Harry Potter a Ohnivá čaša

Hermiona má pravdu, podráždene si pripomínal Harry. Profesorka Trelawneyová je naozaj stará podvodníčka. Momentálne sa nedesil ničoho... no, ak sa nerátajú jeho obavy, že Siriusa chytili... ale čo mohla profesorka Trelawneyová vedieť? Už dávno dospel k záveru, že také predpovede, ako robila ona, neboli nič viac iba strašidelné sformulované dohady.

Pravda, okrem tej jedinej na konci minulého školského roka, keď predpovedala, že Voldemort povstane znova... a keď to Harry opisoval Dumbledorovi, riaditeľ povedal, že podľa neho bol ten tranz skutočný...

„Harry!“ šepkal Ron.

„Čo je?“

Harry sa obzeral a celá trieda hľadela naňho. Sedel vzpriamene, ale skoro v tom teple a zamyslení zadriemal.

„Hovorila som, môj milý, že ste sa zjavne narodili pod zhubným vplyvom Saturna,“ vravela profesorka Trelawneyová s istou dávkou rozhorčenia v hlase, lebo bolo celkom jasné, že Harry nevisel na jej slovách, ako by si priala.

„Prepáčte, ale pod čím som sa narodil?“ spýtal sa Harry.

„Pod Saturnom, môj milý, pod vplyvom planéty Saturn!“ odvetila profesorka Trelawneyová teraz už jasne podráždeným tónom, lebo ho táto správa vôbec nefascinovala. „Hovorila som, že vo chvíli vášho narodenia určite vládol na oblohe Saturn. Vaše tmavé vlasy... vaša drobná postava... tragická strata v takom ranom veku... myslím, že mám pravdu, môj milý, ak poviem, že ste sa narodili uprostred zimy.“

„Nie,“ odvetil Harry, „narodil som sa v júli.“

Ron rýchlo zamaskoval výbuch smiechu trhavým kašľom.

O pol hodiny dostali všetci zložitú kruhovú mapu a pokúšali sa zakresliť do nej postavenie planét v čase svojho narodenia. Bola to nudná práca, pri ktorej museli často pozerať do tabuliek a vypočítavať uhly.

„Ja tu mám dva Neptúny,“ povedal Harry po chvíli a mračil sa na svoj pergamen, „to predsa nemôže byť správne.“

„Aaaach,“ napodobnil Ron tajomný šepot profesorky Trelawneyovej, „keď sa na oblohe zjavia dva Neptúny, je to neklamný znak, že sa práve rodí zákrpok v okuliaroch, Harry...“

Seamus a Dean vedľa nich sa nahlas rozosmiali, no napriek tomu ich prehlušilo nadšené pišťanie Lavender Brownovej: „Och, pani profesorka, pozrite! Myslím, že tu mám jednu zvláštne postavenú planétu! Och, ktorá je to, pani profesorka?“

„To je Urán, moja milá,“ nakukla do mapy profesorka Trelawneyová.

„Môžem sa aj ja pozrieť na Urán, Lavender?“ dožadoval sa Ron.

Nanešťastie ho profesorka Trelawneyová počula a možno práve preto im na konci hodiny dala toľko domácej úlohy.

„Chcem detailnú analýzu spôsobu, akým vás na budúci mesiac ovplyvnia pohyby planét, s ohľadom na vašu osobnú mapu,“ prikazovala im prísne a väčšmi pripomínala správanie profesorky McGonagallovej než svoje zvyčajné tajuplné vystupovanie. „Do budúceho pondelka a neprijímam nijaké výhovorky!“

„Protivná stará semetrika,“ trpko precedil Ron, keď schádzali dolu schodmi do Veľkej siene na večeru. „To nám zaberie celý víkend...“

„Máte veľa úloh?“ veselo sa spýtala Hermiona, keď ich dobehla. „Nám profesorka Vectorová nedala nijakú!“

„Profesorka Vectorová mi môže byť ukradnutá,“ mračil sa Ron.

Prišli do vstupnej haly plnej žiakov čakajúcich na večeru. Postavili sa na koniec radu, keď za nimi niekto zakričal.

„Weasley! Hej, Weasley!“

Harry, Ron a Hermiona sa otočili. Stáli tam Malfoy, Crabbe a Goyle a ktovie prečo sa tvárili spokojne.

„Čo je?“ spýtal sa Ron.

„Tvoj tatko je v novinách, Weasley!“ Malfoy mu mával pred nosom výtlačkom Denného Proroka a hovoril tak nahlas, aby to počuli všetci v preplnenej vstupnej hale. „Počúvaj!

ĎALŠIE CHYBY NA MINISTERSTVE MÁGIE

Zdá sa, ako keby problémy Ministerstva mágie nemali konca, píše špeciálna korešpondentka Rita Skeeterová. Nedávno sa ocitlo pod paľbou verejnej mienky pre nedostatočnú kontrolu nad davmi ľudí na Svetovom pohári v metlobale a stále nie je schopné podať vysvetlenie, kam zmizla jedna z jeho pracovníčok, keď sa včera opäť ocitlo v trápnej situácii vďaka šaškovaniu Arnolda Weasleyho z Oddelenia pre odhaľovanie zneužitých muklovských artefaktov.“

Malfoy pozrel naňho.

„Predstav si, že ani jeho meno nenapísali správne, Weasley. Ako keby bol úplná nula, čo?“ škriekal.

Teraz už počúvala celá hala. Malfoy si okázalo vystrel noviny a pokračoval: