Harry Potter a Ohnivá čaša

Harry si výpravu starostlivo naplánoval, lebo už raz ho školník Filch v noci prichytil tam, kde nemal byť, a netúžil zopakovať si to. Neviditeľný plášť bude, pravdaže, základ a ako dodatočné opatrenie si pre istotu vezme aj Záškodnícku mapu, pri porušovaní pravidiel školského poriadku svoju najužitočnejšiu pomôcku.

Vo štvrtok v noci potajomky vyliezol z postele, prehodil si neviditeľný plášť, zliezol dolu a tak ako v tú noc, keď mu Hagrid ukazoval draky, počkal, kým sa vchod za portrétom Tučnej panej otvorí. Tentoraz zvonka zahlásil heslo „banánové lievance“ Ron. „Veľa šťastia,“ zašepkal mu a vošiel do klubovne, keď Harry popri ňom vykĺzol von.

Dnes v noci sa pod plášťom pohyboval nemotorne, lebo pod jednou pazuchou niesol ťažké vajce a druhou rukou si pod nosom pridŕžal mapu. Mesačným svitom osvetlené chodby však boli prázdne a tiché a Harry si, vďaka tomu, že pravidelne nazeral do mapy, mohol byť istý, že nenatrafí na nikoho, komu by sa chcel vyhnúť Pri soche Rodericka Rozpačitého, zmätene sa tváriaceho čarodejníka s rukavicami naopak, našiel správne dvere, naklonil sa k nim a zašepkal heslo „svieže ihličie“, tak ako mu povedal Cedric.

Dvere sa s vrzgotom otvorili, Harry vkĺzol dnu, zamkol za sebou, stiahol si neviditeľný plášť a rozhliadol sa. Okamžite si pomyslel, že by stálo za to byť prefektom už len pre to, aby mohol používať túto kúpeľňu. Tlmene ju osvetľoval nádherný luster so sviečkami a všetko bolo z bieleho mramoru, i prázdny obdĺžnikový bazén uprostred podlahy. Okraje bazéna lemovala asi stovka zlatých kohútikov a každý mal na rukoväti iný drahokam. Nechýbala dokonca ani doska na skákanie. Okná zastierali dlhé biele plátenné závesy, v kúte ležala kôpka bielych huňatých uterákov a na stene visel jediný obraz v zlatom ráme s plavovlasou morskou pannou. Tá práve tvrdo spala na skale a tvár jej zakrývali vlasy, ktoré sa jej pri každom výdychu zavlnili.

Harry šiel ďalej, stále sa obzerajúc, a jeho kroky sa medzi stenami ozývali. Hoci kúpeľňa bola veľkolepá a veľmi túžil vyskúšať zopár tých kohútikov, teraz, keď už bol tu, nemohol potlačiť obavy, že Cedric si z neho vystrelil. Ako, prepána, malo toto vyriešiť záhadu vajca? Napriek tomu však položil jeden huňatý uterák, plást, mapu a vajce na kraj bazéna, kľakol si a otočil niekoľkými kohútikmi.

Ihneď mu bolo jasné, že z každého tečie iná prísada do kúpeľa a nebola to pena, akú doteraz poznal. Jeden kohútik chrlil ružové a modré bublinky veľké ako futbalové lopty, z ďalšieho vytekala ľadovobiela pena taká hustá, až mal pocit, že by ho aj uniesla, keby to vyskúšal, z tretieho sa nad bazénom vznášali fialové, silno voňavé obláčiky. Harry sa chvíľu zabával otváraním a zatváraním kohútikov a najväčšmi sa mu páčil ten, z ktorého sa valil prúd vody a vo veľkých oblúkoch sa odrážal od hladiny. Keď už bol hlboký bazén plný teplej vody, peny a bubliniek, čo bolo za veľmi krátky čas, ak vezmeme do úvahy jeho veľkosť, Harry zatvoril všetky kohútiky, vyzul si papuče, vyzliekol župan a pyžamu a vkĺzol do vody.

Bazén bol taký hlboký, že končekmi prstov ledva dočiahol na dno, ba trochu si aj zaplával, ale napokon sa vrátil k okraju bazéna, šliapal vodu a hľadel na vajce. Hoci bolo príjemné čľapkať sa v teplej vode s penou a obláčikmi rôznofarebnej pary, nezišla mu na um jediná úžasná myšlienka, ani ho náhle neosvietilo poznanie.

Harry vystrel ruky, zobral vajce do mokrých dlaní a otvoril ho. Kúpeľňu zaplavilo kvílenie a vreskot. Odrážali sa od mramorových stien a zneli rovnako nepochopiteľne ako vždy, ak nie aj horšie, vzhľadom na tie ozveny. Prudko ho zase zaklapol, lebo sa bál, že hluk privolá Filcha, a rozmýšľal, či práve to nechcel Cedric, no vtom sa tak silno strhol, že vajce pustil, až zarachotilo o dlažbu. Začul totiž čísi hlas.

„Ja by som ho na tvojom mieste strčila do vody.“

Harry sa v tom šoku nahltal bubliniek. Keď sa kašlajúc a prskajúc postavil, videl, že na jednom z kohútikov sedí s prekríženými nohami duch mrzuto sa tváriaceho dievčaťa. Bola to Umrnčaná Myrtla, ktorá zvyčajne vzlykala v potrubí na záchode o tri poschodia nižšie.

„Myrtla!“ nazlostene zvolal Harry. „Ja... nie som oblečený!“

Pena bola taká hustá, že na tom sotva záležalo, ale mal nepríjemný pocit, že ho Myrtla špehovala z niektorého kohútika po celý čas.

„Keď si liezol do bazéna, zavrela som oči,“ žmurkala naňho spoza hrubých okuliarov. „Celú večnosť si ma neprišiel navštíviť.“

„Áno... no vieš...“ vyhováral sa Harry a trochu ohol kolená, aby si bol celkom istý, že Myrtla okrem jeho hlavy neuvidí nič. „Nepatrí sa, aby som chodil do tvojho záchoda. Je dievčenský.“

„Predtým ti to neprekážalo,“ skormútene poznamenala Myrtla. „Chodil si tam stále.“

Bola to pravda, hoci iba preto, že kedysi Harry, Ron a Hermiona považovali Myrtline pokazené záchody za vhodné miesto na tajnú prípravu všehodžúsu – zakázaného elixíru. Vtedy sa vďaka nemu s Ronom na hodinu premenili na dvojníkov Crabba a Goyla, aby sa mohli vkradnúť do slizolinskej klubovne.