Harry Potter a Ohnivá čaša

Pri svetle niekoľkých ešte stále blikotajúcich ohňov videl, ako ľudia utekajú do lesa, unikajú pred niečím, čo sa po lúke blížilo k nim. Vyletúvali z toho čudné záblesky svetla a vydávalo to zvuky ako delostreľba. Niesli sa k nim hlasné posmešky, výbuchy smiechu a opilecké výkriky a potom okolie osvetlil silný záblesk zeleného svetla.

Po táborisku pomaly tiahol zomknutý hlúčik čarodejníkov s prútikmi namierenými dohora. Harry prižmúrenými očami hľadel na nich... Zdalo sa, že nemajú tváre... Vtedy si uvedomil, že na hlavách majú kapucne a tváre im zakrývajú masky. Vysoko nad nimi sa vo vzduchu vznášali štyri brániace sa postavy pokrútené v smiešnych polohách. Vyzeralo to, akoby maskovaní čarodejníci boli bábkari a ľudia nad nimi marionetky pohybujúce sa vo vzduchu na neviditeľných povrázkoch ovládaných prútikmi. Dve z postáv boli veľmi malé.

K maskovanej skupinke sa pripájali ďalší čarodejníci, smiali sa a ukazovali si na vznášajúce sa telá. Stany sa rúcali a padali, keď sa kráčajúci hlúčik rozrastal. Harry zo dva razy videl, ako jeden čarodejník zo skupinky vyhodil do vzduchu stan, ktorý mu stál v ceste. Niekoľko ich začalo horieť. Krik zosilnel.

Keď prechádzali okolo horiaceho stanu, na vznášajúcich sa ľudí odrazu dopadlo svetlo a Harry jedného z nich spoznal: bol to pán Roberts, správca kempingu. Ostatní traja mohli byť jeho manželka a deti. Jeden z čarodejníkov z maskovaného hlúčika prevrátil pani Robertsovú prútikom naopak, nočná košeľa sa jej skĺzla, odhalila veľké spodky a ona sa usilovala prikryť sa, lebo dav pod ňou ujúkal a rehotal sa.

„To je nechutné,“ hundral Ron a hľadel, ako sa najmenší mukel začal vrtieť asi dvadsať metrov nad zemou ako hračka a hlava mu ochabnuté poskakovala z jednej strany na druhú. „To je odporné...“

Hermiona a Ginny pribehli k nim, naťahovali si na nočné košele kabáty a pán Weasley šiel hneď za nimi. V tej istej chvíli sa z chlapčenského stanu vynorili Bill, Charlie a Percy, celkom oblečení, s vyhrnutými rukávmi a zdvihnutými prútikmi.

„Ideme na pomoc ministerstvu!“ prekrikoval pán Weasley ten hluk a aj on si vyhŕňal rukávy. „Vy, decká, bežte do lesa a držte sa pohromade. Prídem po vás, keď to tu vyriešime!“

Bill, Charlie a Percy už bežali k blížiacemu sa hlúčiku maskovaných čarodejníkov a pán Weasley sa vrhol za nimi. K ohnisku nepokojov pribiehali zo všetkých strán pracovníci ministerstva. Dav pod rodinou Robertsovcov bol čoraz bližšie.

„Poďme,“ zavelil Fred, schytil Ginny za ruku a ťahal ju do lesa. Harry, Ron, Hermiona a George šli za nimi. Keď dorazili k stromom, všetci sa obzreli. Dav pod Robertsovcami sa zväčšil, videli, ako sa ministerskí čarodejníci pokúšajú priblížiť k postavám v kapucniach, ktoré kráčali v strede, ale vôbec sa im to nedarilo. Zdalo sa, že sa boja použiť nejaké kúzlo, aby rodina Robertsovcov nespadla.

Farebné lampáše, ktoré osvetľovali chodník k štadiónu, nesvietili. Pomedzi stromy sa potkýnali tmavé postavy, deti plakali a okolo nich sa v chladnom nočnom vzduchu ozývali nepokojné výkriky a vystrašené hlasy. Harry cítil, ako ho sem a tam sáču ľudia, ktorým nevidel do tvárí. Potom počul, že Ron vykríkol od bolesti.

„Čo sa stalo?“ vyľakane sa spýtala Hermiona a zastala tak prudko, že Harry do nej vrazil. „Ron, kde si? Och, to je hlúpe. Lumos!“ Rozsvietila svoj prútik a jeho tenký lúč namierila na chodník. Ron ležal natiahnutý na zemi.

„Potkol som sa o koreň,“ zahundral nahnevane a vstával.

„Pri takej veľkej nohe sa tomu ani nečudujem,“ ozval sa ťahavý hlas spoza nich.

Harry, Ron a Hermiona sa prudko otočili. Neďaleko nich stál Draco Malfoy, bol sám, opieral sa o strom a tváril sa nanajvýš pokojne. So založenými rukami zrejme cez medzeru medzi stromami sledoval, čo sa deje v kempingu.

Ron vychrlil na Malfoya slová, ktoré by sa pred pánom Weasleym neodvážil vysloviť.

„Dávaj si pozor na jazyk, Weasley,“ precedil Malfoy a bledé oči sa mu ligotali. „Nemali by ste sa radšej rýchlo odpratať? Nechcete predsa, aby zbadali hentú.“

Kývol hlavou na Hermionu a v tej chvíli sa z kempingu ozval rachot, ako keby vybuchla bomba, a na okamih stromy okolo nich osvetlil záblesk zeleného svetla.

„Čo to malo znamenať?“ vzdorovito sa spýtala Hermiona.

„Idú po mukloch, Grangerová,“ odvetil Malfoy. „Aj ty chceš vo vzduchu ukazovať spodné gate? Lebo ak áno, tak tu dočkaj, nech sa zasmejeme... idú týmto smerom.“

„Hermiona je čarodejnica,“ zavrčal Harry.

„Hovor si, čo chceš, Potter,“ zlovestne sa uškŕňal Malfoy. „Ak si myslíš, že nerozoznajú humusáka, zostaň, kde si.“

„Drž hubu!“ skríkol Ron. Všetci vedeli, že humusák je veľmi urážlivé označenie čarodejníka z muklovskej rodiny.

„Vykašli sa naňho, Ron,“ rýchlo ho chlácholila Hermiona, chytila Rona za ruku a ťahala ho naspäť, lebo urobil krok k Malfoyovi.

Z druhej strany od stromov sa ozval taký treskot, aký ešte v živote nepočuli. Niekoľkí ľudia naokolo vykríkli. Malfoy sa potichu chechtal.

„Ľahko sa dajú vyľakať, čoo?“ vravel ťahavo. „Tatko vám asi kázal, aby ste sa všetci skryli? Čo chce urobiť? Zachrániť muklov?“