Harry Potter a Ohnivá čaša

Leprechauni sa opäť vzniesli do vzduchu a tentoraz vytvorili obrovskú ruku, ktorá vílam na opačnom konci ihriska ukazovala neslušné gesto. Vzápätí sa víly prestali ovládať. Namiesto toho, aby tancovali, vystrelili do stredu ihriska a začali na leprechaunov hádzať plné hrste ohňa. Harry ich pri tom pozoroval cez všehľad a uvedomil si, že už ani zďaleka nie sú také nádherné. Naopak, tváre sa im zmenili na vtáčie hlavy s ostrými nebezpečnými zobákmi a z pliec im vyrašili dlhé, šupinaté krídla.

„A pre toto, chlapci,“ prehlušil výkrik pána Weasleyho hučiaci dav pod nimi, „sa nikdy nenechajte obalamutiť krásnym zovňajškom!“

Na trávnik sa zlietali ministerskí čarodejníci, pokúšali sa od seba oddeliť víly a leprechaunov, no márne – zúrivá bitka tam dolu však nebola nič v porovnaní s tým, čo sa odohrávalo vo vzduchu. Harry sledoval vo všehľade prehadzovačku, ktorá letela z ruky do ruky ako vystrelená guľka, a vykrúcal hlavu na všetky strany.

„Levski – Dimitrov – Moranová – Troy – Mulletová – Ivanovová – opäť Moranová – Moranová – MORANOVÁ DÁVA GÓL!“

Nadšené ovácie írskych fanúšikov však celkom zanikli v jačaní víl, výbuchoch vystreľujúcich z ministerských prútikov a zúrivom reve Bulharov. Hra však ihneď pokračovala, prehadzovačku získal Levski, po ňom Dimitrov.

Írsky odrážač Quigley sa mocne zahnal po dorážačke letiacej okolo a z celej sily ju odrazil smerom na Kruma, ktorý sa už nestihol uhnúť. Dorážačka ho zasiahla rovno do tváre.

Tribúnami to len tak zahučalo – vyzeralo to, že Krum má zlomený nos, všade bola krv, no Hasan Mustafa hru neprerušil. Nevšimol si totiž, čo sa práve stalo, a Harry sa mu veru ani nečudoval. Jedna z víl vrhla naňho oheň a podpálila mu chvost metly.

Harry si želal, aby si niekto všimol, že Krum je zranený. I keď držal palce írsku, Krum bol jednoznačne najlepším hráčom na ihrisku. Ron mal zjavne rovnaký názor.

„Odpískaj to! Ach, takto predsa nemôže hrať, pozri sa naňho...“

„Pozri na Lyncha!“ skríkol Harry.

Írsky stíhač sa odrazu vrhol strmhlav dolu a Harry bol presvedčený, že nejde o Vronského fintu; tentoraz to bolo naozaj...

„Zazrel ohnivú strelu!“ zvolal Harry. „Vidí ju! Ide po nej!“

Asi polovica divákov postrehla, čo sa deje; zelená vlna írskych fanúšikov sa opäť postavila a zúrivo povzbudzovala svojho stíhača... no Krum mu bol za pätami. Harry netušil, ako môže vidieť, čo sa deje – vo vzduchu za ním letel krvavý pás, doťahoval sa však až na úroveň Lyncha a obaja sa opäť rútili k zemi...

„Určite narazia!“ jačala Hermiona.

„Nenarazia!“ zahučal Ron.

„Lynch áno!“ skríkol Harry.

A mal pravdu – Lynch už po druhý raz v obrovskej rýchlosti narazil do zeme a vzápätí sa naňho vrhla horda zúrivých víl.

„Ohnivá strela, kde je strela?“ rozliehal sa tribúnou Charlieho hlas.

„Má ju – Krum ju chytil – je koniec!“ volal Harry.

Krumovi sa na červenom habite leskla krv z nosa, keď sa pomaly vznášal do výšky so zdvihnutou rukou, v ktorej sa mu zablysklo čosi zlaté.

Na ukazovateli vysoko nad hlavami divákov, ktorí nechápali, čo sa deje, žiaril nápis BULHARSKO: 160, ÍRSKO: 170. A potom sa írski fanúšikovia začali spamätávať, ich ohlušujúci rev pripomínal kanonádu, postupne silnel, až prešiel do výbuchov nespútanej radosti.

„ÍRSKO VYHRÁVA!“ kričal Bagman, ktorého tak ako ostatných, očividne zaskočil náhly koniec zápasu. „KRUM ZÍSKAL OHNIVÚ STRELU, ALE ÍRI VYHRÁVAJÚ – no toto, kto z nás by to čakal!“

„Načo tú strelu chytal?“ kričal Ron, ktorý poskakoval a tlieskal s rukami nad hlavou. „Ukončiť zápas, keď Íri vedú o stošesťdesiat bodov, to je ale idiot!“

„Vedel, že ten náskok už neznížia!“ reval naňho Harry z plných pľúc, aby prekričal všetok ten hluk, a tiež odušu tlieskal. „Írski triafači boli vynikajúci... vedel, že na nich nemajú, tak to chcel ukončiť so cťou...“

„To je ale bojovník, čo?“ ozvala sa Hermiona a naklonila sa, aby lepšie videla na Kruma, ktorý práve pristál, a v tej chvíli sa k nemu pomedzi klbčiacich sa leprechaunov a víly náhlil húf čaromedikov. „Vyzerá hrozne...“

Harry si znova priložil k očiam všehľad. Nevidel však dobre, čo sa dolu deje, pretože spokojní leprechauni poletovali po celom ihrisku. No zato zazrel Kruma obkoleseného čaromedikmi. Tváril sa ešte mrzutejšie než zvyčajne a nedovolil im, aby ho poutierali. Okolo neho stáli jeho spoluhráči, krútili hlavami a tvárili sa veľmi skľúčene; obďaleč írski hráči radostne tancovali v spŕške zlata, ktorú na nich sypali ich maskoti. Nad celým štadiónom viali zástavy, zo všetkých strán znela írska hymna. Víly sa opäť premenili do svojej zvyčajnej krásnej podoby, no boli akési skľúčené a zarazené.

„Ale my bojóvali chrabré,“ smutne sa ozvalo za Harryho chrbtom. Harry sa otočil – hlas patril bulharskému ministrovi mágie.

„Veď vy viete po anglicky!“ rozhorčene zvolal Fudge. „A ja tu celý deň hrám pantomímu!“

„Ale vy boli véľmi zábavný,“ uškrnul sa bulharský minister.

„A kým írske reprezentačné družstvo v sprievode maskotov obletí čestné kolo, do čestnej lóže prinášajú metlobalový pohár!“ zaburácal Bagmanov hlas.