol,“ priznal. „Ja... nuž, ako hovorím, obľúbil som si ťa. Len som si myslel, že ti ponúknem...“

„Tak ďakujem,“ prerušil ho Harry, „ale myslím, že už to skoro mám... ešte pár dní a rozlúštim to.“

Nebol si celkom istý, prečo vlastne Bagmanov návrh odmietol, možno iba preto, že mu bol celkom cudzí a prijať jeho pomoc sa mu zdal väčší podvod, než keby si pýtal radu od Rona, Hermiony alebo Siriusa.

Bagman sa tváril skoro urazene, ale viac nemohol povedať, lebo sa zjavili Fred a George.

„Zdravíme, pán Bagman,“ veselo pozdravil Fred. „Môžeme vás pozvať na pohárik?“

„Eh... nie,“ odvetil Bagman a ešte naposledy sklamane pozrel na Harryho, „nie, ďakujem, chlapci...“

Fred a George sa tvárili skoro rovnako sklamane ako Bagman, ktorý si premeriaval Harryho, akoby ho nepekne zradil.

„No, ja už musím letieť,“ povedal. „Som rád, že sme sa stretli. Veľa šťastia, Harry.“

A ponáhľal sa z hostinca. Všetci raráškovia skĺzli zo stoličiek a vyšli za ním. Harry sa vrátil k Ronovi a Hermione.

„Čo chcel?“ opýtal sa Ron, len čo si Harry sadol.

„Predstavte si, ponúkal mi pomoc so zlatým vajcom,“ povedal.

„To by nemal robiť!“ pohoršovala sa šokovaná Hermiona. „Je predsa porotca! A okrem toho, ty si už na to prišiel, alebo nie?“

„Eh... skoro,“ zamumlal Harry.

„Myslím, že Dumbledorovi by sa to nepáčilo, keby vedel, že ťa Bagman nahovára na podvod!“ odsudzujúce vyhlásila Hermiona. „Dúfam, že sa rovnako usiluje pomôcť aj Cedricovi.“

„Nepomáha mu, spytoval som sa.“

„Komu na tom záleží, či Diggory bude mať pomoc?“ odsekol Ron. Harry s ním v duchu súhlasil.

„Tí raráškovia sa netvárili veľmi priateľsky,“ poznamenala Hermiona, popíjajúc pivo. „Čo tu robili?“

„Podľa Bagmana hľadali Croucha,“ odvetil Harry. „Stále je chorý. Nechodí do práce.“

„Možno mu Percy podával jed,“ prehodil Ron. „Zrejme si myslí, že ak Crouch bude po smrti, stane sa vedúcim Oddelenia medzinárodnej čarodejníckej spolupráce on.“

Hermiona vyčítavo pozrela na Rona, aby o takých veciach nežartoval, a povedala: „Čudné, že raráškovia hľadali pána Croucha tu. Normálne by predsa mali ísť na Oddelenie regulácie a kontroly zázračných tvorov.“

„Ale Crouch hovorí mnohými jazykmi,“ pripomenul Harry. „Možno potrebovali tlmočníka.“

„Teraz sa zasa strachuješ o chudáčikov raráškov?“ spýtal sa Ron Hermiony. „Uvažuješ, že pre zmenu založíš SMRĎOCH? Spoločnosť mrzkých raráškov pre ich ďalšiu ochranu?“

„Ha, ha, ha,“ uštipačne sa zasmiala Hermiona. „Raráškovia nepotrebujú ochranu. Nepočúval si, čo rozprával profesor Binns o ich vzburách?“

„Nie,“ naraz odvetili Ron a Harry.

„Vedia si poradiť s čarodejníkmi,“ vysvetľovala a znovu si odpila z piva. „Sú veľmi inteligentní. Nie sú ako domáci škriatkovia, ktorí sa nikdy nebránia.“

„Ešte to nám chýbalo!“ vzdychol Ron hľadiac na dvere. Práve vošla Rita Skeeterová. Dnes mala na sebe banánovožltý habit, dlhé nechty nalakované krikľavoružovým lakom a sprevádzal ju jej bruchatý fotograf. Kúpila nápoje a s fotografom sa predierali k neďalekému stolíku. Harry, Ron a Hermiona na nich zazerali. Rita čosi rýchlo hovorila a tvárila sa veľmi spokojne.

„...nezdalo sa mi, že by mal veľkú chuť sa s nami rozprávať, však, Bozo? Čo myslíš, prečo? A čo tu hľadá s kŕdľom raráškov za pätami? Ukazuje im pamätihodnosti... taký nezmysel... nikdy nevedel klamať. Podľa mňa sa niečo deje. Nemyslíš, že by sme sa v tom mali trošku povŕtať? ‚Bývalý šéf Oddelenia čarovných hier a športov Ludo Bagman znemožnený...‘ výstižná veta na začiatok – už k nej treba iba vhodný príbeh.“

„Zase sa chystáte niekomu zničiť život?“ nahlas povedal Harry.

Niekoľko ľudí sa obzrelo. Rita Skeeterová za vyzdobenými okuliarmi vyvalila oči, keď zbadala, kto sa to ozval.

„Harry!“ zvolala s úsmevom. „Aké milé! Neprisadneš si...?“

„Od vás radšej čo najďalej. Prečo ste to Hagridovi urobili, há?!“ odsekol zlostne.

Rita Skeeterová skúmavo nadvihla nahrubo namaľované obočie.

„Naši čitatelia majú právo poznať pravdu, Harry. Ja iba konám svoju...“

„Komu na tom záleží, či je poloobor?“ už kričal Harry. „Na ňom nie je nič zlé!“

Celý hostinec stíchol. Madam Rosmerta hľadela spoza barového pultu a očividne si neuvedomovala, že pohár medoviny, ktorý práve nalievala, už preteká.