Harry Potter a Ohnivá čaša

„Iba... viem, len, že som bol idiot...“ trápne sa usmieval Bagman.

Zopár čarodejníkov sa zhovievavo usmialo. Zdalo sa, že pán Crouch nezdieľa ich postoj. Hľadel na Luda Bagmana veľmi prísne a s nechuťou.

„Nikdy si nepovedal väčšiu pravdu, chlapče,“ sucho zašepkal ktosi Dumbledorovi spoza Harryho chrbta. Harry sa obzrel a znova uvidel Moodyho. „Keby som nevedel, že bol odjakživa obmedzený, povedal by som, že tie dorážačky mu natrvalo poškodili mozog...“

„Ludovic Bagman, pristihli vás pri odovzdávaní informácií stúpencom lorda Voldemorta,“ povedal dôrazne pán Crouch. „Preto navrhujem väzbu v Azkabane na dobu najmenej...“

Z lavíc sa ozvali nahnevané výkriky. Niekoľko čarodejníkov a čarodejníc vstalo, krútili hlavami, ba dokonca pánu Crouchovi hrozili päsťami.

„Ale ja som vám predsa hovoril, že som to nevedel!“ úprimne zvolal Bagman prekrikujúc šum hlasov, a okrúhle modré oči mal vyvalené. „Ani som netušil. Starý Rookwood bol priateľ môjho otca... nikdy mi ani na um nezišlo, že je Veď-Viete-S-Kým! Myslel som si, že zhromažďuje informácie pre našu stranu! A Rookwood stále opakoval, ako mi neskôr vybaví miesto na ministerstve... po skončení mojej metlobalovej kariéry, veď viete... nemôžem predsa odpaľovať dorážačky celý život, no nie?“

Z davu sa ozval smiech.

„Dáme o tom hlasovať,“ chladne odvetil pán Crouch. Obrátil sa k laviciam po pravej ruke. „Prosím porotcov, aby zdvihli ruky... tí, čo sú za uväznenie...“

Harry pozrel na pravú stranu siene. Nikto nezdvihol ruku. Mnohí čarodejníci a čarodejnice začali tlieskať. Jedna z porotkýň vstala.

„Áno?“ oboril sa na ňu Crouch.

„Len by sme radi zablahoželali pánu Bagmanovi k vynikajúcej reprezentácii Anglicka v metlobalovom zápase proti Turecku,“ hovorila skoro so zatajeným dychom.

Na pánu Crouchovi bolo vidieť, že zúri. V podzemnej sále sa ozýval potlesk. Bagman vstal a so širokým úsmevom sa uklonil.

„Nechutné,“ zavrčal pán Crouch Dumbledorovi, keď Ludo Bagman vyšiel zo siene a on si sadol. „Rookwood mu zoženie miesto... Ten deň, keď u nás Ludo Bagman nastúpi, bude pre ministerstvo veru smutný...“

A podzemná sála sa znovu rozplynula. Keď sa zjavila znova, Harry sa obzeral. Stále sedel s Dumbledorom vedľa Croucha. Na rozdiel od predchádzajúceho procesu v miestnosti vládlo úplné ticho. Narušovali ho iba tiché vzlyky krehkej slabej čarodejnice vedľa pána Croucha. Trasúcimi sa rukami si pridržiavala pri ústach vreckovku. Harry pozrel na Croucha a videl, že je ešte vyziabnutejší a popolavejší ako predtým. Mykalo mu nervom na spánku.

„Priveďte ich,“ prikázal a jeho hlas sa v tichej miestnosti ozýval.

Dvere v kúte sa znova otvorili. Tentoraz vošlo šesť dementorov so štyrmi ľuďmi. Harry si všimol, že diváci v hľadisku sa otáčajú k pánu Crouchovi. Niektorí si niečo šepkali.

Dementori všetkých štyroch obvinených posadili na stoličky s reťazami na prostriedku siene. Bol medzi nimi robustný muž, ktorý bezvýrazne hľadel na Croucha, ďalší väzeň bol chudší nervózny chlapík a pohľad mu behal po prítomných, žena s hustými lesklými vlasmi a ovisnutými viečkami zas sedela na stoličke, akoby to bol trón, a chlapec. Nemohol mať ani dvadsať a vyzeral ako skamenený. Chvel sa, vlasy farby slamy mu padali do pehavej tváre bledej ako stena. Drobná krehká čarodejnica vedľa Croucha sa začala na sedadle kolísať dopredu-dozadu a plakala do vreckovky.

Crouch vstal, pozrel na štyroch obvinených pred sebou a na tvárí sa mu zračila číra nenávisť.

„Predviedli vás pred Radu pre čarodejnícke právo,“ oznámil im zreteľne, „aby sme nad vami vyniesli rozsudok za zločiny také ohavné...“

„Otec,“ prehovoril chlapec so slamovožltými vlasmi. „Otec... prosím...“

„...o akých sme na tomto súde sotva kedy počuli,“ dokončil Crouch oveľa hlasnejšie, prehlušujúc synov hlas. „Vypočuli sme si svedectvá proti vám. Všetci štyria ste obvinení z únosu aurora Franka Longbottoma, na ktorého ste uvalili kliatbu Cruciatus v presvedčení, že z neho vymámite informácie o terajšom pobyte vášho pána, Toho-Koho-Netreba-Menovať...“

„Otec, ja som to neurobil!“ kričal chlapec v reťaziach. „Ja som to neurobil, prisahám, otec, neposielaj ma naspäť k dementorom!“

„Ďalej ste obvinení,“ prekrikoval ho pán Crouch, „z uvalenia kliatby Cruciatus na manželku Franka Longbottoma po tom, čo ste od neho informácie nezískali. Mali ste v pláne vrátiť moc Tomu-Koho-Netreba-Menovať a znovu sa dopúšťať násilia, aké ste zrejme páchali v čase, keď bol silný. Žiadam teraz porotu...“

„Mama!“ kričal chlapec a krehká drobná čarodejnica vedľa pána Croucha sa rozvzlykala a stále sa kolísala dopredu-dozadu. „Mama, zastav ho, mama! Ja som to neurobil, to som nebol ja!“

„Žiadam teraz porotcov,“ prekrikoval ho Crouch, „aby zdvihli ruky, ak sú presvedčení tak ako ja, že tieto zločiny si zasluhujú doživotie v Azkabane!“

Všetci čarodejníci a čarodejnice na pravej strane podzemnej siene zdvihli ruky. Diváci v laviciach začali tlieskať tak ako Bagmanovi a na ich tvárach sa zračil pocit krutého víťazstva. Chlapec sa znovu rozkričal.