Na ihrisko sa prihnalo sedem zelených rozmazaných pásov. Harry pokrútil malým gombíkom na boku svojho všehľadu a spomalil si jednotlivých hráčov tak, že na každej z metiel rozoznal nápis „Blesk“ a prečítal mená, ktoré mali hráči striebornou niťou vyšité na chrbtoch.
„A až z ďalekého Egypta prichádza náš uznávaný rozhodca, predseda Medzinárodnej metlobalovej asociácie Hasan Mustafa!“
Na trávnik vpochodoval drobný vyziabnutý čarodejník v habite z čistého zlata, ktorý dokonale ladil s okolitým štadiónom, na hlave nemal ani vlas, zato fúzmi by mohol pokojne konkurovať strýkovi Vernonovi. Spod nich mu vytŕčala strieborná píšťalka, pod jednou pazuchou niesol veľkú drevenú debničku a pod druhou metlu. Harry nastavil regulátor rýchlosti na všehľade do normálnej polohy a sledoval Mustafu, ako vysadá na metlu a kopnutím otvára veko debničky – do vzduchu okamžite vyleteli štyri lopty: šarlátovočervená prehadzovačka, dve čierne dorážačky a (Harry ju zahliadol len na stotinu sekundy a hneď mu zmizla z dohľadu) drobulinká, okrídlená ohnivá strela. Ozval sa prenikavý hvizd a Mustafa vyletel do vzduchu za loptami ako raketa.
„Zápas sa začááál!“ zvolal Bagman. „Prehadzovačku má Mulletová! Troy! Moranová! Dimitrov! Opäť Mulletová! Troy! Levski! Moranová!“
Takýto metlobal veru Harry ešte nevidel. Tak tuho si pritískal všehľad k okuliarom, až sa mu zarezávali do nosa. Hráči boli neuveriteľne rýchli – triafači si hádzali prehadzovačku takým tempom, že Bagman sotva stačil vyslovovať ich mená. Harry si na pravej strane všehľadu opäť nastavil spomalenie, stlačil vrchné tlačidlo „komentár“ a na šošovkách sa rozžiaril purpurový nápis a do uší mu doliehal ohlušujúci rev divákov.
„TROY DÁVA GÓÓL!“ vykríkol Bagman a štadión burácal. „Desať nula pre Írsko!“
„Čože?“ zvolal Harry a horúčkovito sa rozhliadal cez všehľad. „Prehadzovačku mal predsa Levski!“
„Harry, ak si to nenastavíš na normálnu rýchlosť, to najlepšie ti unikne!“ kričala Hermiona a kým Troy obletel čestné kolo okolo ihriska, vyskakovala a mávala rukami vysoko vo vzduchu. Harry rýchlo pozrel ponad všehľad a všimol si, že leprechauni, ktorí sledovali zápas spoza postrannej čiary, vyleteli znova do vzduchu a vytvorili obrovský žiarivý ďatelinový trojlístok. Z opačnej strany ihriska na nich mrzuto zazerali víly.
Vzápätí hra pokračovala a nahnevaný Harry si rýchlo nastavil gombík do normálnej polohy.
Vedel o metlobale dosť, aby mohol posúdiť, že írski triafači sú naozaj vynikajúci. Spolupracovali ako dokonale zohratý tím a tak vynikajúco koordinovali svoje pohyby, až sa zdalo, že dokážu jeden druhému čítať myšlienky, a ružica na Harryho hrudi piskľavo vykrikovala ich mená:
Hra bola čoraz rýchlejšia a surovejšia. Bulharskí odrážači Volkov s Vulchanovom odpaľovali dorážačky z celej sily na írskych triafačov a bránili im použiť svoje najlepšie kombinácie, dvakrát ich prinútili, aby sa rozpŕchli, a napokon sa Ivanovovej podarilo preniknúť do ich radov, obišla strážcu Ryana a dala prvý bulharský gól.
„Zapchajte si uši!“ zvolal pán Weasley, keď sa víly od radosti roztancovali. Harry pre istotu zažmúril aj oči – chcel sa sústrediť na hru. Po niekoľkých sekundách vrhol pohľad na ihrisko. Víly už netancovali a prehadzovačku mali opäť Bulhari.
„Dimitrov! Levski! Dimitrov! Ivanovová – ach, nie!“ zahrmel Bagman.
Stotisíc čarodejníkov zhíklo od úžasu, keď obaja stíhači, Krum i Lynch, presvišťali popri stredovom prehadzovačovi strmhlav nadol takou rýchlosťou, že to vyzeralo, akoby vyskočili z lietadla bez padákov. Harry sledoval ich zostup vo všehľade a striehol pritom po ohnivej strele.
„Veď sa zabijú!“ zvrieskla Hermiona vedľa Harryho. A nebola ďaleko od pravdy – v poslednej sekunde sa Krum zvrtol a špirálovitým letom začal stúpať. Lynch však dopadol na zem a štadiónom sa rozľahlo mohutné žuchnutie. Z írskych tribún sa ozvali zhrozené výkriky. „Somár!“ skríkol pán Weasley. „Krum ťa nachytal!“ „Zápas je prerušený!“ zahučal Bagmanov hlas. „Kvalifikovaní čaromedici sa ponáhľajú na ihrisko ošetriť Aidana Lyncha!“