Harry Potter a Ohnivá čaša

„S O P LOŠ !“ rozčúlene ho opravila Hermiona. „Chcela som to nazvať Zastavte nehorázne zneužívanie našich blížnych čarovných tvorov a začnite kampaň za zmenu ich zákonného postavenia – ale to sa nehodilo. Takže to je len názov nášho manifestu.“ A mávala im pred nosom pergamenom. „V knižnici som urobila dôkladný výskum. K zotročeniu škriatkov došlo pred mnohými storočiami. Zdá sa mi neuveriteľné, že doteraz proti tomu nikto nič neurobil.“

„Hermiona – dobre počúvaj!“ zvýšil hlas Ron. „Im -sa – to – páči. Oni sú radi, že sú zotročení!“

„Naším krátkodobým cieľom,“ kričala Hermiona ešte hlasnejšie ako Ron, akoby ho vôbec nebola počula, „je zabezpečiť domácim škriatkom spravodlivú mzdu a pracovné podmienky. Medzi naše dlhodobé ciele patrí zmena zákona o nepoužívaní prútika a snaha o zastúpenie škriatkov v Oddelení pre riadenie a kontrolu čarovných tvorov, pretože je to šokujúce, ale nie sú v ňom zastúpení.“

„A ako to všetko urobíme?“ spytoval sa Harry.

„Začneme získavaním členov,“ veselo povedala Hermiona. „Uvažovala som, že dva sikle by bolo členské – za to člen dostane odznak – a zo zisku by sme financovali letákovú kampaň. Ty si pokladník, Ron – hore mám plechovku na príspevky – a Harry, ty si tajomník, takže by si asi mal zapísať všetko, čo teraz hovorím, ako zápisnicu z našej prvej schôdze.“

Nastala pauza, počas ktorej sa Hermiona na oboch žiarivo usmievala a Harry nehybne sedel, zmietaný medzi hnevom na Hermionu a pobavením nad výrazom na Ronovej tvári. Ticho nenarušil Ron, ktorý v každom prípade vyzeral, akoby bol dočasne omráčený, ale tiché zaťukanie na okno. Harry pozrel na druhý koniec teraz už prázdnej miestnosti a videl, že na podokenici sedí snežná sova osvetlená mesačným svitom.

„Hedviga!“ vykríkol, vyletel zo stoličky a bežal otvoriť okno.

Hedviga vletela dnu, zakrúžila po miestnosti a pristála na Harryho predpovedi.

„Už bolo načase!“ Harry sa ponáhľal k nej.

„Priniesla odpoveď!“ vzrušene volal Ron a ukazoval na Špinavý kus pergamenu priviazaný k Hedviginej nohe.

Harry ho rýchlo odviazal, sadol si a čítal a Hedviga mu sadla na koleno a potichu húkala.

„Čo píše?“ so zatajeným dychom sa spytovala Hermiona.

List bol veľmi krátky a vyzeral, akoby bol načmáraný vo veľkej náhlivosti. Harry čítal nahlas:

Harry, okamžite letím na sever. Tá správa o Tvojej jazve je posledná z celého radu čudných zvestí, ktoré sa ku mne doniesli. Ak Ťa znova bude bolieť, ihneď choď za Dumbledorom – hovorí sa, že odvolal Divookého z dôchodku, a to znamená, že prinajmenšom on číta znamenia, ak už si ich nevšimol nikto iný. Onedlho sa s Tebou spojím. Pozdravujem Rona a Hermionu. Maj oči otvorené, Harry!

Sirius

Harry pozrel na Rona a Hermionu, tí hľadeli naňho.

„Letí na sever?“ zašepkala Hermiona. „Vracia sa?“

„Aké znamenia číta Dumbledore?“ nechápavo sa spytoval Ron. „Harry, čo sa deje?“

Harry sa totiž udrel päsťou do čela, až mu Hedviga zletela z kolien.

„Nemal som mu to písať!“ zlostil sa.

„O čom to hovoríš?“ prekvapene sa pýtal Ron.

„On si myslí, že sa preto musí vrátiť!“ povedal Harry a teraz trieskal päsťou po stole, takže Hedviga si sadla na operadlo Ronovej stoličky a rozhorčene húkala. „Vracia sa, lebo si myslí, že mám problémy! A mne nič nie je! Ja pre teba nič nemám,“ oboril sa na Hedvigu, ktorá v očakávaní cvakala zobákom, „musíš ísť do soviarne, ak chceš jedlo.“

Hedviga naňho pozrela vrcholne urazená a zamierila k otvorenému oknu, pričom ho roztiahnutým krídlom plesla po hlave.

„Harry,“ začala Hermiona upokojujúcim tónom.

„Idem spať,“ úsečne im oznámil Harry. „Uvidíme sa ráno.“

Hore v spálni si navliekol pyžamo a vliezol do postele so závesmi, hoci nebol ani trochu unavený.

Ak sa Sirius vráti a chytia ho, bude to jeho vina. Prečo len nemlčal? Chvíľka bolesti, a on už musel tárať... Keby bol mal rozum a nechal si to pre seba...

Onedlho počul, ako prišiel do spálne aj Ron, ale nerozprával sa s ním. Harry dlho ležal na posteli a hľadel na tmavý baldachýn. V spálni bolo úplné ticho a keby Harry nebol taký zaujatý svojimi myšlienkami, bol by si uvedomil, že nebdie len on sám, pretože sa neozývalo zvyčajné Nevillovo chrápanie.

15 Beauxbatons a Durmstrang

Na druhý deň zavčasu ráno, keď sa Harry zobudil, mal už v hlave celkom sformovaný plán, ako keby jeho spiaci mozog na ňom pracoval celú noc. Vstal, v bledom svetle úsvitu sa obliekol, vyšiel zo spálne tak, aby nezobudil Rona, a vrátil sa do opustenej klubovne. Zo stola, na ktorom ešte ležala jeho domáca úloha z veštenia, si vzal kúsok pergamenu a napísal tento list: