Harry Potter a Ohnivá čaša

Pod nimi si práve stotisíc čarodejníc a čarodejníkov sadalo na svoje miesta, ktoré sa týčili do výšky vôkol celého oválneho ihriska. Všetko zahaľovala tajomná zlatistá žiara, ktorá akoby vychádzala zo samotného štadióna. Z ich visutej pozície sa im ihrisko javilo mäkučké ako zamat. Po oboch stranách ihriska do výšky pätnástich metrov čneli tyče s obručami; priamo oproti, takmer v úrovni Harryho očí, bola umiestnená obrovská svetelná tabuľa. Na nej naskakovali zlaté písmená, akoby ich písala a vzápätí zase zmazávala neviditeľná ruka nejakého gigantického obra. Harry si všimol, že nad ihriskom sa práve rozžiarili reklamné nápisy.

Vážka – metla pre celú rodinu – mimoriadne bezpečná a spoľahlivá so zabudovaným bezpečnostným systémom proti krádeži... Zázračný mnohoúčelový čistiaci prostriedok pani Skawishovej na odstraňovanie špiny: Skawish, špiny sa zbavíš!... Spoločenské úbory pre čarodejníkov – Londýn, Paríž, Rokville...

Keď Harry odtrhol zrak od nápisu, pozrel sa cez plece, kto sedí na tribúne okrem nich. Nevidel nikoho okrem drobného stvorenia na predposlednom sedadle v rade za nimi. Telíčko tohoto stvorenia s takými maličkými nohami, že si ich muselo na stoličke vystrieť pred seba, ovíjala utierka na riad ako nejaká rímska tóga a tvár si zakrývalo dlaňami. Dlhé netopierie uši boli Harrymu odrazu veľmi povedomé...

„Dobby?“ opýtal sa Harry neveriacky.

Drobné stvorenie roztiahlo prsty a odhalilo obrovské hnedé očiská a nosisko, ktoré tvarom a veľkosťou pripomínalo paradajku. Nebol to Dobby – bol to však nepochybne domáci škriatok ako Dobby, Harryho kamarát. Harrymu sa podarilo Dobbyho oslobodiť od jeho majiteľov, rodiny Malfoyovcov.

„Pán ma osloviť Dobby?“ začudovane zapišťal škriatok pomedzi prsty. Hlas mal oveľa tenší ako Dobby, slabučký a roztrasený a Harrymu napadlo – aj keď pri domácich škriatkoch sa to dalo len ťažko určiť – že je to zrejme dievča. Ron s Hermionou sa obzreli. Harry im o Dobbym síce veľa rozprával, no na vlastné oči ho ešte nevideli. Dokonca aj pán Weasley sa zvedavo obzrel.

„Prepáč,“ ospravedlnil sa Harry škriatkovi, „s niekým som si ťa pomýlil.“

„Ale aj ja poznať Dobbyho, pane!“ zapišťal škriatok. Zakrýval si tvár, akoby ho oslepovalo svetlo, hoci na čestnej tribúne bolo skôr šero. „Moje meno byť Winky, pane – a vy, pane,“ a tmavohnedé škriatkove oči, teraz veľké ako dva tanieriky, spočinuli na Harryho jazve. „A vy byť určite Harry Potter!“

„Áno, to som ja,“ odvetil Harry.

„Dobby o vás stále rozprávať, pane!“ povedal škriatok, odtiahol nepatrne ruky z tváre a tváril sa ohromene.

„Ako sa má?“ opýtal sa Harry. „Ako sa mu páči na slobode?“

„Ach, pane,“ prehovorila Winky krútiac hlavou, „ach, pane, ja to nemyslieť ako urážku, no ja si nebyť istá, či vy Dobbymu pomôcť, keď mu dať slobodu.“

„Prečo?“ nechápal Harry. „Čo sa mu stalo?“

„Sloboda stúpnuť Dobbymu do hlavy, pane,“ povedala Winky smutne. „Mať nápady, čo sa nehodiť k jeho postaveniu, pane. On si nemôcť nájsť zamestnanie, pane.“

„A prečo?“ spýtal sa Harry.

Winky stíšila hlas a zašepkala: „On chcieť, aby mu za prácu platiť, pane.“

„Aby mu platili?“ začudoval sa Harry. „No... a prečo by mu nemali platiť?“

Winky sa pri jeho otázke zatvárila zhrozene a dlaňami si prikryla tvár, takže ju mala napoly schovanú.

„Domáci škriatkovia pracovať zadarmo, pane!“ zapišťala tlmene. „Nie, nie, nie. Ja povedať Dobbymu, ja mu povedať, Dobby musí nájsť milú rodinu a usadiť sa. On sa nezmestiť do kože, pane, a robiť domácim škriatkom hanbu. Keď sa takto poflakovať, ja mu povedať, Dobby, ty skončiť na Oddelení regulácie a kontroly zázračných tvorov ako nejaký celkom obyčajný škriatok.“

„Aspoň si môže konečne trochu užiť,“ zastal sa ho Harry.

„Domáci škriatkovia si neužívať, Harry Potter,“ vyhlásila Winky rezolútne, zakrývajúc si rukami tvár. „Domáci škriatkovia robiť to, čo im prikázať. Ja sa báť výšok, Harry Potter,“ pozrela sa smerom k okraju tribúny a naprázdno preglgla. „Môj pán ma sem však poslať na čestnú tribúnu, tak byť tu, pane.“

„Ale prečo ťa sem poslal, keď vie, že máš strach z výšok?“ zamračil sa Harry.

„Pán – pán chcieť, aby som mu obsadiť miesto, Harry Potter. On byť veľmi zaneprázdnený,“ povedala Winky a naklonila hlavu k voľnému sedadlu vedľa seba. „Winky si želať byť opäť v pánovom stane, Harry Potter, no Winky robiť, čo jej kázať. Winky byť dobrý domáci škriatok.“

Opäť vrhla ustrašený pohľad na kraj tribúny a zakryla si oči. Harry sa otočil k ostatným.

„Tak toto je domáci škriatok?“ zahundral Ron. „Čudní tvorovia, však?“

„Dobby bol ešte čudnejší,“ povedal Harry úprimne.

Ron si vytiahol svoj všehľad a začal ho testovať tak, že ho zaostril na divákov na opačnom konci štadióna.