Harry Potter a Ohnivá čaša

„Si na prvom mieste, Harry. Ty a Krum s rovnakým počtom bodov!“ ponáhľal sa k nim Charlie Weasley, keď zamierili naspäť do školy. „Už musím bežať, chcem poslať mame sovu. Prisahal som, že jej oznámim, ako to dopadne – ale to bolo neuveriteľné! Ach, zabudol som, mám ti povedať, že tu musíš ešte chvíľku zostať... Bagman vám chce niečo oznámiť v stane pre reprezentantov.“

Ron sľúbil, že ho počká, a Harry znovu vošiel do stanu, ktorý teraz vyzeral akosi inak – prívetivo a slávnostne. Predstavil si, ako sa cítil, keď uhýbal chvostorožcovi, a porovnal to s dlhým čakaním predtým. To sa ani nedalo porovnať – čakanie bolo rozhodne horšie.

Fleur, Cedric a Krum prišli spolu. Jednu stranu Cedricovej tváre prikrývala hrubá oranžová pasta, ktorá zrejme hojila popáleninu. Keď zbadal Harryho, usmial sa naňho. „Bol si dobrý, Harry.“

„Aj ty,“ Harry sa tiež usmial.

„Všetci ste si počínali výborne!“ pochválil ich Ludo Bagman, ktorý vtrhol do stanu a tváril sa tak spokojne, akoby on sám práve prekonal draka. „Len pár slov. Teraz máte dosť dlhú prestávku pred druhou úlohou. Tú budete zdolávať o pol desiatej ráno dvadsiateho štvrtého februára – ale dáme vám niečo, nad čím môžete medzitým rozmýšľať. Ak si lepšie prezriete zlaté vajcia, uvidíte, že sa otvárajú – vidíte tie pánty? Musíte vyriešiť záhadu skrytú vo vajci, lebo tá vám naznačí, aká bude druhá úloha, a umožní vám pripraviť sa na ňu! Je vám všetko jasné? Určite? Tak teda choďte.“

Harry vyšiel zo stanu, kde sa k nemu pripojil Ron pobrali sa popri lese k hradu a rozhovor nemal konca-kraja. Harry chcel podrobnejšie počuť, ako si počínali ostatní šampióni. Keď obišli skupinku stromov, za ktorou Harry po prvý raz počul rev drakov, vyskočila spoza nich čarodejnica.

Bola to Rita Skeeterová. Dnes mala oblečený habit jedovatozelenej farby a bleskové brko, ktoré držala v ruke, s ním úplne splynulo.

„Gratulujem, Harry!“ povedala a venovala mu žiarivý úsmev. „Mohol by si so mnou prehodiť slovko? Ako si sa cítil zoči-voči drakovi? Ako sa cítiš teraz? Myslíš, že bolo hodnotenie spravodlivé?“

„Áno, to slovko s vami môžem prehodiť,“ odsekol Harry hrubo. „Zbohom!“

A s Ronom sa pobrali do hradu.

21 Hnutie za oslobodenie domácich škriatkov

Harry, Ron a Hermiona šli v ten večer do soviarne za Kvíkom, po ktorom chcel Harry poslať Siriusovi správu, že sa mu bez ujmy podarilo zdolať draka. Cestou informoval Rona, čo mu Sirius povedal o Karkarovovi. Hoci fakt, že Karkarov bol kedysi smrťožrút, Rona najprv šokoval, no kým vyšli do soviarne, skonštatoval, že to predsa už dávno mali tušiť.

„Veď to do seba zapadá, nie?“ hovoril. „Pamätáš sa? Malfoy vo vlaku spomínal, že jeho otec sa kamaráti s Karkarovom. Teraz vieme, odkiaľ sa poznajú. Na Svetovom pohári pravdepodobne pobehovali v maskách spolu... Ale jedno ti poviem, Harry. Ak skutočne Karkarov vložil tvoje meno do čaše, teraz sa iste cíti hlúpo, nie? Nevyšlo mu to. Dostal si sa z toho iba so škrabancom. Poď sem... ja to spravím...“

Kvík bol taký nadšený, že má letieť s poštou, že bŕkal okolo Harryho hlavy a v jednom kuse húkal. Ron ho musel schmatnúť a držať, kým mu Harry priväzoval list k nohe.

„Ostatné úlohy predsa nemôžu byť až takéto nebezpečné,“ pokračoval Ron, keď niesol Kvíka k oknu. „Vieš čo? Podľa mňa by si tento turnaj mohol vyhrať, Harry, a myslím to vážne.“

Harry vedel, že Ron to hovorí iba preto, aby odčinil svoje správanie v uplynulých týždňoch, no aj tak si to cenil. Hermiona sa však s prekríženými rukami opierala o stenu soviarne a mračila sa na Rona.

„Kým skončí tento turnaj, čaká Harryho ešte všeličo,“ konštatovala vážne. „Ak bola prvá úloha takáto náročná, nechcem radšej ani pomyslieť, čo bude nasledovať ďalej.“

„Ach, ty naše slniečko,“ podpichol ju Ron. „Ty a profesorka Trelawneyová by ste si niekedy mohli podať ruky.“

Vyhodil Kvíka z okna a ten sa najprv zo štyri metre rútil nadol, kým sa mu podarilo pozbierať sa a zase vzlietnuť, lebo list priviazaný k jeho nohe bol oveľa dlhší a ťažší než zvyčajne – Harry neodolal a podrobne opísal Siriusovi svoju taktiku proti chvostorožcovi, ako okolo neho krúžil, nadletoval nad ním a vyhýbal sa mu. Sledovali, ako Kvík mizne v tme, a potom Ron povedal: „Radšej poďme dole na tvoju oslavu, Harry – Fred s Georgeom už určite potiahli z kuchyne kopu dobrôt.“

A naozaj, len čo vošli, chrabromilská klubovňa znova vybuchla ováciami a výkrikmi. Všade boli hory koláčov, krčahy s tekvicovým džúsom a ďatelinovým pivom, Lee Jordan vystrieľal niekoľko divotvorných delobuchov doktora Filibustera, takže vo vzduchu sa mihali samé hviezdičky a iskričky, a Dean Thomas, vynikajúci kresliar, namaľoval niekoľko zaujímavých transparentov s Harrym na Blesku, ako letí okolo chvostorožcovej hlavy, a na dvoch plagátoch dokonca nechýbal ani Cedric s horiacou hlavou.

Harry si zajedol – už takmer zabudol, čo je to hlad – a sadol si k Ronovi a Hermione. Zdalo sa mu neuveriteľné, aký je šťastný, znovu má po boku Rona, zdolal prvú úlohu a druhá bude až o tri mesiace.