Harry Potter a Ohnivá čaša

Skoro celú minútu nevravel nič a stále hľadel na mapu. Harry videl, že táto informácia pre Moodyho čosi znamená, a veľmi chcel vedieť čo. Rozmýšľal, či sa môže spýtať. Moodyho sa trochu bál... a predsa, veď vďaka nemu sa teraz vyhol veľkým nepríjemnostiam...

„Pán profesor... čo myslíte, prečo by pán Crouch prehľadával Snapovu pracovňu?“

Moodyho čarovné oko sa odtrhlo od mapy a uprelo sa trochu rozochvené na Harryho. Bol to prenikavý pohľad a Harry mal pocit, že Moody ho odhaduje a rozmýšľa, či mu má odpovedať, alebo nie, a koľko mu má povedať.

„Cháp to takto, Potter,“ povedal napokon potichu, „hovorí sa, že starý Divooký je posadnutý chytaním čiernych mágov... ale ja som nič – nič – v porovnaní s Bartym Crouchom.“

Ďalej hľadel na mapu. Harry horel túžbou dozvedieť sa viac.

„Pán profesor?“ ozval sa znova. „Myslíte... mohlo by to nejako súvisieť... možno si pán Crouch myslí, že sa niečo deje...“

„Napríklad čo?“ príkro sa spýtal Moody.

Harry rozmýšľal, koľko sa má odvážiť povedať. Nechcel, aby sa Moody dovtípil, že má zdroj informácií mimo Rokfortu – to by mohlo viesť k zradným otázkam o Siriusovi.

„Neviem,“ zamumlal Harry, „ale v poslednom čase sa diali čudné veci, nie? Bolo to v Dennom Prorokovi... Temné znamenie na Svetovom pohári, smrťožrúti a všetko ostatné...“

Moody vyvalil obe nerovnaké oči. „Si bystrý chlapec, Potter,“ povedal. Jeho čarovné oko sa vrátilo k Záškodníckej mape. „Možno tak uvažuje aj Crouch,“ pokračoval veľmi pomaly. „Je to celkom možné... v poslednom čase sa rozšírili čudné fámy – pomohla tomu Rita Skeeterová, pravdaže. Zrejme to ľudí znervóznilo.“ Na krivých ústach sa mu usadil desivý úsmev. „Ak niečo naozaj neznášam,“ zamumlal skôr sebe ako Harrymu, a jeho čarovné oko sa upieralo do ľavého rohu mapy, „tak je to smrťožrút na slobode...“

Harry zízal naňho. Je možné, že by tým Moody myslel naozaj to, čo si myslí Harry?

„A teraz chcem položiť otázku ja tebe, Potter,“ veľmi vecným tónom vyhlásil Moody.

Harry sa zľakol – čakal, že to príde. Moody sa ho spýta, odkiaľ má tú mapu – veľmi pochybný čarovný predmet – a príbeh o tom, ako sa dostala do jeho rúk, by kompromitoval nielen jeho, ale aj jeho vlastného otca, Freda s Georgeom i profesora Lupina, ich predchádzajúceho učiteľa obrany proti čiernej mágii. Moody zamával mapou Harrymu pod nosom a ten sa pripravil na najhoršie. „Môžem si toto požičať?“

„Och!“ vzdychol Harry.

Na tej mape veľmi lipol, lenže na druhej strane mu nesmierne odľahlo, že sa Moody nespytuje, odkiaľ ju má, a nepochybne je Moodyho dlžníkom. „Áno, dobre.“

„Správny chlapec,“ zavrčal Moody. „Môžem ju veľmi dobre využiť... možno je to presne to, čo som hľadal... Tak a teraz do postele, Potter, už aj...“

Vyšli hore schodmi spolu a Moody pritom stále skúmal mapu, akoby to bol poklad, aký nikdy predtým nevidel. Harry mlčky kráčal k dverám Moodyho pracovne, tu profesor zastal a pozrel na Harryho.

„Uvažoval si niekedy o kariére aurora, Potter?“

„Nie,“ odvetil zarazený Harry.

„Tak by si o tom mal porozmýšľať,“ povedal Moody prikyvujúc a zamyslene hľadiac na Harryho. „Áno, skutočne... a, mimochodom, myslím, že si dnes v noci nebol s tým vajcom len tak na prechádzke, čo?“

„Ech, nie,“ uškrnul sa Harry. „Pracoval som na riešení.“

Moody naňho žmurkol a čarovné oko sa mu znova gúľalo.

„Nič človeku nevnukne lepšie nápady ako nočná prechádzka, Potter... Uvidíme sa ráno.“

Vošiel do svojej pracovne s hlavou sklonenou nad Záškodníckou mapou a zavrel za sebou dvere.

Harry sa pomaly vracal do Chrabromilskej veže ponorený do myšlienok na Snapa a Croucha a na to, čo to všetko malo znamenať. Prečo Crouch predstiera, že je chorý, ak je schopný dostať sa do Rokfortu, kedy chce? Čo hľadal v Snapovej pracovni?

Tak Moody sa nazdáva, že on, Harry, by mal byť aurorom! Zaujímavý nápad, pomyslel si, keď sa onedlho uložil do postele s nebesami a vajce a plášť bezpečne ležali v kufri. No najprv by si rád zistil, či sú aj ostatní aurori takí zjazvení, až potom by sa rozhodol pre takú kariéru.

26 Druhá úloha

„Veď si povedal, že si tú záhadu už rozlúštil!“ rozhorčene zvolala Hermiona.

„Potichu!“ mrzuto ju zahriakol Harry. „Treba to iba... doladiť, jasné?“

Sedeli s Ronom a Hermionou na hodine čarovania celkom vzadu a sami. Dnes mali precvičovať opak privolávacieho zaklínadla – odpudzujúce zaklínadlo. Profesor Flitwick v snahe zabrániť nepríjemným nehodám, ktoré by mohli spôsobiť predmety poletujúce po triede, dal každému študentovi na precvičovanie kopu vankúšov. Teória to bola dobrá, lenže v praxi nefungovala. Neville mieril tak zle, že zakaždým uviedol do pohybu oveľa ťažšie objekty – okrem iných aj samotného profesora Flitwicka.

„Na chvíľu na vajce zabudnite, dobre?“ zašepkal Harry, keď profesor Flitwick odovzdane preletel okolo nich a pristál na skrini. „Porozprávam vám, čo som v noci zažil so Snapom a Moodym...“