Harry Potter a Ohnivá čaša

„Kde sú?“ spýtal sa Dumbledore, keď sa z tmy vynoril beauxbatonský koč.

„Tamto,“ Harry predbehol Dumbledora a viedol ho pomedzi stromy. Už nepočul Crouchov hlas, ale vedel, kam ide, nebolo to ďaleko od beauxbatonského koča... niekde tu...

„Viktor?!“ kričal Harry. Nikto neodpovedal.

„Boli tu,“ tvrdil Harry Dumbledorovi. „Určite boli niekde tu...“

„Lumos,“ zvolal Dumbledore a zdvihol rozsvietený prútik.

Jeho tenký lúč prechádzal od jedného čierneho kmeňa k druhému a osvetľoval zem. A vtom dopadol na pár nôh.

Harry s Dumbledorom sa ta rozbehli. Krum ležal na zemi. Zdalo sa, že je v bezvedomí. Po pánu Crouchovi nebolo nikde ani stopy. Dumbledore sa sklonil nad Kruma a opatrne mu nadvihol viečko.

„Omráčený,“ skonštatoval potichu. Jeho polmesiačikovité okuliare sa zaleskli vo svetle z prútika, keď nakúkal za okolité stromy.

„Nemám niekoho zavolať?“ navrhol Harry. „Madam Pomfreyovú?“

„Nie,“ odvetil Dumbledore. „Zostaň tu.“

Zdvihol prútik do vzduchu a zamieril ním smerom k Hagridovej chalupe. Harry videl, že z neho vyletelo voľačo striebristé a odlieta to pomedzi stromy ako duch vtáka. Potom sa Dumbledore znova sklonil nad Viktora Kruma, namieril naňho prútik a zašepkal: „Ennervate.“

Krum omámene otvoril oči. Keď uvidel Dumbledora, pokúsil sa sadnúť si, ale Dumbledore mu položil ruku na plece a zadržal ho.

„Napadol ma!“ mumlal Krum a chytil sa za hlavu. „Ten starý blázon ma napadol. Obzrel som sa, kam išiel Potter, a on ma zozadu napadol!“

„Chvíľu lež a nehýb sa,“ prikázal Dumbledore.

Vtom začuli dunivé kroky a pribehol Hagrid s Tesákom za pätami. V ruke niesol kušu.

„Profesor Dumbledore!“ zvolal a vyvaľoval oči. „Harry... čo sa...?“

„Hagrid, musíš zohnať profesora Karkarova,“ požiadal ho Dumbledore. „Jeho študenta napadli. Potom hneď láskavo upozornite profesora Moodyho...“

„Netreba, Dumbledore,“ ozvalo sa chrapľavé zavrčanie. „Som tu.“

Moody s rozsvieteným prútikom krivkal k nim, opierajúc sa o palicu.

„Doparoma aj s nohou,“ zlostil sa. „Bol by som tu rýchlejšie... čo sa stalo? Snape hovoril čosi o Crouchovi...“

„O Crouchovi?“ nechápal Hagrid.

„Hagrid, toho Karkarova, prosím!“ prísne zopakoval Dumbledore.

„Ach, áno... už bežím, pán profesor...“ prikývol Hagrid, otočil sa, zmizol medzi stromami a Tesák sa hnal za ním. „Neviem, kde Barty Crouch je, ale je veľmi dôležité, aby sme ho našli,“ povedal Dumbledore Moodymu.

„Idem na to,“ zahučal Moody a s vytiahnutým prútikom odkrivkal do lesa.

Ani Dumbledore, ani Harry neprehovorili, kým nepočuli, že sa vracia Hagrid s Tesákom. Za nimi sa ponáhľal Karkarov. Mal na sebe svoj hladký striebristý kožuch a bol bledý a vyľakaný.

„Čo je to?“ zvolal, keď uvidel Kruma na zemi a Dumbledora s Harrym vedľa neho. „Čo sa deje?“

„Napadli ma!“ Krum si sadol a šúchal si hlavu. „Pán Crouch, či ako sa to vola...“

„Crouch vás napadol? Crouch vás napadol? Rozhodca Trojčarodejníckeho turnaja?“

„Igor,“ začal Dumbledore, ale Karkarov sa vystrel, kŕčovite si držal vpredu kožuch, sinavý od zlosti.

„Zrada!“ reval, ukazujúc na Dumbledora. „To je sprisahanie! Vy a vaše Ministerstvo mágie ste ma sem prilákali pod falošnou zámienkou, Dumbledore! Toto nie je vyrovnaný boj! Najprv do turnaja prepašujete Pottera, hoci nemá dohodnutý vek! A teraz sa jeden z vašich ministerských kamarátov pokúsil vyradiť môjho šampióna z boja! Celé to smrdí pokrytectvom a korupciou a vy, Dumbledore, s vašimi rečičkami o užšej medzinárodnej spolupráci čarodejníkov, o obnovení starých zväzkov, o zabudnutí na spory... Viete, čo si o vás myslím? Aha!“

Karkarov si odpľul k Dumbledorovým nohám. Hagrid ho okamžite schmatol za kožuch, zdvihol do vzduchu a šmaril o najbližší strom.

„Ospravedlňte sa!“ zahučal na Karkarova, ktorý lapal dych, lebo Hagrid ho držal pod krkom a nohy mu hompáľali vo vzduchu.

„Hagrid, nie!“ skríkol Dumbledore a v očiach sa mu blýskalo.

Hagrid stiahol ruku, ktorou pritláčal Karkarova k stromu, a ten skĺzol popri kmeni na zem a zostal ležať na kôpke pri koreňoch a na hlavu mu spadlo zopár odlomených vetvičiek.

„Vyprevaď, prosím ťa, Harryho do hradu, Hagrid,“ prísne prikázal Dumbledore.

Rozhorčený Hagrid sa mračil na Karkarova.

„Možno by som mal radšej zostať tu, pán riaditeľ...“

„Odvedieš Harryho do školy, Hagrid,“ energicky zopakoval Dumbledore. „Vezmeš ho rovno do Chrabromilskej veže. A ty, Harry, chcem, aby si zostal tam. Čokoľvek by si chcel urobiť – trebárs poslať sovu – všetko môže počkať do rána, rozumel si?“

„Eh... áno,“ odvetil Harry a hľadel naňho. Ako mohol Dumbledore vedieť, že práve myslel na to, že hneď pošle Kvíka k Siriusovi so správou, čo sa stalo?

„Nechám s vami Tesáka, pán riaditeľ,“ povedal Hagrid a hrozivo pozrel na Karkarova, ktorý stále ležal pod stromom zamotaný do kožucha a zapletený do koreňov „Zostaň, Tesák. Poďme, Harry.“

Mlčky prešli okolo beauxbatonského koča a kráčali k hradu.