Harry Potter a Ohnivá čaša

Sirius sa chvíľu mlčky prechádzal po jaskyni a potom sa spýtal: „Harry, nechýbal ti prútik, už keď si vyšiel z čestnej lóže?“

„Ehm...“ úporne premýšľal Harry. „Nie,“ odvetil napokon. „Nepotreboval som ho, kým sme nevošli do lesa. Vtedy som strčil ruku do vrecka, no mal som tam len všehľad.“ Hľadel na Siriusa. „Chceš tým povedať, že ten, čo vyčaril znamenie, mi ukradol prútik v čestnej lóži?“

„Je to možné,“ potvrdil Sirius.

„Winky ten prútik neukradla!“ vyhlásila Hermiona.

„V tej lóži nebol len škriatok,“ zvraštil obočie Sirius a stále sa prechádzal. „Kto ešte za vami sedel?“

„Množstvo ľudí,“ odvetil Harry. „Nejakí bulharskí ministri... Kornelius Fudge... Malfoyovci...“

„Malfoyovci!“ zvolal Ron odrazu tak hlasno, až sa jeho hlas ozýval v jaskyni a Hrdozobec nervózne pohodil hlavou. „Stavím sa, že to bol Lucius Malfoy!“

„Ešte niekto?“ chcel vedieť Sirius.

„Nikto,“ odvetil Harry.

„Áno, ale áno, bol tam Ludo Bagman,“ pripomenula mu Hermiona.

„Ach, veru...“

„O Bagmanovi neviem nič, iba to, že kedysi bol odrážačom za Osbournské osy,“ prechádzal sa ďalej Sirius. „Aký je?“

„Celkom fajn,“ odvetil Harry. „Pri Trojčarodejníckom turnaji mi stále ponúka pomoc.“

„Vážne?“ ešte väčšmi sa zamračil Sirius a pokrútil hlavou. „Ktovie prečo?“

„Tvrdí, že si ma obľúbil.“

„Hmmm,“ Sirius sa tváril zamyslene.

„Videli sme ho v lese tesne predtým, než sa zjavilo Temné znamenie,“ povedala Siriusovi Hermiona. „Pamätáte sa?“ obrátila sa k Ronovi a Harrymu.

„Áno, ale nezostal v lese. Len čo sme mu povedali o nepokojoch, odišiel do kempingu,“ dodal Ron.

„Ako to vieš?“ namietla Hermiona. „Ako vieš, kam sa odmiestnil?“

„Prosím ťa, hádam si nemyslíš, že Temné znamenie vyčaril Ludo Bagman?“ nesúhlasil Ron.

„Je pravdepodobnejšie, že to urobil on než Winky,“ tvrdohlavo trvala na svojom Hermiona.

„Hovoril som vám,“ Ron veľavýznamne pozrel na Siriusa, „hovoril som vám, že je priam posadnutá domácimi...“

No Sirius zdvihol ruku, aby Rona umlčal.

„Keď niekto vyčaril Temné znamenie a objavili škriatka s Harryho prútikom v ruke, čo urobil Crouch?“

„Išiel hľadať do krovia,“ odvetil Harry, „ale nikto iný tam nebol.“

„Samozrejme,“ hundral si Sirius a prechádzal sa pritom, „samozrejme, chcel to zvaliť na niekoho iného, len nie na svojho škriatka... A potom ju vyhodil?“

„Áno,“ rozhorčene potvrdila Hermiona, „prepustil Winky len preto, že nezostala v stane a nenechala sa udupať...“

„Hermiona, daj už láskavo pokoj s tým škriatkom!“ oboril sa na ňu Ron.

Sirius pokrútil hlavou. „Ona odhadla Croucha lepšie ako ty, Ron. Ak chceš o človeku vedieť, aký je, dobre sa pozri, ako zaobchádza s podriadenými, nie so seberovnými.“

Prešiel si rukou po neoholenej tvári a očividne úporne premýšľal.

„Barty Crouch sa vôbec neukazuje... ale pritom sa postará, aby mu domáci škriatok držal miesto na Svetovom pohári v metlobale, a potom sa ani neobťažuje prísť, aby ho sledoval. Veľmi usilovne sa podieľa na obnovení Trojčarodejníckeho turnaja a nakoniec prestane chodiť aj na ten... To sa naňho nepodobá. Ak si niekedy v živote zobral voľno pre chorobu, tak zjem Hrdozobca.“

„Poznáš Croucha?“ čudoval sa Harry.

Siriusova tvár sa zachmúrila. Odrazu vyzeral tak zlovestne ako v tú prvú noc, keď sa s ním Harry stretol, v tú noc, keď ešte Harry veril, že je vrah.

„Och, veľmi dobre ho poznám,“ povedal potichu. „To on dal príkaz, aby ma odvliekli do Azkabanu – a bez súdu.“

„Čože?“ vyvalili oči Ron s Hermionou.

„To nemyslíš vážne?!“ žasol Harry.

„Ale áno,“ prikývol Sirius a znova si odhryzol z kurčaťa. „Crouch bol vedúcim Oddelenia presadzovania čarodejníckeho práva, to ste nevedeli?“

Harry, Ron a Hermiona pokrútili hlavami.

„Očakávalo sa, že bude novým ministrom mágie,“ pokračoval Sirius. „Barty Crouch je veľký čarodejník s veľkou čarodejnou mocou a – veľkou túžbou po moci. Nie, nikdy nebol Voldemortovým stúpencom,“ povedal, keď si prečítal, čo videl na Harryho tvári. „Nie, Barty Crouch vždy veľmi otvorene vystupoval proti Temnej strane. Lenže množstvo ľudí, odporcov Temnej strany... to by ste nepochopili... ste primladí...“

„To hovoril aj môj otec na Svetovom pohári,“ povedal Ron a na hlase mu bolo poznať, že ho to popudzuje. „Nemohli by ste nám to vysvetliť?“

Na Siriusovej chudej tvári sa mihol úsmev.

„Dobre, skúsim...“ Ešte raz prešiel po jaskyni sem a tam a potom začal: „Predstavte si, že by teraz bol Voldemort mocný. Neviete, kto sú jeho stúpenci, neviete, kto pracuje preňho a kto nie; viete, že dokáže ovládať ľudí tak, aby robili strašné veci i proti svojej vôli. Bojíte sa o seba, o svoju rodinu, o svojich priateľov. Každý týždeň prichádzajú správy o ďalšej smrti, o ďalšom zmiznutí, mučení... na Ministerstve mágie je zmätok, nevedia, čo robiť, usilujú sa tajiť to pred muklami, ale medzitým umierajú aj mukli. Všade vládne hrôza... panika... chaos... tak to bolo.