Harry Potter a Ohnivá čaša

On, Ron, Fred a George práve zišli na prvé poschodie, keď sa dolu na konci schodiska zjavila pani Weasleyová a bola znepokojená.

„Artur!“ kričala hore. „Artur! Prišla naliehavá správa z ministerstva!“

Harry sa pritisol k stene, lebo okolo nich preletel pán Weasley v habite natiahnutom naopak a zmizol im z dohľadu. Keď Harry s ostatnými vošiel do kuchyne, videl, ako pani Weasleyová nervózne prehrabáva zásuvky – „Tu niekde mám brko!“ a pán Weasley sa skláňal nad ohnisko a rozprával sa s...

Harry znovu zažmúril oči a opäť ich otvoril, aby si bol istý, že ich má v poriadku.

Uprostred plameňov sa ako veľké bradaté vajce vznášala hlava Amosa Diggoryho. Rozprávala veľmi rýchlo a vôbec sa nedala vyrušovať iskričkami, ktoré vyletúvali z plameňov, čo jej olizovali uši.

„...susedia mukli počuli rachot a krik, a tak išli zavolať, akože ich to... no... tých políc-sajtov. Artur, musíš tam ísť...“

„Tu máš!“ dychčala pani Weasleyová a strkala pánu Weasleymu do rúk kúsok pergamenu, fľaštičku s atramentom a zošúverené brko.

„...ešte šťastie, že som sa o tom dopočul,“ pokračovala hlava pána Diggoryho. „Musel som ísť do kancelárie zavčasu odoslať poštu a vtedy som zistil, že celé Oddelenie nenáležitého používania čarovania je hore nohami – keď sa o tomto dozvie Rita Skeeterová, Artur...“

„Čo o tom hovorí Divooký?“ spýtal sa pán Weasley a odkrúcal vrchnák fľaštičky s atramentom, namočil si brko a chystal sa robiť si poznámky.

Hlava pána Diggoryho prevrátila oči. „Vraví, že počul, ako mu niekto vnikol do dvora. Vraj sa prikrádal k domu, keď ho prepadli smetníky.“

„A čo tie smetníky robili?“ spýtal sa pán Weasley a rýchlo čmáral.

„Strašne rachotili a všade rozhadzovali odpadky, pokiaľ viem. Zrejme jeden z nich vystreľoval, ešte aj keď prišli tí políc-sajti...“

Pán Weasley zastonal.

„A čo ten narušiteľ?“

„Artur, veď poznáš Divookého,“ odvetila hlava pána Diggoryho a znova prevrátila oči. „Že by sa mu niekto uprostred noci zakrádal do dvora? Skôr sa teraz niekde po okolí potuluje šokovaná mačka, celá zahádzaná šupkami od zemiakov. Lenže ak sa Divooký dostane do rúk Oddeleniu pre nenáležité používanie čarov, tí si ho podajú – len si pomysli na jeho záznamy – musíme ho z toho vysekať, aby vyviazol s nejakým bezvýznamným obvinením, niečo z tvojho oddelenia... čo by tak dostal za vybuchujúce smetníky?“

„Možno súdne pokarhanie,“ odvetil pán Weasley, ešte stále rýchlo čosi zapisoval a vraštil pritom čelo. „Divooký nepoužil prútik? Vlastne nikoho nenapadol?“

„Stavím sa, že vyskočil z postele a všetko, čo mal poruke, začal vyhadzovať z okna,“ odvetil pán Diggory, „ale to budú musieť dokázať, lebo nikto nie je zranený.“

„Dobre, tak ja už idem,“ vyhlásil pán Weasley, strčil si pergamen s poznámkami do vrecka a znovu vybehol z kuchyne.

Hlava pán Diggoryho sa otočila k pani Weasleyovej.

„Mrzí ma to, Molly,“ povedal pokojnejšie, „že som vyrušil tak zavčasu a s tým všetkým... lenže jediný Artur môže z toho Divookého vysekať, a dnes má Divooký nastúpiť na nové miesto. Prečo si musel vybrať práve minulú noc...“

„To nič, Amos,“ odvetila pani Weasleyová. „Nedáš si pred cestou kúsok hrianky?“

„No tak teda dobre,“ súhlasil pán Diggory.

Pani Weasleyová vzala z kopy na stole jednu hrianku natretú maslom, vložila ju do opekacích klieští a podala k ústam pána Diggoryho.

„Vakuem,“ s plnými ústami sa poďakoval pán Diggory, ozvalo sa puk! a zmizol.

Harry počul, ako sa pán Weasley narýchlo lúči s Billom, Charliem, Percym a dievčatami. O päť minút sa vrátil do kuchyne, tentoraz mal už habit oblečený správne, a prešiel si hrebeňom po vlasoch.

„Musím sa poponáhľať. Prajem vám pekný školský rok, chlapci,“ zaželal Harrymu, Ronovi a dvojčatám, zapol si na pleciach plášť a chystal sa odmiestniť. „Molly, zvládneš to a odvezieš ich na King’s Cross?“

„Samozrejme,“ povedala. „Ty sa len postaraj o Divookého, my si poradíme.“

Len čo pán Weasley zmizol, do kuchyne vošli Bill s Charliem.

„Spomínal tu niekto Divookého?“ spýtal sa Bill. „Čo zas vymyslel?“

„Vraj sa mu minulej noci niekto pokúšal vlámať do domu,“ povedala pani Weasleyová.

„Divooký Moody?“ zamyslene opakoval George a natieral si na chlieb džem. „Nie je to ten cvok?“

„Tvoj otec má o Divookom Moodym veľmi vysokú mienku,“ prísne povedala pani Weasleyová.

„Uhm, lenže tatko zbiera aj zástrčky, všakže?“ poznamenal Fred potichu, keď pani Weasleyová vyšla z kuchyne. „Vrana k vrane...“

„Moody bol svojho času veľký čarodejník,“ povedal Bill.

„Je to Dumbledorov starý priateľ, však?“ pripomenul Charlie.

„Veď ani Dumbledora nemožno označiť za normálneho, nie?“ bránil sa Fred. „Teda, je to génius, to je fakt, ale...!“

„Kto je Divooký?“ spýtal sa Harry.