Harry Potter a Ohnivá čaša

Harry mal pocit, že sa mu žalúdok scvrkol a skrútil.

„Taneční partneri?“ cítil, ako očervenel. „Ja netancujem,“ namietol rýchlo.

„Ale áno, tancujete,“ podráždene ho opravila profesorka McGonagallová. „Práve o tom je reč. Podľa tradície otvárajú ples šampióni so svojimi partnermi.“

Harry si odrazu v duchu predstavil sám seba v cylindri a fraku s dievčaťom v nariasených šatách, aké vždy nosievala teta Petunia na firemné oslavy strýka Vernona.

„Ja netancujem,“ zopakoval.

„Je to tradícia,“ neoblomne vyhlásila profesorka McGonagallová. „Ste rokfortský šampión a urobíte, čo sa od vás ako od reprezentanta školy očakáva. Tak sa postarajte, aby ste mali partnerku, Potter.“

„Ale... ja ne...“

„Počuli ste ma, Potter,“ prerušila ho profesorka McGonagallová tónom, proti ktorému sa nedalo namietať.

Pred týždňom by bol Harry povedal, že nájsť si partnerku na tancovanie nie je nič v porovnaní so zvládnutím uhorského chvostorožca. Ale teraz, keď už mal draka za sebou, pri predstave, že má pozvať nejaké dievča na ples, si myslel pravý opak.

Harry dosiaľ nezažil, že by na Vianoce zostalo na Rokforte toľko ľudí. On samozrejme zostával vždy, lebo inak by sa musel vrátiť na Privátnu cestu, ale takých ako on bývalo málo. Tento rok tu však zostala prevažná väčšina žiakov od štvrtého ročníka vyššie a Harrymu sa zdalo, že všetci sú posadnutí blížiacim sa plesom – prinajmenšom všetky dievčatá, a prekvapilo ho, koľko ich na Rokforte zrazu je – nikdy predtým si to nevšimol. Dievčatá sa na chodbách chichotali a šepkali si, dievčatá sa škrekľavo smiali, keď okolo išli chlapci, dievčatá si vzrušene vymieňali informácie, čo si na vianočný ples oblečú.

„Prečo musia chodiť vo svorkách?“ spýtal sa Harry Rona, keď okolo nich prešiel asi tucet dievčat, vyškierali sa a pokukovali na Harryho. „Ako mám nejakú zastihnúť osamote a pozvať ju?“

„Žeby nejakú chytiť do lasa?“ navrhol Ron. „Máš predstavu, koho by si skúsil pozvať?“

Harry neodpovedal. Veľmi dobre vedel, koho by rád pozval, ale nájsť odvahu, to bola iná vec... Čcho bola od neho staršia, bola pekná, veľmi dobrá hráčka metlobalu a tiež veľmi populárna.

Zdalo sa, že Ron vie, čo sa deje v Harryho hlave.

„Počuj, ty s tým nebudeš mať nijaké problémy. Si šampión. Práve si porazil uhorského chvostorožca. Stavím sa, že sa budú predháňať, aby mohli ísť s tebou.“

Na počesť ich nedávno obnoveného priateľstva Ron udržal trpkosť v hlase na minimálnej úrovni. Navyše, na Harryho prekvapenie, sa ukázalo, že mal celkom pravdu.

Kučeravá tretiačka z Bifľomoru, s ktorou sa Harry nikdy v živote ani len nerozprával, mu hneď na druhý deň navrhla, aby šiel na ples s ňou. Harryho to tak zaskočilo, že bez rozmyslenia odmietol. Dievča dosť urazené odišlo a Harryho si potom Dean, Seamus a Ron kvôli nej celé dejiny mágie doberali. Na druhý deň sa mu ponúkli ďalšie dve, jedna druháčka a (na jeho zdesenie) piatačka, ktorá sa tvárila, že by bola schopná zraziť ho k zemi, keby odmietol.

„Vyzerala celkom dobre,“ povedal Ron pravdivo, keď sa prestal smiať.

„Veď bola odo mňa o hlavu vyššia,“ namietal Harry, ešte stále zdeptaný. „Predstav si, ako by som s ňou vyzeral pri tanci.“

Vtedy si spomenul, čo Hermiona povedala o Krumovi. „Páči sa im len preto, že je slávny!“ Harry veľmi pochyboval o tom, či by niektoré z dievčat, ktoré o neho prejavili záujem, išlo s ním na ples, keby nebol školský šampión. No potom premýšľal, či by mu to prekážalo, keby ho pozvala Čcho.

Celkove však Harry musel priznať, že napriek trápnej predstave, že má otvárať ples, po prvej úlohe sa jeho život rozhodne zlepšil. Na chodbách sa naňho už nevalilo toľko nepríjemností a mal podozrenie, že je to do značnej miery vďaka Cedricovi – predpokladal, že Cedric z vďaky za to, že ho upozornil na drakov, požiadal Bifľomorčanov, aby mu dali pokoj. Zdalo sa tiež, že poklesol počet odznakov Podporujte Cedrica Diggoryho! Draco Malfoy, pravdaže, pri každej príležitosti stále citoval článok Rity Skeeterovej, ale čoraz zriedkavejšie to vyvolávalo smiech, a Harryho tešilo aj to, že v Dennom Prorokovi sa zatiaľ neobjavil nijaký článok o Hagridovi. „Keď vám mám povedať pravdu, ju veľmi zázračné tvory nezaujímali,“ priznal sa Hagrid Harrymu, Ronovi a Hermione, keď sa ho na poslednej hodine starostlivosti o zázračné tvory spytovali, ako dopadlo interview. Veľmi sa im uľavilo, lebo Hagrid upustil od priameho kontaktu so škrotmi a dnes len v závetrí za jeho chalupou sedeli pri doštenom stole a pripravovali pre ne čerstvú potravu.

„Chcela sa so mnou rozprávať iba o tebe, Harry,“ potichu pokračoval Hagrid. „Povedal som jej, že sme kamoši, odkedy som ťa vyzdvihol od Dursleyovcov. ‚Nikdy ste ho nemuseli na hodinách hrešiť?‘ spytovala sa. ‚Nikdy vás na hodinách nehneval?‘ Povedal som jej, že nie, a zdalo sa, že sa jej to nepáči. Jeden by si myslel, že odo mňa čaká, aby som povedal, že si hrozný, Harry.“