Harry Potter a Ohnivá čaša

„V tomto prípade tak zrejme urobili,“ namietal Ron „Harry, ty len choď zajtra k jazeru, strč doň hlavu a zakrič na vodných ľudí, aby ti vrátili, čo ti šlohli, a uvidíme, či to vyhodia. To je to najlepšie, čo môžeš urobiť, kamoško.“

„Musí existovať nejaký spôsob!“ rozčuľovala sa Hermiona. „Jednoducho musí!“

Zdalo sa, že neúspešné hľadanie užitočnej informácie považuje za osobnú urážku. Knihy ju ešte nikdy predtým nesklamali.

„Viem, čo som mal urobiť,“ povedal Harry a unavene si položil hlavu na Prefíkané triky na zradných prefíkancov. „Mal som sa stať animágom ako Sirius, naučiť sa premieňať na zviera.“

„Áno, keby sa ti zachcelo, mohol by si sa premeniť na zlatú rybku!“ zasmial sa Ron.

„Alebo na žabu,“ zazíval Harry. Bol už vyčerpaný.

„Človeku trvá celé roky, kým sa stane animágom, a potom sa musí zaregistrovať a všetko ostatné,“ informovala ich Hermiona pomaly a pritom s prižmúrenými očami prezerala vecný register knihy Nezvyčajné čarodejnícke problémy a ich riešenie. „Pamätáš sa? Profesorka McGonagallová nám hovorila, že sa musíš zaregistrovať na Úrade pre nenáležité používanie čarov... zahlásiť, na aké zviera sa chceš premieňať, aké budeš mať znaky, aby si to nemohol zneužiť...“

„Hermiona, ja som len žartoval,“ unavene jej vysvetľoval Harry. „Viem, že nemám ani najmenšiu šancu premeniť sa do rána na žabu...“

„Och, toto je nanič,“ Hermiona zabuchla Nezvyčajné čarodejnícke problémy. „Kto by už len, prepána, chcel, aby mu chlpy v nose rástli do lokničiek?“

„Mne by sa to celkom pozdávalo,“ ozval sa Fred Weasley. „Ľudia by aspoň o mne hovorili, nie?“

Harry, Ron a Hermiona zdvihli hlavy. Spoza políc sa práve vynorili Fred s Georgeom.

„Čo tu vy dvaja robíte?“ spýtal sa Ron.

„Hľadáme ťa,“ odvetil George. „McGonagallová ťa volá, Ron. A teba tiež, Hermiona.“

„Načo?“ prekvapene sa spytovala Hermiona.

„Neviem... Tvárila sa akosi smutne,“ poznamenal Fred.

„Máme vás odviesť do jej pracovne,“ dodal George.

Ron a Hermiona pozreli na Harryho, ktorý mal pocit, akoby mu do žalúdka spadol balvan. Chystá sa profesorka McGonagallová Rona s Hermionou vyhrešiť? Možno si všimla, koľko mu pomáhajú. Hoci by mal tú úlohu vyriešiť sám.

„Stretneme sa v klubovni,“ Hermiona vstala a chystala sa s Ronom odísť – na oboch bolo vidieť obavy. „Zober kníh, koľko unesieš, dobre?“

„Dobre,“ nervózne prikývol Harry.

O ôsmej madam Pinceová pozhasínala všetky lampy a prišla Harryho vyhnať z knižnice. Harry, tackajúc sa pod ťarchou naložených kníh, sa vrátil do chrabromilskej klubovne, odtiahol si stolík do kúta a pokračoval v hľadaní. Nenašiel nič ani v Bláznivej mágii pre bláznov... ani v Sprievodcovi po stredovekej mágii... ani zmienku o výpravách pod vodu v Antológii kúzel osemnásteho storočia, či v Hrozných obyvateľoch hlbín, ba ani vo Vašich schopnostiach, o ktorých ste netušili, a čo s nimi, keď ste ich objavili.

Krivolab sa prikradol Harrymu na kolená, stúlil sa tam a nahlas priadol. Klubovňa sa pomaly vyprázdňovala.

Spolužiaci mu želali na ráno veľa šťastia rovnako veselými hlasmi plnými istoty ako Hagrid. Všetci boli očividne presvedčení, že podá rovnako ohromujúci výkon, ako sa mu to podarilo pri prvej úlohe. Harry im nedokázal odpovedať, iba prikyvoval a mal pocit, akoby mu hrdlo zazátkovala golfová loptička. Desať minút pred polnocou zostal v klubovni sám iba s Krivolabom. Prehľadal všetky zvyšné knihy, ale Ron a Hermiona sa nevrátili.

A je po všetkom, povedal si. Nezvládneš to. Pôjdeš ráno k jazeru a povieš rozhodcom...

Predstavil si sám seba, ako vysvetľuje, že tú úlohu nedokáže splniť. Už videl, ako Bagman prekvapene vyvaľuje oči a Karkarov čerí svoje žlté zuby v spokojnom úsmeve. Takmer naozaj počul Fleur Delacourovú hovoriť: „Ja som to vedela... je prhimladý, veď je to len malý chlapec.“ Videl Malfoya, ako pred všetkými divákmi blýska odznakom POTTER SMRDÍ!, a videl aj Hagridovu zronenú, neveriacu tvár...

Zabudol, že má na kolenách Krivolaba, náhle vstal, a keď Hermionin kocúr dopadol na zem, nahnevane zaprskal, znechutene pozrel na Harryho a odchádzal so vztýčeným chvostom pripomínajúcim štetku na fľaše. Harry sa však už ponáhľal hore točitým schodiskom do spálne... Vezme si neviditeľný plášť, vráti sa do knižnice a zostane tam hoci aj celú noc, ak bude treba...

„Lumos!“ zašepkal o pätnásť minút, keď otváral dvere knižnice.