Harry Potter a Ohnivá čaša

Harry v týchto končinách nikdy nebol. Kľukatý chodník ich viedol do otvorenej krajiny okolo Rokvillu. Domcov tu bolo len málo a každý mal veľkú záhradu. Kráčali k hore, pod ktorou sa rozkladal Rokville. Potom cestička zabočila a na jej konci uvideli plot. Tam na nich čakal velikánsky čierny chlpatý pes, predné laby mal vyložené na hornej priečke, v papuli zvieral noviny a zdal sa im veľmi známy...

„Ahoj, Sirius,“ pozdravil ho Harry.

Čierny pes nedočkavo oňuchal Harryho batoh, pokrútil chvostom, potom sa otočil a rozbehol sa cez kosodrevinu k skalnatému úpätiu hory. Harry, Ron a Hermiona preliezli plot a šli za ním.

Sirius ich viedol až celkom k hore, kde bola samá skala a balvan. Jemu sa na štyroch labách išlo ľahko, ale Harry, Ron a Hermiona sa onedlho zadychčali. Stúpali do kopca, skoro pol hodiny liezli hore strmým kamenistým chodníkom za Siriusovým vrtiacim sa chvostom a remence batoha sa Harrymu už poriadne zarezávali do pliec.

Zrazu Siriusa nebolo, no na mieste, kde im zmizol z očí, uvideli v skale úzku trhlinu. Pretlačili sa cez ňu a ocitli sa v chladnej, tmavej jaskyni. Vzadu stál o veľký balvan priviazaný hipogrif Hrdozobec – napoly sivý kôň, napoly obrovský orol. Keď ich Hrdozobec zbadal, prenikavé oranžové oči sa mu zablýskali. Všetci traja sa mu hlboko uklonili, hipogrif ohol svoje šupinaté kolená a dovolil Hermione, aby pribehla k nemu a pohladkala ho po operenom krku. Harry však hľadel na čierneho psa, ktorý sa práve menil na jeho krstného otca.

Sirius mal na sebe otrhaný sivý habit, ten istý, v ktorom ušiel z Azkabanu. Čierne vlasy mal dlhšie než vtedy, keď sa zjavil v ohni, a znova neučesané a špinavé. Bol veľmi chudý.

„Kuracina!“ zvolal chrapľavo, keď si vytiahol z úst starého Denného Proroka a hodil ho na zem.

Harry otvoril batoh a podal mu balíček kuracích stehien a chlieb.

„Ďakujem.“ Sirius otvoril balíček, sadol si na zem a zubami si odtŕhal zo stehna veľké kusy. „Väčšinou sa živím potkanmi. V Rokville nemôžem kradnúť priveľa jedla, aby som na seba neupútal pozornosť.“

Usmial sa, ale Harry jeho úsmev opätoval len nevoľky.

„Čo tu robíš, Sirius?“ spýtal sa.

„Plním si povinnosti krstného otca,“ odvetil a obhrýzal kuraciu kosť skoro ako pes. „Neboj sa, tvárim sa, že som milý zatúlaný bastard.“

Stále sa usmieval, ale keď videl Harryho ustarostenú tvár, vážnejším tónom dodal: „Chcem byť tu. Tvoj posledný list... Povedzme, že situácia začína byť čoraz podozrivejšia. Zakaždým, keď niekto zahodí noviny, uchmatnem si ich, a mám pocit, že sa neznepokojujem iba sám.“

Kývol hlavou na žltnúce stránky Denného Proroka na zemi a Ron ich zdvihol a rozprestrel. Harry však nespúšťal oči zo Siriusa.

„Čo keby ťa chytili? Čo keby ťa niekto videl?“

„Iba vy traja a Dumbledore viete, že som animágus,“ pokrčil plecami Sirius a ďalej sa napchával kuracinou.

Ron drgol do Harryho a podal mu noviny. V jedných bol článok s nadpisom Záhadné ochorenie Bartemiusa Croucha a v druhom Pracovníčka ministerstva stále nezvestná – osobne sa zapojil do hľadania už aj minister mágie.

Harry preletel článok o Crouchovi. Do očí mu udreli vety - od novembra ho nebolo vidieť na verejnosti... zdá sa, že dom je opustený... Nemocnica sv. Munga na liečbu zázračných chorôb a zranení odmieta situáciu komentovať... ministerstvo odmieta potvrdiť chýry o kritickom stave pána...

„Podávajú to tak, ako keby umieral,“ krútil hlavou Harry. „Ale nemôže byť až taký chorý, keď prišiel až do Rokfortu...“

„Môj brat je Crouchov osobný asistent,“ informoval Ron Siriusa. „Tvrdí, že Crouch je iba prepracovaný.“

„Lenže keď som ho naposledy videl zblízka, naozaj vyzeral, akoby bol chorý,“ pomaly povedal Harry a čítal pritom noviny. „Bolo to v ten večer, keď moje meno vyšlo z čaše...“

„To má zaslúžený trest za to, že vyhodil Winky,“ poznamenala Hermiona trpko. Hladkala Hrdozobca, ktorý drvil kuracie kosti. „Stavím sa, že to už oľutoval – určite cíti, aký je to rozdiel, keď sa nemá oňho kto starať.“

„Hermiona je posadnutá domácimi škriatkami,“ zašepkal Ron Siriusovi a zamračil sa na Hermionu. Siriusa to však zaujalo.

„Crouch vyhodil domáceho škriatka?“

„Áno, na Svetovom pohári v metlobale,“ vysvetľoval Harry a porozprával mu o Temnom znamení a o tom, ako Winky našli s Harryho prútikom v ruke a ako sa pán Crouch nazlostil. Keď Harry dorozprával, Sirius už znovu stál a prechádzal sa po jaskyni sem a tam.

„Počkajte, nech si to ujasním,“ ozval sa po chvíli a mával kuracím stehnom. „Najprv ste toho škriatka videli v čestnej lóži. Hovoríte, že držal pánu Crouchovi miesto, však?“

„Áno,“ potvrdili všetci traja.

„Ale Crouch sa na zápase neukázal?“

„Nie. Vraj bol zaneprázdnený.“