Harry Potter a Ohnivá čaša

„Nie menom,“ vysvetľoval pán Weasley. „Počúvaj toto: ‚Ak sa vydesení čarodejníci a čarodejnice, ktorí so zatajeným dychom čakali na správy pri lese, domnievali, že ich upokoja ubezpečenia pracovníkov Ministerstva mágie, boli trpko sklamaní. Onedlho po zjavení sa Temného znamenia sa z lesa vynoril ministerský úradník s tvrdením, že nikto nebol zranený, ale odmietal poskytnúť ďalšie informácie. Či toto tvrdenie postačí na potlačenie chýrov, že o hodinu na to z lesa odniesli niekoľko tiel, sa ešte uvidí.‘ Och, no namojdušu,“ rozhorčoval sa pán Weasley a podával noviny Percymu. „Skutočne nebol nikto zranený. Čo som mal povedať? Vraj ‚o hodinu odniesli z lesa niekoľko tiel...‘ Teraz sa chýry určite šíriť budú.“

Zhlboka si vzdychol. „Molly, budem musieť ísť do úradu, toto treba vyžehliť.“

„Pôjdem s tebou, otec,“ dôležito vyhlásil Percy. „Pán Crouch bude potrebovať každého muža. A správu o kotlíkoch mu môžem odovzdať osobne.“

A náhlivo vyšiel z kuchyne. Na pánu Weasleym bolo vidieť krajné rozčúlenie.

„Artur, veď máš mať dovolenku! To predsa vôbec nesúvisí s tvojou funkciou. Nemohli by to zvládnuť aj bez teba?“

„Musím ísť, Molly,“ nástojil pán Weasley. „Ešte som tomu pridal. Iba čo si prezlečiem habit a pôjdem...“

„Pani Weasleyová,“ ozval sa odrazu Harry, ktorý sa nemohol zdržať, „nepriniesla mi Hedviga nejaký list?“

„Hedviga, zlatko?“ roztržito sa spýtala pani Weasleyová. „Nie... nie, neprišla nijaká pošta.“

Ron a Hermiona zvedavo pozreli na Harryho. Veľavýznamne opätoval ich pohľad a povedal: „Môžem si odložiť veci v tvojej izbe, Ron?“

„Áno... pôjdem aj ja,“ ihneď odvetil Ron. „Hermiona?“

„Áno,“ prikývla rýchlo a všetci traja vyšli z kuchyne a pobrali sa hore schodmi.

„Čo sa deje, Harry?“ spýtal sa Ron, len čo za sebou zavreli dvere podkrovnej izby.

„Voľačo som vám nepovedal,“ priznal sa Harry. „V sobotu večer som sa zobudil na to, že ma zase bolí jazva.“

Ron a Hermiona zareagovali presne tak, ako si to Harry vo svojej izbe na Privátnej ceste predstavoval. Hermiona zhíkla a okamžite začala predkladať všetky možné úvahy, spomenula množstvo príručiek a všetkých od Albusa Dumbledora po madam Pomfreyovú, rokfortskú zdravotnú sestru. Ron sa tváril, akoby ho niekto tresol po hlave.

„Ale on tam nebol, však nie? Veď-Vieš-Kto. Lebo keď ťa bolela jazva naposledy, bol na Rokforte.“

„Som si istý, že nebol na Privátnej ceste,“ ubezpečoval ho Harry, „ale snívalo sa mi o ňom... o ňom a o Petrovi – viete, o Červochvostovi. Teraz si neviem na všetko spomenúť, ale chystali sa zavraždiť... niekoho.“

Už skoro povedal „ma“, ale nemohol sa k tomu odhodlať, lebo sa bál, že Hermiona by sa vydesila ešte väčšmi.

„Bol to iba sen,“ utešoval sa Ron. „Zlý sen.“

„Áno, ale bol to skutočne len sen?“ povedal Harry, otočil sa k oknu a hľadel na blednúcu oblohu. „Je to predsa čudné, nie?“ Bolí ma jazva a o tri dni vypochodujú smrťožrúti a na oblohe sa znova zjaví Voldemortovo znamenie.“

„Nehovor-jeho-meno!“ precedil Ron pomedzi stisnuté zuby.

„A pamätáš sa, čo povedala profesorka Trelawneyová?“ pokračoval Harry, nepočúvajúc Rona. „Na konci minulého školského roka?“

Profesorka Trelawneyová učila na Rokforte veštenie. Hermiona sa prestala tváriť zdesene a pohŕdavo odfrkla.

„Och, Harry, hádam len nebudeš brať vážne niečo, čo povedala tá stará podvodníčka?“

„Ty si pri tom nebola,“ odsekol Harry. „Nepočula si ju. Toto bolo iné. Hovoril som ti, že bola v tranze... v skutočnom tranze. A povedala, že knieža temnôt opäť povstane... silnejší a hrozivejší než predtým... a podarí sa mu to, lebo sa k nemu vráti jeho sluha... a tej noci utiekol Červochvost.“

Nastalo ticho, počas ktorého sa Ron roztržito hral s dierkou na posteľnej prikrývke s vyobrazením Kudleyovských kanónov.

„Prečo si sa spytoval, či neprišla Hedviga, Harry?“ spýtala sa Hermiona. „Čakáš nejaký list?“

„Napísal som o tej jazve Siriusovi,“ pokrčil plecami Harry. „Čakám, čo mi odpovie.“

„To bol dobrý nápad!“ zvolal Ron a tvár sa mu vyjasnila. „Stavím sa, že Sirius bude vedieť, čo robiť.“

„Dúfal som, že sa mi rýchlo ozve,“ povedal Harry.

„Ale my nevieme, kde Sirius je... Môže byť predsa až niekde v Afrike, alebo inde, či nie?“ zdôvodňovala Hermiona. „Hedviga takú cestu nezvládne za dva dni.“

„Áno, viem,“ odvetil Harry, ale keď pozrel cez okno na oblohu bez Hedvigy, v žalúdku akoby mal olovo.

„Poďme si do sadu zahrať metlobal, Harry,“ navrhol Ron. „Poď, traja na troch, budú hrať aj Bill, Charlie a George s Fredom... Môžeš si vyskúšať Vronského fintu.“