Harry Potter a Ohnivá čaša

Harry vybuchol smiechom. Poznal čarodejníka s pupákmi. Volal sa Stan Shunpike a v skutočnosti bol sprievodcom na trojposchodovom Rytierskom autobuse. Otočil sa, že to povie Ronovi, ale Ronova tvár bola zrazu čudne bezvýrazná a vzápätí vykríkol: „Hovoril som ti, že som vynašiel metlu, ktorá doletí až na Jupiter?“

„No namojdušu!“ zhíkla Hermiona a aj s Harrym pevne chytili Rona za ruky, otočili ho a ťahali preč. Hlasy víly a ich obdivovateľov postupne zanikli a oni sa ocitli uprostred lesa. Zdalo sa, že sú sami, všade bolo oveľa tichšie.

Harry sa obzeral okolo. „Myslím, že môžeme počkať tu. Keby niekto prichádzal, začujeme ho aj z veľkej diaľky.“

Sotva to dopovedal, keď sa spoza stromu pred nimi vynoril Ludo Bagman.

Aj pri slabom svetle dvoch prútikov Harry videl na Bagmanovi veľkú zmenu. Už nebol veselý a ružolíci, jeho krok stratil pružnosť, tvár mal bledú a napätú.

„Kto je to?“ žmurkal a usiloval sa rozoznať ich tváre. „Čo tu robíte sami?“

Prekvapene pozreli jeden na druhého.

„No... došlo tam k nejakým nepokojom,“ odvetil Ron.

Bagman civel naňho.

„Čo?“

„V kempingu... niekoľkí sa tam zmocnili rodiny muklov...“

Bagman nahlas zanadával.

„Došľaka aj s nimi!“ Na tvári sa mu zračilo rozrušenie, bez jediného slova urobil puk! a odmiestnil sa.

„Zdá sa, že pán Bagman akosi nemá prehľad,“ zamračene skonštatovala Hermiona.

„No aj tak to býval veľký odrážač,“ vyhlásil Ron, zamieril na malú čistinu a sadol si na kúsok suchej trávy pod stromom. „Osbournské osy vyhrali ligu tri razy za sebou, keď hral za nich.“

Vytiahol si z vrecka malú figúrku Kruma, postavil ju na zem a sledoval, ako kráča. Tak ako skutočný Krum aj figúrka chodila trochu nemotorne a hrbila sa a Krum vyzeral na svojich krivých nohách oveľa menej pôsobivo než na metle. Harry načúval, či sa ešte ozývajú zvuky z kempingu. Zdalo sa, že všade je už tichšie, možno je po nepokojoch.

„Dúfam, že aj ostatní sú v poriadku,“ ozvala sa Hermiona po chvíli.

„Určite,“ ubezpečoval ju Ron.

„Predstav si, keby tak tvoj tatko chytil Luciusa Malfoya,“ povedal Harry, sadol si vedľa Rona a sledoval, ako sa drobná Krumova figúrka pohybuje po opadanom lístí. „Vždy hovoril, že by rád naňho niečo našiel.“

„To by teda zotrelo úsmev z Dracovej tváre,“ predstavoval si Ron.

„Chudáci tí muklovia,“ nervózne poznamenala Hermiona. „Čo ak sa im nepodarí dostať ich dole?“

„Ale podarí,“ upokojoval ju Ron. „Nájdu nejaký spôsob.“

„Aj tak to bolo šialenstvo vyviesť niečo také, keď je tu dnes v noci celé Ministerstvo mágie!“ hnevala sa Hermiona. „Ako si to predstavujú? To si myslia, že sa im to len tak prepečie? Myslíte, že boli opití, alebo len...“

No odrazu sa zasekla a obzrela sa. Aj Harry s Ronom sa rýchlo otočili. Podľa zvukov sa zdalo, akoby niekto tackavo kráčal k čistine. Čakali a načúvali, ako ktosi nerovnomerným krokom prechádza za tmavými stromami. Kroky odrazu zastali.

„Haló?“ zavolal Harry.

Ticho. Harry vstal a nakúkal poza strom. Bola taká tma, že ďaleko nedovidel, ale cítil, že kúsok ďalej mimo jeho dohľadu niekto stojí.

„Kto je tam?“ spýtal sa.

A vtedy bez výstrahy ticho narušil hlas, aký ešte v lese nepočuli. Nebol to vystrašený výkrik, znelo to skôr ako kliatba. „MORSMORDRE!“

A z tmy, ktorú sa Harryho oči pokúšali preniknúť, vyšľahlo čosi velikánske, zelené a ligotavé a vyletelo to ponad vrcholky stromov na oblohu.

„Čo to...?“ zhíkol Ron, vyskočil a hľadel na to zjavenie. Na zlomok sekundy si Harry pomyslel, že je to ďalšia formácia leprechaunov. Potom si uvedomil, že hľadí na obrovskú lebku poskladanú s akýchsi smaragdových hviezdičiek, ktorej z úst namiesto jazyka trčal had. Lebka im pred očami stúpala vyššie a vyššie, trblietala sa na čiernej oblohe v opare zelenkastého dymu ako nové súhvezdie.

Odrazu les okolo nich vybuchol výkrikmi. Harry nechápal prečo, ale jedinou možnou príčinou bolo zjavenie sa lebky, ktorá teraz vystúpila tak vysoko, že celý les osvetlila ako desivá neónová reklama. Hľadal v tme osobu, ktorá lebku vyčarila, ale nikoho nevidel.

„Kto je tam?“ zvolal znova.

„Harry, poď, poďme preč!“ Hermiona ho chytila za golier bundy a ťahala ho dozadu.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa Harry, keď videl, že je biela ako stena a zdesená.

„To je Temné znamenie, Harry!“ zastenala Hermiona a ťahala ho zo všetkých síl preč. „Znamenie Veď-Vieš-Koho.“

„Voldemorta?“

„Poď, Harry!“

Harry sa otočil. Ron náhlivo zdvihol miniatúrneho Kruma a všetci traja sa už-už chceli rozbehnúť cez čistinu, no ledva stihli urobiť pár náhlivých krokov, niekoľko pukotavých zvukov oznámilo príchod asi dvadsiatich čarodejníkov, ktorí sa tam z čista jasna zjavili a obkľúčili ich.

Harry sa zvrtol a vzápätí si uvedomil jedno – všetci títo čarodejníci vytiahli prútiky a mierili nimi rovno naňho, Rona a Hermionu.

Bez rozmýšľania zreval: „K ZEMI!“

Chytil oboch priateľov a stiahol ich na zem.