Harry Potter a Ohnivá čaša

A odpochodovala hore mramorovým schodiskom, ani sa len neobzrela. Harry si bol celkom istý, že má namierené do knižnice.

„Stavme sa, že príde s kopou odznakov s nápisom Nenávidím Ritu Skeeterovú!?“ uškŕňal sa Ron.

Hermiona však nežiadala Harryho s Ronom, aby sa podieľali na pomste Rite Skeeterovej, za čo jej boli vďační, lebo pred Veľkou nocou im pribudlo úloh. Harry úprimne žasol, ako môže Hermiona popri toľkej činnosti ešte študovať čarovné metódy odpočúvania. On išiel na plný plyn, aby zvládal všetky domáce úlohy, hoci nikdy nezabudol pravidelne posielať Siriusovi do jaskyne balíčky s jedlom. Po minulom lete dobre vedel, aké to je byť ustavične hladný. K balíčkom prikladal správičky, že sa nič zvláštne nedeje a stále čakajú na odpoveď od Percyho.

Hedviga sa vrátila až koncom veľkonočných prázdnin. Percyho list bol priložený k balíčku veľkonočných vajec od pani Weasleyovej. Harryho i Ronovo bolo toľké ako dračie vajcia, a plné domácich karameliek, Hermionino však menšie ako slepačie. Pri pohľade naň zosmutnela.

„Nečíta tvoja mama náhodou Čarodejnicu, Ron?“ spýtala sa potichu.

„Áno,“ odvetil Ron s plnými ústami cukríkov. „Vystrihuje si z nej recepty.“

Hermiona smutne pozrela na svoje malé vajíčko.

„Nechceš vidieť, čo napísal Percy?“ rýchlo zahováral Harry. Percyho list bol krátky a podráždený.

Tak ako ustavične opakujem pre Denného Proroka, pán Crouch si vzal zaslúžené voľno. Pravidelne mi posiela sovy s pokynmi. Nie, v skutočnosti som ho nevidel, ale môžete sa spoľahnúť – poznám predsa rukopis svojho šéfa, nie? Mám dosť roboty aj bez toho, aby som musel vyvracať všetky tie absurdné chýry. Nabudúce ma neotravujte, ak to nie je niečo dôležité. Veselú Veľkú noc.

Za normálnych okolností by Harry po Veľkej noci usilovne trénoval na posledný zápas metlobalovej sezóny. Tento rok sa však mal pripravovať na tretiu úlohu Trojčarodejníckeho turnaja, ale ešte stále nevedel, aká bude. Napokon ho v posledný májový týždeň po hodine transfigurácie profesorka McGonagallová zdržala v triede.

„Dnes večer o deviatej máte prísť na metlobalový štadión, Potter,“ oznámila mu. „Pán Bagman bude šampiónov informovať o tretej úlohe.“

A tak večer o pol deviatej Harry nechal Rona s Hermionou v Chrabromilskej veži a šiel dolu. Keď prechádzal cez vstupnú halu, z Bifľomorskej klubovne práve vyšiel Cedric.

„Čo myslíš, čo to bude?“ spýtal sa Harryho na kamenných schodoch. Večerná obloha bola zatiahnutá.

„Fleur stále hovorí o nejakých podzemných chodbách myslí si, že budeme hľadať poklad.“

„To by nebolo zlé,“ odvetil Harry a pomyslel si, že jednoducho požiada Hagrida, aby mu požičal ňucháča, ktorý by to vyriešil zaňho.

Potme kráčali k metlobalovému štadiónu, zabočili cez medzeru medzi tribúnami a vyšli na ihrisko.

„Čo to tu porobili?“ rozhorčene zvolal Cedric a prudko zastal.

Metlobalový štadión už nebol rovný a hladký. Vyzeralo to, akoby na ňom niekto postavil dlhé a nízke múry, ktoré sa kľukatili a križovali rôznymi smermi.

„To sú živé ploty!“ zvolal Harry, keď sa k jednému sklonil, aby si ho prezrel zblízka.

„Hej, vy tam!“ ozval sa veselý hlas.

Uprostred ihriska stál Bagman s Krumom a Fleur. Harry so Cedricom zamierili k nim preskakujúc kríky. Fleur sa na Harryho široko usmiala. Odvtedy, čo zachránil jej sestru z jazera, sa k nemu správala celkom inak.

„No čo poviete?“ spokojne sa spytoval Bagman, keď Harry a Cedric zdolali posledné kríky. „Pekne nám to rastie, však? Ešte mesiac a Hagridovi narastú na sedem metrov. Nebojte sa,“ dodal s úškrnom, keď si všimol zdesený výraz na Cedricovej a Harryho tvári, „po skončení turnaja bude vaše metlobalové ihrisko také ako predtým. Predpokladám, že už viete, čo to tu chystáme.“

Chvíľu nikto nevravel nič.

„Labyrint,“ zahundral napokon Krum.

„Správne!“ prikývol Bagman. „Labyrint. Tretia úloha je skutočne veľmi jasná. Trojčarodejnícky pohár sa bude nachádzať v strede labyrintu. Prvý reprezentant, ktorý sa ho dotkne, získa plný počet bodov.“

„Máme jednoducho prejsť cez labyrint?“ spýtala sa Fleur.

„Budú v ňom prekážky,“ veselo vysvetľoval Bagman a hojdal sa na pätách. „Hagrid nám poskytne nejaké tvory... potom bude treba prekonať nejaké kúzla... a tak podobne. Šampióni na vedúcej pozícii dostanú výhodu a pôjdu prví.“ Bagman sa uškrnul na Harryho a Cedrica. „Potom vojde pán Krum... a napokon slečna Delacourová. Ale šancu budete mať všetci, všetko závisí od toho, ako rýchlo prekonáte prekážky. Malo by to byť zábavné, nie?“

Harry, ktorý pridobre vedel, aké tvory pravdepodobne dodá Hagrid na takúto príležitosť, si pomyslel, že to sotva bude zábava. Zdvorilo však prikývol tak ako ostatní reprezentanti.