Harry Potter a Ohnivá čaša

„Takže ten, čo vyčaril Temné znamenie...“ uvažovala Hermiona, „to urobil preto, aby vyjadril podporu smrťožrútom, alebo aby ich odstrašil?“

„Vieme asi toľko čo ty, Hermiona,“ odvetil pán Weasley. „Ale jedno ti poviem – vedia ho vyčariť iba smrťožrúti. Veľmi by ma prekvapilo, keby ten, čo ho vyčaril, nebol kedysi smrťožrútom, ak ním nie je doteraz... Už je veľmi neskoro, a keď sa vaša matka dopočuje, čo sa stalo, bude bez seba od strachu. Trochu si pospíme a potom sa pokúsime zohnať nejaké včasné prenášadlo.“

Harry sa uložil na svoju posteľ a v hlave mu hučalo. Vedel, že by mal byť unavený, veď boli už skoro tri hodiny ráno, ale bol celkom čulý – čulý a plný obáv.

Pred tromi dňami – hoci teraz mal pocit, akoby to bolo dávnejšie – sa zobudil na to, že ho páli jazva. A dnes v noci sa po prvý raz po trinástich rokoch zjavilo na oblohe znamenie lorda Voldemorta. Čo to znamená?

Myslel na list, čo napísal Siriusovi pred odchodom z Privátnej cesty. Dostal ho už Sirius? Kedy mu odpíše? Harry ležal na posteli, hľadel na plátenný strop, ale tentoraz sa mu pred očami nevynárali predstavy, ako lieta, pri ktorých by sa mu lepšie zaspávalo, a v stane sa už dlho ozývalo Charlieho chrápanie, kým konečne zadriemal.

10 Zmätok na ministerstve

Pán Weasley ich zobudil len po pár hodinách spánku. Pomocou čarov zbalil stany a čo najrýchlejšie odišli z kempingu. Keď prechádzali popri správcovej chalupe, pán Roberts stál vo dverách, vyzeral akosi čudne, omámene a na rozlúčku im zaželal veselé Vianoce.

„Dá sa do poriadku,“ ubezpečil ich pán Weasley potichu cestou na vresovisko. „Niekedy, keď človeku upravia pamäť, chvíľu je trochu dezorientovaný... a uňho musel byť zásah dosť veľký, aby zabudol.“

V blízkosti miesta, kde ležali prenášadlá, začuli naliehavé hlasy, a keď ta prišli, okolo správcu prenášadiel Basila stálo množstvo čarodejníc a čarodejníkov a všetci sa hlučne dožadovali čo najrýchlejšieho odchodu z kempingu. Pán Weasley si rýchlo vymenil s Basilom pár slov, postavili sa do radu a pomocou starej pneumatiky prileteli na Lasičiu hlavu ešte pred východom slnka. Za úsvitu sa vracali cez dedinu po mokrej ceste k Brlohu a zhovárali sa len veľmi málo, pretože boli unavení a túžobne mysleli na raňajky. Keď zahli za roh a uvideli Brloh, ozval sa výkrik.

„Och! Chvalabohu! Chvalabohu!“

Pani Weasleyová, ktorá ich očividne čakala pred domom, sa rozbehla k nim, tak ako bola v domácich papučiach, tvár mala bledú a napätú a v ruke zvierala zrolovaný výtlačok Denného Proroka.

„Artur, tak som sa bála... tak veľmi som sa bála...“

Vrhla sa pánu Weasleymu okolo krku a Denný Prorok vypadol z jej ochabnutej ruky na zem. Keď naň Harry pozrel, čítal titulok: HRÔZOSTRAŠNÉ UDALOSTI NA SVETOVOM POHÁRI V METLOBALE, doplnený čierno-bielou mihajúcou sa fotografiou Temného znamenia nad vrcholkami stromov.

„Nič sa vám nestalo,“ mrmlala si pani Weasleyová ako bez duše, pustila pána Weasleyho a všetkých si obzerala červenými očami, „žijete... Och! Chlapci...“

A všetkých prekvapilo, keď Freda a Georgea zovrela v takom tuhom objatí, až sa navzájom tresli hlavami.

„Au! Mamka... veď nás udusíš!“

„Nakričala som na vás predtým, než ste odišli!“ vravela pani Weasleyová a rozvzlykala sa. „Na nič iné som nemyslela! Čo keby vás bol Veď-Viete-Kto dostal a to posledné, čo som vám povedala, boli výčitky, že ste nedoniesli dosť dobrých známok. Och, Fred... George...“

„Ale no tak, Molly, sme úplne v poriadku,“ utešoval ju pán Weasley, odtrhol ju od dvojčiat a viedol naspäť k domu. „Bill,“ pošepol synovi, „zdvihni tie noviny, chcem vedieť, čo píšu...“

Keď sa všetci natlačili do malej kuchyne a Hermiona pripravila pani Weasleyovej šálku veľmi silného čaju, do ktorej jej pán Weasley nalial ogdenskú ohnivú whisky, Bill podal otcovi noviny. Pán Weasley preletel prvú stranu a Percy mu nakúkal cez plece.

„Vedel som to,“ komentoval pán Weasley ustarostene. „Ministerstvo sa dopustilo chyby... páchateľov nezatkli... chabé bezpečnostné opatrenia... zástancovia čiernej mágie si voľne pobehujú po svete... hanba pre celú krajinu... Kto to písal? Ach, no pravdaže... Rita Skeeterová.“

„Tej majú na ministerstve už plné zuby!“ rozčuľoval sa Percy. „Minulý týždeň tvrdila, že márnime čas prázdnymi rečami o hrúbke kotlíkov, keď by sme mali likvidovať upírov. Ako keby nebolo vyslovene uvedené v odseku 12 Smerníc pre zaobchádzanie s čiastočne ľudskými bytosťami nečar....“

„Urob nám láskavosť, Percy,“ zazíval Bill, „a zavri klapačku.“

„Spomínajú ma,“ povedal pán Weasley a oči pod okuliarmi sa mu rozšírili, keď sa dostal na koniec článku v Dennom Prorokovi.

„Kde?“ vyprskla pani Weasleyová, až jej zabehol čaj s whisky. „Keby som to bola zbadala, vedela by som, že žiješ!“