Harry Potter a Ohnivá čaša

„Tak teda,“ povedal, keď skontroloval aj posledného prítomného, „profesor Lupin mi o tejto triede napísal v liste. Zdá sa, že máte celkom slušné základy v tom, ako si poradiť s predstaviteľmi čiernej mágie – prebrali ste prízraky, červených pikulíkov, svetlonosov, hlbočníkov, kappov a vlkolakov, tak je?“

Ozvalo sa súhlasné mumlanie.

„Lenže zaostávate – veľmi zaostávate – pokiaľ ide o kliatby,“ pokračoval Moody. „Tak som tu, aby som vás naučil zrušiť to, čo si čarodejníci môžu spôsobiť navzájom. Mám jeden rok na to, aby som vás naučil, ako si poradíte s čiernou...“

„Čože, vy nezostanete?“ vyhŕkol Ron. Moodyho čarovné oko sa otočilo k Ronovi. Ron sa tváril úplne vyľakane, ale po chvíli sa Moody usmial – Harry uňho videl úsmev po prvý raz. Výsledkom bolo, že jeho silno zjazvená tvár vyzerala ešte krivšie, ale napriek tomu bolo príjemné vedieť, že je schopný niečoho takého priateľského, ako je úsmev. Ronovi sa očividne veľmi uľavilo.

„Vy ste zrejme syn Artura Weasleyho, však?“ povedal Moody. „Váš otec mi pred pár dňami pomohol z veľmi ošemetnej situácie... Áno, zostávam iba jeden rok. Aby som preukázal osobitnú službu Dumbledorovi... Jeden rok a potom sa vrátim do pokojného dôchodku.“ Drsne sa zasmial a spojil si hrčovité ruky. „Tak, poďme rovno na vec. Kliatby. Môžu mať rôznu silu a rôzne formy. Podľa Ministerstva mágie vás mám učiť protikliatby, a nič viac. Nemám vám predvádzať jednotlivé druhy a pôsobenie temných kliatob, až kým nebudete šiestaci. Dovtedy vás nepovažujú za dostatočne zrelých, aby ste sa nimi zaoberali. Ale profesor Dumbledore má vyššiu mienku o vašej odvahe a domnieva sa, že to zvládnete, a ja vravím – čím skôr sa dozviete, čomu musíte čeliť, tým lepšie. Ako sa máte brániť pred niečím, čo ste nikdy nevideli? Čarodejník, ktorý sa chystá použiť na vás ilegálne zaklínadlo, vám nepovie, čo mieni urobiť. Neurobí to slušne a zdvorilo zoči-voči. Musíte byť pripravení. Musíte byť v strehu a dávať pozor. Musíte to odložiť, keď rozprávam, slečna Brownová.“

Lavender nadskočila a začervenala sa. Pod lavicou ukazovala Parvati svoj hotový horoskop. Moodyho čarovné oko očividne videlo aj cez drevo, ale aj dozadu za hlavu.

„Tak teda... vie niekto, ktoré kliatby čarodejnícke zákony trestajú najťažšie?“

Niekoľko rúk sa opatrne zdvihlo, vrátane Ronovej a Hermioninej. Moody ukázal na Rona, hoci čarovné oko stále upieral na Lavender.

„Ehm,“ bojazlivo začal Ron, „otec mi o jednej hovoril... Tuším sa to volá Imperius, alebo tak nejako.“

„Áno,“ spokojne prikývol Moody. „S tým má veru tvoj otec skúsenosti. Jeden čas malo ministerstvo s Imperiusom veľa problémov.“

Moody sťažka vstal na svoje nerovnaké nohy, otvoril zásuvku stola a vytiahol sklený pohár. Pobehovali v ňom tri veľké pavúky. Harry cítil, ako sa Ron vedľa neho trochu strhol – Ron totiž neznášal pavúky.

Moody siahol do pohára, jedného pavúka chytil a držal v dlani tak, aby ho všetci videli. Vtedy naň namieril prútikom a zamumlal: „Imperio!“

Pavúk zoskočil z Moodyho ruky na jemnej nitke a začal sa hojdať sem a tam ako na trapéze. Potom mu zmeraveli nohy, urobil salto vzad, pretrhol niť a pristál na stole, kde začal robiť mlynské kolesá. Moody mykol prútikom a pavúk vstal na dve zadné nohy a začal stepovať.

Všetci sa rozosmiali – všetci okrem Moodyho.

„Zdá sa vám to smiešne, však?“ zavrčal. „Páčilo by sa vám to, keby som to urobil s vami?“

Smiech takmer okamžite utíchol.

„Absolútne ovládnutie,“ povedal Moody potichu, keď sa pavúk skrútil a začal sa kotúľať. „Mohol by som ho donútiť, aby vyskočil z okna, utopil sa, aby sa vám vrhol na hrdlo...“

Ron sa mimovoľne striasol.

„Pred rokmi bývavalo množstvo čarodejníkov a čarodejníc pod vplyvom zaklínadla Imperius,“ povedal Moody a Harry vedel, že hovorí o dňoch, keď bol Voldemort mocný. „Ministerstvu to dalo veľa práce, kým si vyjasnili, kto bol donútený konať a kto konal z vlastnej vôle.

Proti Imperiusu sa možno brániť a ja vás budem učiť ako, ale na to potrebujete silný charakter a to nemá každý. VŽDY OSTRAŽITÝ!“ vyštekol a všetci až nadskočili.

Moody chytil kotúľajúceho sa pavúka a hodil ho naspäť do pohára.

„Pozná ešte niekto nejaké iné ilegálne zaklínadlo?“

Znovu sa zdvihla Hermionina ruka a na Harryho prekvapenie aj Nevillova. Jediný predmet, na ktorom sa Neville zvyčajne hlásil, bola herbológia, tá mu išla najlepšie. Zdalo sa, akoby aj jeho samého prekvapila vlastná opovážlivosť.

„Áno?“ povedal Moody a jeho čarovné oko sa pregúlilo a uprelo na Nevilla.

„Je také – zaklínadlo Cruciatus,“ povedal tichým, ale jasným hlasom.

Moody naňho hľadel veľmi uprene, tentoraz oboma očami.

„Vy sa voláte Longbottom?“ spýtal sa a čarovné oko sa sklopilo, aby si to skontroloval v zozname.

Neville nervózne prikývol, ale Moody sa ďalej nevypytoval. Znovu sa obrátil k celej triede, vybral z pohára ďalšieho pavúka a položil ho na stôl, kde zostal stáť, očividne taký vyľakaný, že sa nemohol ani pohnúť.

„Kliatba Cruciatus,“ hovoril Moody, „vyžaduje niečo väčšie, aby ste videli, o čo ide,“ povedal a zamieril prútikom na pavúka. „Engorgio!“