Harry Potter a Ohnivá čaša

Keď vyletel hore a vietor mu rozvial vlasy a tváre divákov sa zmenili iba na ružové bodky pod ním a chvostorožec sa scvrkol na veľkosť psa, Harry si uvedomil, že nielenže sa odlepil od zeme, ale nechal na nej aj svoj strach... Bol zase tam, kam patrí...

Je to len ďalší metlobalový zápas a chvostorožec iba ďalší nepríjemný súper...

Pozrel dolu na kôpku vajec a zbadal zlaté, ktoré sa vynímalo popri sivých, v bezpečí medzi dračími prednými nohami. „Dobre,“ povedal si Harry, „pokúsim sa odvrátiť jej pozornosť... ideme na to...“

A šípkou zamieril dolu. Hlava chvostorožca ho sledovala. Harry vedel, čo dračica urobí, a práve včas zmenil smer – na mieste, kde sa mal nachádzať, keby nebol odbočil, práve vyšľahol plameň... ale Harry si to nevšímal... nebolo to nič iné iba otravná dorážačka...

„Pri všetkých škótskych bohoch, ten ale vie lietať!“ kričal Bagman, keď diváci vrieskali a híkali. „Sledujete to, pán Krum?“

Harry krúžil nad drakom čoraz vyššie, chvostorožec ho stále sledoval a krútil hlavou na dlhom krku – ak v tom bude pokračovať, o chvíľu sa mu začne pekne točiť. Radšej to nenaťahovať, lebo zase vychrlí oheň...

Harry vystrelil hore, práve keď dračica otvorila papuľu, ale tentoraz nemal také šťastie – vyhol sa síce plameňom, ale zrazil sa so švihajúcim chvostom, keď zahol doľava a jeden z dlhých ostňov ho škrabol na pleci a roztrhol mu habit...

Cítil, ako ho to štípe, počul vreskot a stonanie davu, ale zdalo sa, že rana nie je hlboká. Teraz lietal chvostorožcovi okolo chrbta a zišla mu na um jedna možnosť... Zdalo sa, že dračica nemá v úmysle vstať, priveľmi si chránila vajcia. Hoci sa krútila a vrtela, rozťahovala a sťahovala krídla a nespúšťala z Harryho tie desivé žlté oči, bála sa od nich pohnúť... lenže on ju musí prinútiť, aby to urobila, inak sa k nim vôbec nedostane. Musel však postupovať opatrne...

Začal lietať sem a tam, ale v patričnej vzdialenosti, aby ho neoškvŕkla svojím plamenným dychom, no zároveň tak, aby ho považovala za možné ohrozenie a nespúšťala z neho oči. Dračica nakláňala hlavu na jednu na druhú stranu, sledovala ho zvislými zrenicami a čerila zubiská...

Harry vyletel vyššie. Chvostorožec zdvihol hlavu, natiahol krk, ako len mohol, a stále sa kolísal ako had pred zaklínačom...

Harry vyletel ešte o kúsok vyššie a dračica rozhorčene zrevala. Bol pre ňu ako mucha, ktorú chcela pričapiť, opäť plieskala chvostom, lenže Harry bol privysoko, aby ho zasiahla... Vystrelila do vzduchu ohnivý gejzír, ale Harry sa mu vyhol... Čeľuste mala dokorán otvorené...

„No poď,“ šepkal Harry a otravne nad ňou nadletoval, „poď, poď, chyť si ma... no tak vstaň...“

A vtedy sa dračica postavila na zadné, konečne rozprestrela velikánske čierne kožené krídla, široké, ako keby bola malé lietadlo, a Harry sa strmhlav vrhol dolu. Kým sa dračica spamätala a uvedomila si, čo urobil a kam zmizol, tak rýchlo, ako len vládal, letel k vajciam, ktoré teraz nechránili jej pazúriskami vyzbrojené predné laby – na chvíľu pustil Blesk a uchmatol zlaté vajce...

Potom obrovskou rýchlosťou trielil preč a nadletel nad tribúnami s ťažkým vajcom bezpečne zastrčeným pod nezranenou rukou a mal pocit, akoby niekto znova zapol zvuk – po prvý raz si poriadne uvedomoval hučiace davy, divákov, ktorí vrieskali a tlieskali tak ako írski fanúšikovia na Svetovom pohári...

„Pozrime sa na to!“ kričal Bagman. „Videli ste to?! Náš najmladší šampión získal vajce najrýchlejšie! Toto veru zväčší vyhliadky pána Pottera na úspech!“

Harry videl, že strážcovia drakov bežia k dračici a ku vchodu do ohrady sa ponáhľa profesorka McGonagallová, profesor Moody a Hagrid a všetci mu kývajú, aby zletel k nim, ich úsmevy videl aj z diaľky. Znova preletel ponad tribúny, hluk mu išiel roztrhať bubienky, hladko pristál a na duši cítil ľahkosť, ako už dávno nie... Zdolal prvú úlohu, prežil to...

„To bolo vynikajúce, Potter!“ volala profesorka McGonagallová, keď zosadol z Blesku – a od nej to bola neslýchaná chvála. Všimol si, že sa jej trasie ruka, keď ukazovala na jeho plece, „predtým než vás porota ohodnotí, musíte ísť za madam Pomfreyovou. Tamto je, už musela ošetriť Diggoryho...“

„Ty si to dokázal, Harry!“ chripel Hagrid. „Ty si to dokázal! A proti chvostorožcovi, šmária, Charlie vravel, že ten je najhorší...“

„Ďakujem, Hagrid,“ poďakoval Harry nahlas, aby sa Hagrid náhodou nepozabudol a neprezradil, že ukázal Harrymu draky pred turnajom.

Aj profesor Moody sa tváril spokojne a čarovné oko mu poskakovalo v očnej jamke. „Šikovný a jednoduchý trik, Potter,“ zahučal. „Tak teda, do stanu prvej pomoci, Potter, prosím...“ súrila ho profesorka McGonagallová.

Harry ešte zadychčaný vyšiel z ohrady a videl, že madam Pomfreyová stojí pri vchode do druhého stanu a tvári sa znepokojene.