Harry Potter a Ohnivá čaša

„Áno, hovorili o Nevillových rodičoch,“ potvrdil Dumbledore. „Jeho otec Frank bol auror ako profesor Moody. Ako si počul, Franka Longbottoma i jeho manželku mučili, aby z nich vytiahli informácie o Voldemortovom úkryte po strate moci.“

„Takže sú mŕtvi?“ potichu sa spýtal Harry.

„Nie,“ odvetil Dumbledore s trpkosťou v hlase, akú Harry uňho ešte nikdy nepočul. „Zošaleli. Obaja sú v Nemocnici sv. Munga. Myslím, že Neville ich aj so starou mamou pravidelne cez prázdniny navštevuje. Nespoznávajú ho.“

Harry tam sedel celý zdesený. On o tom vôbec nevedel... vôbec sa za tie štyri roky neobťažoval zistiť...

„Longbottomovci boli veľmi obľúbení,“ pokračoval Dumbledore. „Napadli ich po Voldemortovom páde, keď si všetci mysleli, že im už nič nehrozí. Tie útoky spôsobili takú vlnu hnevu, akú som nikdy predtým nezažil. Ministerstvo bolo pod veľkým tlakom verejnosti. Tá sa dožadovala dolapenia páchateľov. Nanešťastie, svedectvo Longbottomovcov nebolo vzhľadom na ich stav spoľahlivé.“

„Takže možno syn pána Croucha do toho nebol zapletený?“ pomaly sa spýtal Harry.

Dumbledore pokrútil hlavou.

„Nemám ani tušenia.“

Harry opäť sedel mlčky a sledoval, ako obsah mysľomisy víri. Nedali mu pokoja ešte dve otázky... lenže tie sa týkali viny žijúcich...

„Eh,“ začal, „pán Bagman...“

„...odvtedy nikdy nebol obvinený z nijakej činnosti súvisiacej s Temnou stranou,“ pokojne odvetil Dumbledore.

„Dobre,“ rýchlo hovoril Harry a uprene zase hľadel na obsah mysľomisy, ktorý sa teraz, keď doň Dumbledore prestal pridávať myšlienky, víril pomalšie. „A... eh...“

No zdalo sa, že mysľomisa kladie tú otázku namiesto neho. Na povrch znovu vyplávala Snapova tvár. Dumbledore pozrel na ňu a potom na Harryho.

„Ani profesor Snape,“ povedal.

Harry pozrel do Dumbledorových svetlomodrých očí a to, čo sa naozaj chcel spýtať, mu vyletelo z úst prv, ako tomu mohol zabrániť.

„Prečo si myslíte, že naozaj prestal podporovať Voldemorta, pán profesor?“

Dumbledore chvíľu hľadel Harrymu do očí a potom povedal: „To je, Harry, záležitosť iba medzi mnou a profesorom Snapom.“

Harry vedel, že ich rozhovor skončil. Dumbledore sa netváril nahnevane, a predsa jeho tón Harrymu naznačoval, že je čas ísť. Vstal a Dumbledore tiež.

„Harry,“ povedal riaditeľ, keď prišli k dverám. „Prosím ťa, nikomu nehovor o Longbottomových rodičoch. Má právo povedať to sám, keď na to bude pripravený.“

„Áno, pán profesor,“ sľúbil Harry a otočil sa, že už konečne pôjde.

„A...“

Harry sa obzrel. Dumbledore stál nad mysľomisou jeho odblesky mu zospodu osvetľovali tvár a vyzeral oveľa staršie. Chvíľu hľadel na Harryho a potom povedal: „Veľa šťastia pri tretej úlohe.“

31 Tretia úloha

„Dumbledore si myslí, že Veď-Vieš-Kto zase silnie?“ šepkal Ron.

Všetko, čo Harry videl v mysľomise, a takmer všetko, čo mu Dumbledore porozprával a ukázal, teraz hovoril Ronovi a Hermione – a pravdaže, len čo odišiel z Dumbledorovej pracovne, Siriusovi poslal list. Harry, Ron a Hermiona v ten deň znova sedeli v klubovni dlho do noci a všetko donekonečna preberali, až sa z toho Harrymu krútila hlava a pochopil, ako to Dumbledore myslel, že sa človeku uľaví, keď z nej vypustí trochu myšlienok.

Ron hľadel do ohňa a Harrymu sa zdalo, že sa trochu trasie, hoci večer bol teplý.

„A dôveruje Snapovi?“ spýtal sa. „Naozaj Snapovi dôveruje, aj keď vie, že bol smrťožrút?“

„Áno,“ prikývol Harry.

Hermiona dobrých desať minút nevravela nič. Rukami si podopierala čelo a pohľad upierala na kolená. Harry si pomyslel, že aj ona vyzerá, ako keby sa jej zišla mysľomisa.

„Rita Skeeterová,“ zamumlala napokon.

„Ako ťa tá teraz môže zaujímať?“ žasol Ron.

„Mňa nezaujíma,“ vravela Hermiona svojim kolenám. „Iba premýšľam... spomínate si, čo mi povedala u Troch metiel? Viem o Ludovi veci, od ktorých by ti vstávali vlasy dupkom. Myslela toto, nie? Písala o jeho procese, vedela, že informoval smrťožrútov. A Winky tiež, pamätáte... Ludo Bagman je zlý čarodejník. Pán Crouch musel zúriť, že z toho vyviazol, a zrejme o tom doma rozprával.“

„Áno, ale Bagman nezrádzal informácie dobrovoľne, či áno?“

Hermiona pokrčila plecami.

„A Fudge si myslí, že Croucha napadla madam Maxime?“ Ron sa otočil k Harrymu.

„Áno, ale iba preto, že Crouch zmizol neďaleko beauxbatonského koča.“

„Tá nám vôbec nezišla na um,“ hovoril pomaly Ron. „Má predsa obriu krv, a nechce to priznať...“

„Samozrejme, že nie,“ prudko odvetila Hermiona a zdvihla hlavu. „Pozri, čo sa stalo Hagridovi, keď Rita zistila, kto je jeho matka. A nezabudnite na Fudgea! Ako rýchlo robil závery len preto, že je Maximka čiastočne obryňa. Kto by chcel, aby naňho hľadeli s takými predsudkami? Aj ja by som asi tvrdila, že mám veľké kosti, ak by sa mi malo prihodiť to čo jemu.“

Hermiona pozrela na hodinky. „Vôbec sme netrénovali!“ zvolala zdesene. „Chceli sme skúšať zabraňovacie kúzlo! Ráno sa musíme do toho pustiť. Poďme, Harry, musíš sa vyspať.“