Harry Potter a Ohnivá čaša

Na odchode im mnohí zo škriatkov ponúkali, aby si vzali so sebou niečo na zjedenie. Hermiona odmietala a nešťastne hľadela, ako sa škriatkovia ustavične ukláňajú, ale Harry a Ron si napchávali vrecká krémovými koláčmi a tortami.

„Veľmi pekne ďakujeme!“ poďakoval Harry tým, ktorí sa zhŕkli pri dverách, aby sa s nimi rozlúčili. „Maj sa, Dobby!“

„Harry Potter... môcť Dobby navštíviť vás, pane?“ bojazlivo sa spýtal škriatok.

„Pravdaže môžeš,“ odvetil Harry a Dobby žiaril.

„Viete čo?“ prehovoril Ron, keď s Harrym a Hermionou vyšli z kuchyne a vracali sa po schodoch do vstupnej haly. „Celé tie roky som obdivoval Freda a Georgea za to, že chodili do kuchyne kradnúť jedlo – ale veď to vlastne nie je ťažké. Škriatkovia nám ho dajú veľmi ochotne.“

„Myslím, že to je to najlepšie, čo sa tým škriatkom mohlo stať,“ skonštatovala Hermiona, ktorá kráčala po mramorovom schodisku prvá. „Myslím to, že sem prišiel pracovať Dobby. Ostatní uvidia, aký je na slobode spokojný, a pomaly im svitne, že aj oni to chcú.“

„Len dúfajme, že si nebudú priveľmi všímať Winky,“ podotkol Harry.

„Och, ona sa pozbiera,“ vyhlásila Hermiona, hoci to znelo trochu pochybovačne. „Keď ten šok opadne a zvykne si na Rokfort, uvidí, že jej je bez Croucha lepšie.“

„Zdá sa, že ho má veľmi rada,“ zamumlal Ron skoro nezrozumiteľne, lebo práve zahryzol do krémového zákuska.

„Ale o Bagmanovi nemá najlepšiu mienku, však? Ktovie, čo o ňom Crouch doma povedal?“ bol zvedavý Harry.

„Asi povedal, že nie je ktovieaký dobrý vedúci oddelenia,“ predpokladala Hermiona, „a povedzme si to otvorene... asi má pravdu, či nie?“

„No aj tak by som radšej pracoval s ním než so starým Crouchom,“ priznal sa Ron. „Bagman má aspoň zmysel pre humor.“

„Len to nespomeň pred Percym,“ usmiala sa Hermiona.

„Áno, lenže Percy by nechcel pracovať pre nikoho so zmyslom pre humor, nemyslíš?“ vyhlásil Ron a vzápätí sa pustil do čokoládovej torty. „Percy nepochopí vtip, ani keď mu ho olúpaný položíš na tácke pod nos.“

22 Nečakaná úloha

„Potter! Weasley! Budete už dávať pozor?!“

Podráždený hlas profesorky McGonagallovej pukol vo štvrtok na transfigurácii ako bič a Harry a Ron vyskočili a pozreli na ňu.

Bol koniec hodiny, dokončili prácu, perlička, ktorú premieňali na morča, bola zavretá v klietke na stole profesorky McGonagallovej (Neville bol ešte stále operený), opísali si z tabule domácu úlohu (Opíšte a uveďte príklady, ako treba upraviť transfiguračné kúzla, keď uskutočňujeme premenu rôznych druhov). Každú chvíľu malo zazvoniť a Harry s Ronom, ktorí vzadu v triede šermovali s falošnými prútikmi od Freda a Georgea, pozreli na ne – Ron držal plechového papagája a Harry gumenú rybu.

„Teraz, keď už sú Potter a Weasley takí láskaví a správajú sa primerane svojmu veku,“ pokračovala profesorka McGonagallová a nahnevane na nich pozrela, lebo hlava Harryho ryby ovisla a spadla na zem, pretože zobák Ronovho papagája ju pred chvíľou odťal, „musím vám všetkým niečo povedať.

Blíži sa vianočný ples – tradičná súčasť Trojčarodejníckeho turnaja a príležitosť bližšie sa zoznámiť s našimi zahraničnými hosťami. Pretože plesu sa môžu zúčastniť iba žiaci od štvrtého ročníka vyššie – hoci si môžete pozvať mladšieho študenta, ak chcete...“

Lavender Brownová sa škrekľavo zachichotala. Parvati Patilová ju poriadne štuchla pod rebrá, pričom jej na tvári bolo vidieť, že aj ona zo všetkých síl zadržiava smiech. Obe sa obzreli na Harryho. Profesorka McGonagallová ich ignorovala, čo Harry považoval za nespravodlivé, lebo jeho s Ronom práve vyhrešila.

„Oblečiete si slávnostné habity,“ pokračovala, „a ples sa začne vo Veľkej sieni prvý vianočný sviatok o ôsmej večer a skončí sa o polnoci. Tak teda...“

Profesorka McGonagallová sa veľavýznamne poobzerala po triede.

„Vianočný ples je, pravdaže, príležitosť pre nás všetkých... ehm... uvoľniť sa,“ povedala odsudzujúcim tónom.

Lavender sa zachichotala ešte hlasnejšie a rukou si prikrývala ústa, aby utlmila smiech. Harry chápal, čo je jej teraz smiešne – pri pohľade na upätý výzor profesorky McGonagallovej a jej vlasy stiahnuté do tuhého uzla si ju nikto nevedel predstaviť uvoľnenú.

„Ale to neznamená,“ hovorila ďalej profesorka, „že uvoľníme pravidlá správania, ktoré sa očakávajú od rokfortských študentov. Veľmi by ma nahnevalo, keby nejaký Chrabromilčan strápnil našu školu.“

Zazvonilo a nastal zvyčajný ruch, všetci si ukladali knihy do tašiek a prehadzovali si ich cez plecia.

Profesorka McGonagallová však prekričala ten šum: „Potter... ak dovolíte, na slovíčko.“

Harry predpokladal, že to súvisí s bezhlavou gumenou rybou, a skľúčene kráčal k profesorkinmu stolu. Profesorka McGonagallová počkala, kým ostatní žiaci odídu, a potom povedala: „Potter, šampióni a ich partneri...“

„Akí partneri?“ spýtal sa Harry.

Profesorka McGonagallová podozrievavo naňho pozrela, akoby si myslela, že sa pokúša žartovať.

„Vaši partneri na vianočný ples, Potter,“ odvetila chladne. „Vaši taneční partneri.“