Harry Potter a Ohnivá čaša

„Červochvostovo telo, samozrejme, tiež nebolo vhodné, pretože všetci ho považovali za mŕtveho, a pritiahlo by to priveľa pozornosti, keby si ho niekto všimol. Bol to však veľmi užitočný sluha so schopným telom, a hoci ako čarodejník je úbohý, aspoň plnil moje príkazy. Vďaka nim som získal slabé embryonálne telo, ktoré som mohol obývať, kým som čakal na základné prísady do elixíru na skutočné znovuzrodenie... zopár zaklínadiel vlastnej tvorby... a trochu pomoci od mojej drahej Nagini,“ Voldemortov pohľad dopadol na neprestajne krúžiaceho hada, „elixír namiešaný z krvi jednorožca a hadieho jedu od Nagini... a onedlho sa mi vrátila takmer ľudská podoba a bol som dostatočne silný, aby som mohol cestovať.

Na Kameň mudrcov som sa už nemohol spoliehať, lebo som vedel, že Dumbledore ho dá zničiť. Kým sa však pustím do hľadania nesmrteľnosti, som ochotný znovu prijať smrteľný život. Upriamil som sa na nižšie – uspokojím sa zase so svojím starým telom a starými silami.

Vedel som, že na to, aby som ho opäť získal, budem potrebovať do elixíru tri mocné prísady – ten, čo mi dnes prinavrátil podobu, je podľa prastarého receptu čiernej mágie – jednu som už mal poruke, všakže, Červochvost? Mäso darované sluhom...

Kosť môjho otca, to, prirodzene, znamenalo prísť k jeho hrobu. Ale krv protivníka... Červochvost chcel, aby som použil krv hocijakého čarodejníka, však, Červochvost? Hocijakého čarodejníka, ktorý ma nenávidí... a tých je doteraz mnoho. Ale ja som vedel, že ak mám znovu povstať mocnejší ako pred svojím pádom, musím použiť toho jediného. Chcel som krv Harryho Pottera. Chcel som krv toho, kto ma pred trinástimi rokmi pripravil o moc... aby pretrvávajúca ochrana, ktorou ho kedysi zaštítila jeho matka, prešla aj do mojich žíl...

Lenže ako dostať Harryho Pottera? Ochraňovali ho totiž lepšie, než si sám uvedomoval, spôsobmi, aké Dumbledore vymyslel už vtedy, keď mu pripadlo postarať sa o chlapcovu budúcnosť. Dumbledore zvolil staré zaklínadlo, ktoré chlapcovi zabezpečovalo ochranu, pokiaľ je v opatere príbuzných. Tam sa ho ani ja nemôžem dotknúť... Potom tu bol, pravdaže, Svetový pohár v metlobale... myslel som si, že tam, ďaleko od príbuzných a Dumbledora, ochrana zoslabne, ale ešte som nebol dosť silný, aby som ho mohol uniesť horde ministerských čarodejníkov spred očí. Potom sa však chlapec vrátil na Rokfort, kde ho mal ten muklov milujúci hlupák deň a noc rovno pod svojím krivým nosom. Tak ako som ho mohol dostať?

Vďaka informáciám Berty Jorkinsovej, pravdaže. Využil som služby istého verného smrťožrúta usadeného na Rokforte. Postaral sa, aby sa chlapcovo meno dostalo do Ohnivej čaše. Tento verný smrťožrút mal zabezpečiť, aby chlapec v turnaji zvíťazil – aby sa dotkol Trojčarodejníckeho pohára prvý – pohára, ktorý môj stúpenec zmenil na prenášadlo. To ho prinieslo sem, kde nesiaha Dumbledorova pomoc a ochrana, do môjho očakávajúceho náručia. A tak je tu... chlapec, ktorého ste všetci považovali za moju skazu...“

Voldemort pomaly podišiel k Harrymu a otočil sa tvárou k nemu. Zdvihol prútik.

„Crucio!“

Takú bolesť Harry v živote nezažil. Kosti mal ako v ohni, bol si istý, že hlava mu pukne tam, kde mal jazvu. Mal pocit, že oči sa mu v očných jamkách prevracajú závratnou rýchlosťou, chcel, aby sa to skončilo... aby zamdlel... zomrel...

A potom to prešlo. Ochabnuto ovisol v povrazoch na náhrobku Voldemortovho otca a hľadel do žiarivočervených očí ako cez nejakú hmlu. Noc sa ozývala smiechom smrťožrútov.

„Myslím, že vidíte, aká to bola hlúposť nazdávať sa, že tento chlapec by mohol byť niekedy silnejší než ja,“ povedal Voldemort. „Ale chcem, aby vo vás nezostala ani štipka pochybnosti. Harry Potter mi unikol čírou náhodou. A ja teraz dokážem svoju moc tým, že ho zabijem! Tu a teraz! Pred vašimi očami, kde nie je Dumbledore, ktorý by mu pomohol, ani matka, ktorá by sa preňho obetovala. Dám mu však šancu. Dovolím mu brániť sa a vy už nezapochybujete, kto je silnejší. Ešte chvíľku, Nagini,“ šepkal a had sa odplazil smerom k užasnutým smrťožrútom.

„A teraz ho rozviaž, Červochvost, a vráť mu jeho prútik.“

34 Priori Incantatem

Červochvost podišiel k Harrymu, ktorý sa namáhavo vystieral a usiloval sa postaviť na nohy prv, ako mu rozviažu povrazy. Červochvost zdvihol novú striebornú ruku, vytiahol chlapcovi z úst hrču tkaniny a jediným trhnutím mu prerezal putá.

Na zlomok sekundy možno Harrymu preblesklo mysľou, že by mohol utiecť, ale keď stál na zarastenom hrobe, zranená noha sa pod ním triasla, smrťožrúti pristupovali bližšie a uzatvárali okolo neho a Voldemorta tesnejší kruh, takže sa zaplnili miesta chýbajúcich stúpencov. Červochvost vyšiel z kruhu k Cedricovmu telu, vrátil sa s Harryho prútikom a bez toho, aby naňho čo len pozrel, mu ho surovo strčil do ruky. Potom sa vrátil na svoje miesto v kruhu.

„Učili ťa, ako postupovať v dueli, Harry Potter?“ potichu sa spýtal Voldemort a červené oči mu žiarili v tme.