Harry Potter a Ohnivá čaša

„Arnold Weasley, obvinený pred dvoma rokmi z vlastníctva lietajúceho auta, sa včera zaplietol do ruvačky s niekoľkými muklovskými strážcami zákona (‚policajtmi‘) pre niekoľko veľmi agresívnych smetníkov. Pán Weasley sa vraj ponáhľal na pomoc ‚Divookému‘ Moodymu, bývalému aurorovi, ktorý odišiel z ministerstva do dôchodku, lebo už neodhadol rozdiel medzi podávaním ruky na pozdrav a pokusom o vraždu. Nečudo, že pán Weasley po príchode k dôkladne stráženému domu pána Moodyho zistil, že onen pán znovu vyvolal planý poplach. Pán Weasley bol pred tým, ako stihol uniknúť, nútený upraviť pamäť niekoľkým policajtom, ale odmietol odpovedať Dennému Prorokovi na otázky, prečo zaplietol ministerstvo do takého nedôstojného a trápneho incidentu.“

„A je tu aj fotografia, Weasley!“ oznamoval Malfoy, prevrátil stranu a zdvihol noviny. „Fotka tvojich rodičov pred domom – ak sa to dá nazvať domom! Tvojej mamke by prospelo, keby zhodila pár kíl, pravda?“

Ron sa triasol od zlosti. Všetci civeli naňho.

„Daj sa vypchať, Malfoy,“ poradil mu Harry. „Poďme, Ron...“

„Ach, áno, ty si bol toto leto u nich, však, Potter?“ uškeril sa Malfoy. „Povedz, je jeho mamka naozaj taká vypasená, alebo to robí len tá fotka?“

„A tvoja mamka sa vždy tak tvári, akoby mala pod nosom kopu hnoja,“ odsekol mu Harry a obaja s Hermionou držali Rona zozadu za habit, aby mu zabránili vrhnúť sa na Malfoya, „alebo to bolo iba preto, že si s ňou bol ty?“

Malfoyova bledá tvár trochu zružovela.

„Neopovažuj sa urážať moju matku, Potter.“

„Tak si teda zavri tú svoju odutú hubu,“ odsekol Harry a otočil sa.

BUM!

Niekoľko žiakov vykríklo – Harry cítil, ako sa mu zboku obtrelo o tvár niečo žeravé, a strčil ruku pod habit, aby vytiahol prútik. Ale kým sa ho stihol čo len dotknúť, ozvalo sa druhé hlasné BUM! a rev, ktorý sa ozýval po celej vstupnej hale.

„TO TEDA NIE, CHLAPČE!“

Harry sa zvrtol. Dolu mramorovými schodmi krivkal profesor Moody. V ruke držal prútik namierený na čistobielu fretku trasúcu sa na kamennej dlažbe presne na mieste, kde predtým stál Malfoy.

Vo vstupnej hale zavládlo zdesené ticho. Všetci okrem Moodyho stáli ako skamenení. Moody sa otočil k Harrymu – aspoň jeho normálne oko hľadelo na Harryho, to druhé mierilo kamsi za jeho hlavu.

„Zasiahol ťa?“ zavrčal Moody. Hlas mal hlboký a chrapľavý.

„Nie, netrafil,“ odvetil Harry.

„NECHAJ TO!“ skríkol Moody.

„Čo mám nechať?“ ohromene sa spýtal Harry.

„Nie ty, on!“ zahučal Moody a palcom ukazoval za seba na Crabba, ktorý zamrel v polohe, keď sa chystal bielu fretku zdvihnúť. Zdalo sa, že Moodyho gúľajúce sa oko je čarovné a vidí aj dozadu cez hlavu.

Moody krivkajúc vykročil ku Crabbovi, Goylovi a fretke, ktorá vystrašene zapišťala a vyštartovala k podzemným žalárom.

„To veru nie!“ zreval Moody, znovu mieriac prútikom na fretku. Tá vzápätí vyletela tri metre do vzduchu a plesla na zem a znovu sa odrazila nahor.

„Neznášam ľudí, čo útočia od chrbta,“ hučal Moody a fretka pritom lietala vyššie a vyššie a pišťala od bolesti. „Je to odporné, zbabelé a podlé!“

Fretka vyletela do vzduchu a bezmocne mávala nohami a chvostom.

„Neopováž – sa – to – už – nikdy – viac – urobiť!“ deklamoval profesor Moody do taktu, ako fretka dopadala na kamennú dlažbu a zase letela nahor.

„Profesor Moody!“ ozval sa šokovaný hlas. Dolu mramorovými schodmi schádzala profesorka McGonagallová s plným náručím kníh.

„Zdravím vás, profesorka McGonagallová,“ pokojne ju pozdravil Moody a vyhadzoval fretku ešte vyššie.

„Čo – čo to robíte?“ spýtala sa a očami sledovala vyletujúcu a padajúcu fretku.

„Vychovávam,“ odvetil Moody.

„Vychovávate? Moody, to je študent?“ zvreskla profesorka McGonagallová a knihy sa jej vysypali z rúk.

„Áno,“ odpovedal Moody.

„Nie!“ vykríkla profesorka McGonagallová, rozbehla sa dolu schodmi, pričom si vytiahla prútik, vzápätí to puklo a znovu sa zjavil Draco Malfoy, ležal v kôpke na zemi a riedke plavé vlasy mu padali do zružovenej tváre. Nemotorne vstal.

„Moody, my nikdy netrestáme transfiguráciou!“ slabým hlasom hovorila profesorka McGonagallová. „Na to vás profesor Dumbledore určite upozornil.“

„Áno, možno to spomenul,“ prikývol Moody a akoby sa ho to netýkalo, poškrabal si bradu, „ale tak som si myslel, že poriadny šok by...“

„Ukladáme tresty, Moody! Alebo si pohovoríme s vedúcim fakulty, kam previnilec patrí!“