Harry Potter a Ohnivá čaša

„Samozrejme, že nie on,“ odvetil pán Weasley netrpezlivo. „My nevieme, kto to bol, zdá sa, že sa odmiestnil. A teraz ma ospravedlňte, chcem ísť do postele.“

A previedol Harryho, Rona a Hermionu cez zástup naspäť do kempingu. Všade bolo už ticho, nikde ani stopy po maskovaných čarodejníkoch, hoci z niekoľkých zničených stanov sa ešte dymilo.

Z chlapčenského stanu sa vystrčila Charlieho hlava.

„Tatko, čo sa deje?“ zavolal v tme. „Fred, George a Ginny sa vrátili v poriadku, ale ostatní...“

„Mám ich tu,“ povedal pán Weasley, sklonil sa a vošiel do stanu. Harry, Ron a Hermiona za ním.

Bill sedel pri malom kuchynskom stole a k silno krvácajúcej ruke si pritláčal posteľnú plachtu. Charlie mal roztrhanú košeľu a Percy zakrvavený nos. Fred, George a Ginny vyzerali, že sú v poriadku, hoci boli vyľakaní.

„Chytili ste ho, tatko?“ vyzvedal sa Bill. „Toho, kto vyčaril znamenie?“

„Nie,“ odvetil pán Weasley. „Našli sme škriatka Bartyho Croucha. Držal Harryho prútik, ale napriek tomu sme sa nedozvedeli, kto znamenie skutočne vyčaril.“

„Čo?“ zvolali Bill, Charlie a Percy naraz.

„Harryho prútik?“ zopakoval Fred.

„Škriatka pána Croucha?“ ohromene sa spytoval Percy.

Za prispenia Harryho, Rona a Hermiony pán Weasley vysvetlil, čo sa stalo v lese. Keď skončili, Percy sa rozhorčene nadul.

„Pán Crouch má úplnú pravdu, keď sa chce zbaviť takého škriatka! Utiekla, hoci jej vyslovene prikázal, aby zostala. Takto ho strápniť pred celým ministerstvom... ako by to vyzeralo, keby ju predviedli pred Oddelenie pre riadenie a kontrolu...“

„Ona nič neurobila. Bola iba v nesprávnom čase na nesprávnom mieste!“ oborila sa Hermiona na Percyho, ktorého to zaskočilo. Hermiona s Percym vždy vychádzala celkom dobre, vlastne lepšie než všetci ostatní.

„Hermiona, čarodejník v postavení pána Croucha si nemôže dovoliť domáceho škriatka, ktorý vyvádza s čarovným prútikom!“ vyhlásil Percy, keď sa spamätal.

„Ona nevyvádzala!“ kričala Hermiona. „Iba ho zdvihla zo zeme!“

„Počujte, mohol by mi niekto vysvetliť, čo znamená tá lebka?“ netrpezlivo sa dožadoval Ron. „Nikomu neublížila... Prečo je okolo nej taký rozruch?“

„Hovorila som ti, že je to symbol Veď-Vieš-Koho, Ron,“ povedala Hermiona, kým mu stihol odpovedať niekto iný. „Čítala som o tom vo Vzostupe a páde čiernej mágie.“

„A nezjavil sa trinásť rokov,“ dodal pán Weasley potichu. „Ľudia, samozrejme, spanikárili... skoro ako keby videli samotného Veď-Viete-Koho.“

„Ja to nechápem,“ mračil sa Ron. „Veď je to len útvar na oblohe...“

„Ron, Veď-Vieš-Kto a jeho stúpenci vystrelili na oblohu Temné znamenie vždy, keď niekoho zabili,“ povedal pán Weasley. „Tá hrôza, ktorú vyvolávalo... nemáš tušenia, si primalý. Len si predstav, že prichádzaš domov a nad tvojím domom sa vznáša Temné znamenie a ty vieš, čo nájdeš dnu...“ Pán Weasley sa strhol. „Čoho sa všetci najviac obávajú... najviac...“

Chvíľu bolo ticho. Potom si Bill odtiahol z ruky plachtu a prezrel si ranu. „Dnes večer nám veru nepomohlo. Odstrašilo smrťožrútov, len čo ho zbadali. Všetci sa odmiestnili prv, ako sme sa stihli dostať k nim a odmaskovať ich. No podarilo sa nám zachytiť Robertsovcov prv, než spadli. Práve im upravujú pamäť.“

„Smrťožrúti? Kto sú smrťožrúti?“ chcel vedieť Harry.

„Tak sa nazvali stúpenci Veď-Vieš-Koho,“ vysvetľoval Bill. „Myslím, že sme dnes v noci videli ich zvyšky, tých, ktorým sa podarilo vyhnúť Azkabanu.“

„Nemôžeme dokázať, že to boli oni, Bill,“ povedal pán Weasley. „Hoci asi je to tak,“ dodal beznádejne.

„To sa stavím!“ zvolal odrazu Ron. „Tatko, stretli sme v lese Draca Malfoya a viac-menej nám povedal, že medzi tými šialencami v maskách je aj jeho otec! A všetci vieme, že Malfoyovci boli Veď-Viete-S-Kým!“

„Ale čo mali Voldemortovi stúpenci...“ začal Harry. Všetci sa strhli – tak ako väčšina ľudí zo sveta čarodejníkov aj Weasleyovci sa vždy vyhýbali vysloviť Voldemortovo meno. „Prepáčte,“ ospravedlnil sa rýchlo Harry. „Čo mali stúpenci Veď-Viete-Koho za lubom, keď levitovali muklov? Aký to malo zmysel?“

„Zmysel?“ duto sa zasmial pán Weasley. „Harry, tak si oni predstavujú zábavu. Polovicu muklov vtedy, keď bol Veď-Viete-Kto pri moci, zavraždili iba pre zábavu. Zrejme si dnes vypili a nemohli odolať, aby nám nepripomenuli, že mnohí z nich sú ešte stále na slobode. Urobili si také stretnutie po rokoch,“ dokončil znechutene.

„No ak to aj boli smrťožrúti, prečo sa odmiestnili, keď uvideli Temné znamenie?“ spytoval sa Ron. „Predsa ich malo potešiť, že ho vidia, či nie?“

„Použi mozog, Ron,“ povedal Bill. „Ak to skutočne boli smrťožrúti, stálo ich veľkú námahu vyhnúť sa Azkabanu, keď Veď-Viete-Kto stratil moc, a navymýšľali si množstvo lží, ako ich nútil zabíjať a mučiť ľudí. Stavím sa, že by sa vyľakali ešte väčšmi než my, keby videli, že sa vracia. Popierali, že s ním boli v nejakom spojení, keď stratil moc, a vrátili sa k svojmu každodennému životu... predpokladám, že by z nich nemal veľkú radosť.“