Harry Potter a Ohnivá čaša

„Dámy a páni, dospeli sme k rozhodnutiu. Náčelníčka vodných ľudí Murcusa nám podrobne porozprávala, čo sa stalo na dne jazera, a preto sme sa rozhodli udeliť z maximálneho počtu päťdesiatich bodov jednotlivým šampiónom nasledovne:

Hoci Fleur Delacourová vynikajúco zvládla kúzlo bublinovej hlavy, keď sa blížila k svojmu cieľu, napadli ju hlbočníci a nezachránila svoju zajatkyňu. Udeľujeme jej dvadsaťpäť bodov.“

Potlesk na tribúnach.

„Zaslúžila by som si nulu,“ priškrteným hlasom povedala Fleur a pokrútila nádhernou hlavou.

„Cedric Diggory, ktorý tiež použil bublinovú hlavu, sa so svojím zajatcom vrátil prvý, hoci jednu minútu po hodinovom limite.“ Bifľomorčania mu hlučne prevolávali na slávu a Harry zbadal, ako Čcho vrhla na Cedrica žiarivý pohľad. „Preto mu udeľujeme štyridsaťsedem bodov.“

Harry zosmutnel. Ak Cedric prekročil limit, tak samozrejme aj on.

„Viktor Krum zvolil transfiguráciu na žraloka, a hoci nedosiahol úplnú formu, bola napriek tomu účinná, vrátil sa so svojím zajatcom druhý. Udeľujeme mu štyridsať bodov.“

Karkarov tlieskal mimoriadne silno a tváril sa povýšenecky.

„Harry Potter veľmi účinne použil žiabrovku,“ pokračoval Bagman. „Vrátil sa ako posledný a dosť prekročil limit jednej hodiny. Lenže, ako nás informovala náčelníčka vodných ľudí, pán Potter sa dostal k zajatcom prvý a jeho oneskorený návrat zapríčinilo jeho rozhodnutie dostať do bezpečia všetkých zajatcov, nielen svojho.“

Ron a Hermiona pozreli na Harryho napoly rozčúlene, napoly súcitne.

„Väčšina rozhodcov,“ a v tej chvíli Bagman vrhol na Karkarova veľmi nevraživý pohľad, „sa domnieva, že tento prejav morálnej sily a ušľachtilých vlastností si zasluhuje plný počet bodov. Pán Potter však získava iba štyridsaťpäť bodov.“

Harryho žalúdok urobil salto – takto sa so Cedricom delí o prvé miesto! Ron a Hermiona prekvapene hľadeli na Harryho, potom sa rozosmiali a začali silno tlieskať spolu s ostatnými.

„No vidíš, Harry,“ Ron prekrikoval ten hluk. „Nakoniec si nebol až taký hlúpy – prejavil si morálnu silu!“ Aj Fleur silno tlieskala, ale Krum sa vôbec netváril šťastne. Znovu sa pokúšal zatiahnuť Hermionu do rozhovoru, ale ona bola priveľmi zaujatá volaním na slávu Harrymu, aby ho počúvala.

„Tretí a záverečný súboj sa bude konať dvadsiateho štvrtého júna za súmraku,“ pokračoval Bagman. „Šampiónov budeme informovať o tom, čo ich čaká, presne mesiac vopred. Ďakujeme vám všetkým za podporu, ktorú ste svojim reprezentantom prejavili!“

A je koniec, omámene si pomyslel Harry, keď madam Pomfreyová hnala šampiónov i zajatcov do hradu, aby sa prezliekli do suchého... Skončilo sa to, zvládol to a teraz sa až do dvadsiateho štvrtého júna ničoho nemusí obávať.

Na najbližšej návšteve Rokvillu kúpi Dobbymu na každý deň v roku jeden pár ponožiek, rozhodol sa Harry na kamenných schodoch do hradu.

27 Tichošľap sa vracia

Jednou z najpríjemnejších vecí po zvládnutí druhej úlohy bolo to, že všetci chceli podrobne počuť, čo sa dialo dolu v jazere, a tak pre zmenu bol spolu s Harrym v strede pozornosti aj Ron. Harry si všimol, že Ronova verzia udalostí sa pri každom ďalšom rozprávaní trochu mení. Najprv ich líčil tak, ako sa v skutočnosti odohrali, a zhodovalo sa to s Hermioninou verziou – Dumbledore v pracovni profesorky McGonagallovej uspal zajatcov čarovným spánkom, ale najprv sa postaral, aby v ňom bezpečne zotrvali, až kým sa nevynoria nad hladinu. O týždeň však už Ron rozprával napínavý príbeh o tom, ako ich uniesli, ako sám bojoval proti päťdesiatim až po uši vyzbrojeným vodným ľuďom a tí ho napokon premohli a poviazali.

„Ale prútik som mal skrytý v rukáve,“ ubezpečoval Padmu Patilovú, ktorá si ho teraz, keď bol v strede pozornosti, všímala oveľa viac a pri každej príležitosti sa usilovala nadviazať s ním rozhovor. „Mohol som tých vodných idiotov dostať, kedy by sa mi zachcelo.“

„Čo si im chcel urobiť? Odplašiť ich chrápaním?“ podpichla ho Hermiona. Bola dosť podráždená, lebo všetci si z nej uťahovali za to, že bola tým, čo by Viktorovi Krumovi najväčšmi chýbalo.

Ronovi očerveneli uši a odvtedy sa vrátil k verzii čarovného spánku.

Začiatkom marca bolo počasie suchšie, ale vždy keď vyšli do okolia školy, drsný vietor im zodieral pokožku na tvárach i na rukách. Pošta meškala, lebo sovy odfukovalo z trasy. Hnedá sova, ktorú Harry poslal Siriusovi s dátumom rokvillského víkendu, sa zjavila až v piatok pri raňajkách a polovica peria jej vytŕčala opačným smerom. Ledva jej Harry strhol z nohy Siriusovu odpoveď, už aj letela preč, čo sa tak bála, že ju znova niekam pošle.

Siriusov list bol takmer rovnako stručný ako predchádzajúci.

V sobotu o druhej popoludní buď pri plote na konci cesty z Rokvillu (smerom za Dervišom a Bangesom). Prines toľko jedla, koľko môžeš.

„Hádam sa len nevrátil do Rokvillu?“ neveriacky šepol Ron.

„Vyzerá to tak,“ poznamenala Hermiona.

„To je neuveriteľné,“ žasol Harry. „Keby ho chytili...“