Harry Potter a Ohnivá čaša

Ludo Bagman bol jednoznačne najzaujímavejšou osobou, akú tu Harry stretol, prekonal dokonca i starého Archieho v kvietkovanej nočnej košeli. Mal na sebe dlhý metlobalový habit s hrubými vodorovnými žlto-čiernymi pásikmi a na hrudi sa mu vynímala obrovská osa. Pôsobil dojmom pevne stavaného, no už trochu povädnutého chlapa, habit mu tesne obopínal obrovské brucho, ktoré v časoch, keď hrával metlobal za Anglicko, zaručene nemal. Mal rozčapený nos (zrejme mu ho zlomila nejaká zatúlaná dorážačka, pomyslel si Harry), zato veľké modré oči, plavé vlasy a ružová pleť mu dodávali výzor veľmi odrasteného školáka.

„Ahojte!“ zavolal na nich Bagman bodro. Chodil tak, akoby mal na chodidlách pripevnené strunky, a zdalo sa, že je úplne vo vytržení.

„Artur, rád ťa vidím, starec!“ dychčal, keď dorazil až k ohnisku. „To je nádherný deň, čo? Lepšie počasíčko sme si ani nemohli priať. Bude bezoblačný večer... a organizácia klape ako hodinky... Som tu skoro zbytočný!“

Okolo neho práve prebehla skupinka zúbožene pôsobiacich ministerských čarodejníkov. Ukazovali kamsi pred seba na niečo, čo vyzeralo ako zázračný oheň, pretože do výšky asi siedmich metrov z neho vyletovali fialové iskry.

Pribehol Percy a ruku s prútikom mal vystrčenú pred sebou. Nesúhlasil s tým, ako Ludo Bagman vedie svoje oddelenie, ale zjavne mu to nebránilo v pokuse urobiť dobrý dojem.

„Ach... áno,“ usmial sa pán Weasley, „toto je môj syn Percy. Práve nastúpil u nás na ministerstve. Toto je Fred... nie, George, prepáč... toto je Fred... Bill, Charlie, Ron... moja dcéra Ginny a Ronovi priatelia Hermiona Grangerová a Harry Potter.“

Pri Harryho mene Bagmanovi chvíľočku trvalo, kým si uvedomil, o koho ide, a potom jeho oči, tak ako zvyčajne, zablúdili na jazvu na Harryho čele.

„A vy ostatní,“ pokračoval pán Weasley, „toto je Ludo Bagman, toho vám ani predstavovať nemusím. Vďaka nemu máme také dobré lístky...“

Bagman sa rozžiaril a mávol rukou, akoby chcel povedať, že to bola úplná maličkosť.

„Tak čo, Artur, už sa tešíš na zápas?“ opýtal sa nedočkavo a vo vreckách žlto-čierneho habitu mu štrngotalo, akoby ich mal plné zlata. „Práve som sa stavil s Roddym Pontnerom, že skóre otvoria Bulhari. Keď vezmeme do úvahy, že Írsko má najlepších triafačov za posledných niekoľko rokov, dá sa povedať, že som mu poskytol dosť veľkú výhodu... a malá Agatha Timmsová stavila polovicu podielov z úhorej farmy na to, že zápas potrvá týždeň.“

„Takže... ideme na to,“ vyhlásil pán Weasley. „Stavím galleón na víťazstvo Írska.“

„Galleón?“ zopakoval Ludo Bagman trochu sklamane, no rýchlo sa vzchopil. „Veľmi dobre, veľmi dobre... ešte niekto?“

„Na hazardné hry sú ešte primalí,“ poznamenal pán Weasley. „Molly by sa to určite nepá-“

„Stavíme tridsaťsedem galleónov, pätnásť siklov a tri knuty,“ vyhlásil Fred, keď s Georgeom vyložili na kopu všetky svoje úspory, „že Írsko vyhrá... ale Viktor Krum chytí ohnivú strelu. A k tomu prihodíme i falošný čarodejnícky prútik.“

„Hádam nechcete pánu Bagmanovi ukazovať také nezmysly!“ zasyčal Percy, no zdalo sa, že Bagman vôbec nepovažuje falošný prútik za nezmysel; ba naopak, keď mu ho Fred podával, jeho chlapčenská tvár sa celá rozžiarila, a keď prútik hlasno zakotkodákal a zmenil sa na gumenú sliepku, Bagman sa od smiechu až prehýbal.

„Fantastické! Už roky som nevidel takú dokonalú napodobeninu! Dám vám za ňu päť galleónov!“

Zhrozený Percy neveril vlastným ušiam.

„Chlapci,“ zašepkal pán Weasley, „nechcem, aby ste uzatvárali stávky... sú to všetky vaše úspory... vaša mamka...“

„Ale no tak, Artur, nekaz hru!“ zahrmel Ludo a nedočkavo zaštrngotal vreckami. „Sú dosť starí na to, aby vedeli, čo robia! Takže vy tvrdíte, že Írsko vyhrá, ale ohnivú strelu chytí Krum? To je vylúčené, chlapci, nemáte šancu... no môžeme to urobiť takto... Za ten úžasný prútik vám pridám päť galleónov a potom...“

Pán Weasley sa bezmocne prizeral, ako Ludo Bagman v okamihu vytiahol zápisník a brko a náhlivo si zaznačil mená dvojčiat.

„Vďaka,“ poďakoval George, vzal si od Bagmana kúsok pergamenu a zastrčil si ho vpredu do habitu. Bagman sa celý natešený otočil k pánu Weasleymu.

„Nemohol by som si k vám prisadnúť? Musím zohnať Bartyho Croucha. Môj bulharský kolega sa neustále na niečo sťažuje a ja mu nerozumiem ani slova. Barty si s ním určite poradí. Ovláda asi stopäťdesiat jazykov.“

„Pán Crouch?“ strhol sa Percy, zabudol sa tváriť odmerane a nesúhlasne a od samého vzrušenia sa až vrtel. „Ovláda ich vyše dvesto! Hovorí po ifrítsky, permonícky a trollsky...“

„Po trollsky vie každý,“ vyhlásil Fred pohŕdavo. „Stačí, ak bude ukazovať a chrčať.“

Percy vrhol na Freda nanajvýš znechutený pohľad a zúrivo prehrabol oheň, aby voda v kotlíku rýchlejšie zovrela.

„Ludo, vieš niečo nové o Berte Jorkinsovej?“ opýtal sa pán Weasley Bagmana, ktorý si prisadol k nim na trávnik.