Harry Potter a Ohnivá čaša

„Kedysi pracoval pre ministerstvo, teraz je na penzii,“ odvetil Charlie. „Stretol som sa s ním iba raz, keď ma tatko vzal so sebou do práce. Bol auror – jeden z najlepších... lovec čiernych mágov,“ dodal, keď videl, že Harry sa tvári nechápavo. „Polovicu ciel v Azkabane naplnil on. Narobil si tým plno nepriateľov – rodiny ľudí, ktorých zatkli – a počul som, že je na staré kolená dosť paranoidný. Už nikomu neverí. Všade vidí čiernych mágov.“

Bill s Charliem sa rozhodli, že ich vyprevadia až na King‘s Cross, ale Percy, veľmi sa ospravedlňujúc, vyhlásil, že naozaj musí ísť do práce.

„Práve teraz si naozaj nemôžem dovoliť požiadať o ďalšie voľno,“ vysvetľoval. „Pán Crouch sa skutočne začína na mňa spoliehať.“

„Veru, Percy, možno sa onedlho naučí aj tvoje meno,“ vážne prikývol George.

Pani Weasleyová sa odvážila použiť telefón na dedinskej pošte a objednala tri muklovské taxíky, ktoré ich mali odviezť do Londýna.

„Artur sa pokúsil požičať nám autá z ministerstva,“ šepkala pani Weasleyová Harrymu, keď stáli v daždi na dvore a hľadeli, ako taxikári nakladajú do svojich áut šesť ťažkých rokfortských kufrov. „Ale nič nebolo voľné... Och, prepána, netvária sa veľmi nadšene, však?“

Harry nemal chuť vysvetľovať pani Weasleyovej, že muklovskí taxikári zriedka vozievajú splašené sovy, a Kvík vrieskal ako divý. Situáciu nevylepšili ani Filibusterove prskavky, ktoré reagujú na vlhko a nečakane vystrelili, keď sa zrazu otvoril Fredov kufor, čo spôsobilo, že taxikár, čo ho niesol, vykríkol od ľaku aj od bolesti, lebo vydesený Krivolab sa mu šplhal po nohe, pomáhajúc si pazúrmi.

Cesta bola nepohodlná, pretože sa vzadu v taxíku tlačili aj s kuframi. Krivolabovi trvalo dosť dlho, kým sa spamätal z ohňostroja, a cestou do Londýna Harryho, Rona a Hermionu poriadne doškriabal. Boli preto radi, keď konečne vystúpili na King‘s Cross, hoci lejak ešte väčšmi zosilnel a kým odniesli kufre na stanicu, boli mokrí ako myši.

Harry si už zvykol na prechod na nástupište deväť a tri štvrte. Bolo celkom jednoduché prejsť cez zdanlivo pevnú bariéru medzi deviatym a desiatym nástupišťom. Jediný fígeľ spočíval v tom, že ste to museli urobiť celkom nenápadne, aby ste neupútali pozornosť muklov. Dnes prechádzali v skupinkách. Prví išli Harry, Ron a Hermiona (boli najpodozrivejší, pretože ich sprevádzal Kvík a Krivolab), ľahostajne sa opreli o bariéru, navonok sa nenútene zhovárali a bokom cez ňu prekĺzli... a vzápätí sa ocitli na nástupišti deväť a tri štvrte.

Rokfortský expres so šarlátovočervenou ligotavou lokomotívou tam už stál obklopený oblakmi pary, v ktorých sa ako duchovia vynárali rokfortskí študenti a ich rodičia. Kvík robil ešte väčší krik, lebo odpovedal na húkanie množstva sov skrytých v pare. Harry, Ron a Hermiona sa pobrali hľadať miesta a onedlho si už ukladali batožinu do kupé asi v polovici vlaku. Potom znovu zoskočili na nástupište, aby sa rozlúčili s pani Weasleyovou, Billom a Charliem.

„Možno sa uvidíme skôr, ako si myslíte,“ uškrnul sa Charlie, keď objal Ginny na rozlúčku.

„Prečo?“ vyzvedal sa Fred.

„Uvidíš,“ napínal ho Charlie. „Len nepovedz Percymu, že som to spomenul... je to prísne tajná informácia až dovtedy, kým sa ministerstvo nerozhodne ju zverejniť.“

„Veru, tento rok by som sa tuším najradšej vrátil na Rokfort,“ povedal Bill s rukami vo vreckách a skoro túžobne hľadel na vlak.

„Prečo?“ netrpezlivo sa spytoval George.

„Budete mať zaujímavý rok,“ odvetil Bill a v očiach sa mu zjavili iskričky. „Možno sa na chvíľu uvoľním a prídem si z toho kúsok pozrieť.“

„Kúsok z čoho?“ spýtal sa Ron.

Lenže v tej chvíli sa ozval hvizd a pani Weasleyová ich strkala ku dverám do vagóna.

„Ďakujeme, že sme mohli byť u vás, pani Weasleyová,“ povedala Hermiona, keď nastúpili, zavreli dvere vagóna a vyklonili sa z okna.

„Áno, ďakujeme za všetko, pani Weasleyová,“ poďakoval sa aj Harry.

„Och, rado sa stalo, moji milí. Pozvala by som vás aj na Vianoce, ale... predpokladám, že sa všetci toho roku rozhodnete zostať v Rokforte, keď... no, skrátka jedno s druhým...“

„Mami!“ podráždene zvolal Ron. „Čo vy traja viete, o čom my nevieme?“

„Predpokladám, že sa to dnes večer dozviete,“ usmiala sa pani Weasleyová. „Bude to veľmi vzrušujúce... ale som rada, že zmenili pravidlá...“

„Aké pravidlá?“ spytovali sa Harry, Ron, Fred a George naraz.

„Profesor Dumbledore vám to určite povie. Správajte sa slušne, jasne? Jasne, Fred? Jasne, George?“

Piesty hlasno zasyčali a vlak sa pohol.

„Povedzte nám, čo sa deje na Rokforte!“ kričal Fred z okna, keď sa im pani Weasleyová s Billom a Charliem vzďaľovali. „Aké pravidlá to zmenili?“

No pani Weasleyová sa iba usmievala a kývala im. Kým vlak zašiel za zákrutu, Bill s Charliem sa odmiestnili.

Harry, Ron a Hermiona sa vrátili do svojho kupé. Pretože do okien šľahal hustý dážď, sotva cez ne niečo videli. Ron otvoril kufor, vytiahol hnedý slávnostný habit a prehodil ho cez Kvíkovu klietku, aby utlmil jeho húkanie.