Harry Potter a Ohnivá čaša

„To je bomba!“ zvolal a krútil gombíkom s nápisom „prehrávka“. „Môžem to vrátiť, aby sa ten starý chlapík znova pošpáral v nose... a znova... a ešte raz...“

Hermiona zatiaľ študovala program v zamatových doskách so strapcami.

„Tesne pred zápasom sa predstavia maskoty oboch tímov,“ prečítala nahlas.

„Ach, to vždy stojí za to,“ povedal pán Weasley. „Reprezentačné družstvá si totiž vždy dovezú bytosti z rodnej krajiny, viete, a vždy je z toho taká malá šou.“

V priebehu nasledujúcej polhodiny sa miesta na tribúne postupne zaplnili. Pán Weasley si neustále podával ruku so zjavne veľmi významnými čarodejníkmi. Percy vyskakoval zo svojho sedadla tak často, až to vyzeralo, akoby sa silou-mocou pokúšal sadnúť si na ježka. Keď sa objavil sám minister mágie Kornelius Fudge, Percy sa tak hlboko uklonil, až mu okuliare spadli na zem a rozbili sa. Celý očervenel, šibnutím prútika si ich rýchlo opravil a potom už radšej zostal sedieť, pričom neustále vrhal na Harryho závistlivé pohľady, pretože s tým sa Kornelius Fudge zvítal ako so starým priateľom. Harry s ministrom sa totiž dobre poznali, Fudge mu otcovsky potriasol rukou, spýtal sa ho, ako sa má, a predstavil ho čarodejníkom po svojej lavici i pravici.

„Toto je Harry Potter,“ povedal nahlas bulharskému ministrovi v nádhernom čiernom zamatovom habite lemovanom zlatom, ktorý zjavne nerozumel po anglicky ani slovo. „Harry Potter... ale no, určite vieš, kto to je... porazil Veď-Vieš-Koho... určite ho poznáš!“

Bulharský minister si odrazu všimol jazvu na čele, ukázal na ňu a nahlas vzrušene drmolil čosi nezrozumiteľné.

„Vedel som, že sa napokon dohodneme,“ povedal Fudge Harrymu unavene. „Na jazyky príliš nie som; na tieto veci potrebujem Bartyho Croucha. Aha, tam mu jeho škriatok drží kreslo. Dobre urobil, lebo títo bulharskí darebáci sa pokúšajú vydrankať všetky najlepšie miesta... ach, tam je Lucius!“

Harry, Ron a Hermiona sa rýchlo obrátili. Cez uličku medzi prvým a druhým radom sa k trom posledným voľným sedadlám predierali bývalí majitelia domáceho škriatka Dobbyho: Lucius Malfoy, jeho syn Draco a nejaká žena, ktorá iste bude Dracova mama, ako sa dovtípil Harry.

Harry a Draco Malfoy sa neznášali od svojho prvého stretnutia v Rokfortskom exprese. Draco mal bledú pokožku, špicatú tvár, plavé vlasy a veľmi sa podobal na svojho otca. Jeho mama bola vysoká štíhla blondína a bola by to inak krásna žena, nebyť toho, že sa tvárila, akoby niečo v jej blízkosti hrozne smrdelo.

„Ach, Fudge,“ zvolal pán Malfoy, a keď prišiel až k ministrovi, podal mu ruku. „Ako sa máš? S mojou ženou Narcisou sa tuším nepoznáte, však? Ani s mojím synom Dracom.“

„Veľmi ma teší, veľmi ma teší,“ usmial sa Fudge na pani Malfoyovú a uklonil sa. „Dovoľte mi, aby som vás predstavil pánu Oblanskovi... Obalonsk... pán... no, je to bulharský minister mágie a vôbec netuší, čo hovorím, takže je to aj tak jedno. Koho tu ešte máme... s Arturom Weasleym sa poznáš, však?“

Nastalo napäté ticho. Pán Weasley a pán Malfoy sa na seba pozreli a Harrymu sa v duchu vybavila situácia, keď takto stáli zočivoči naposledy: bolo to v obchode s čarodejníckou literatúrou pre malých a veľkých a oni dvaja sa tam pobili. Pán Malfoy si chladne premeral pána Weasleyho svojimi sivými očami a potom pozrel na jeden i druhý koniec radu.

„To ma podrž, Artur,“ povedal potichu. „Čo si musel predať, aby si si mohol dovoliť lístky do čestnej lóže? Za svoj dom by si určite až toľko nedostal.“

Fudge, ktorý vôbec nepočúval, pokračoval: „Lucius prednedávnom daroval veľmi veľkorysú finančnú čiastku Nemocnici sv. Munga na liečbu čarovných chorôb a zranení. Je tu na moje pozvanie.“

„To... to je úžasné,“ povedal pán Weasley a silene sa usmial.

Oči pána Malfoya spočinuli na Hermione, ktorá sa zľahka zapýrila, no odvážne jeho pohľad opätovala. Harry veľmi dobre vedel, prečo pán Malfoy ohrnul hornú peru. Malfoyovci boli hrdí na to, že sú čistokrvní; inými slovami, každého, kto mal muklovský pôvod ako Hermiona, považovali za druhoradého. V prítomnosti ministra mágie sa však pán Malfoy neodvážil niečo povedať. Kývol smerom k pánu Weasleymu, posmešne sa uškrnul a vykročil k svojim sedadlám. Draco vrhol na Harryho, Rona a Hermionu opovržlivý pohľad a usadil sa medzi mamu a otca.

„Nafúkanci nafúkaní,“ zahundral Ron a spolu s Harrym a Hermionou opäť upreli pohľady na ihrisko. Chvíľu na to vpochodoval do lóže Ludo Bagman.

„Všetci pripravení?“ opýtal sa a jeho oválna tvár žiarila ako mesiačik. „Pán minister... môžeme začať?“

„Čakáme len na teba,“ odvetil Fudge pokojne. Ludo vytiahol svoj prútik, namieril si ním na hrdlo, zvolal „Sonorus!“ a preplneným štadiónom sa odrazu niesol jeho hromový hlas, šíril sa ako mohutná ozvena aj do tých najodľahlejších kútov diváckych tribún.

„Dámy a páni, vítam vás! Vítam vás na finálovom zápase štyristodvadsiateho druhého ročníka Svetového pohára v metlobale!“