Harry Potter a Ohnivá čaša

Harry sa rozbehol. Musel si vybrať z chodníkov pred sebou. „Ukáž mi!“ znovu zašepkal prútiku, ten sa zatočil a ukázal doprava. Harry sa rozbehol tadiaľ a uvidel pred sebou svetlo.

Na podstavci asi sto metrov pred ním sa ligotal Trojčarodejnícky pohár. Odrazu na chodník pred neho vyskočila tmavá postava.

Cedric sa ta dostane prvý. Jeho súper zo všetkých síl bežal k poháru a Harry vedel, že ho nedohoní – Cedric bol vyšší, aj nohy mal dlhšie...

Vtom Harry nad plotom vľavo zbadal, že po chodníku, ktorý sa križoval s ich cestou, sa blíži čosi obrovské – pohybovalo sa to tak rýchlo, že sa s ním Cedric naisto zrazí, a ten upieral pohľad na pohár, nuž nič nepostrehol.

„Cedric!“ skríkol Harry. „Vľavo!“

Cedric sa obzrel práve včas a vrhol sa nabok, aby sa vyhol zrážke. V tej náhlivosti sa však potkol. Harry videl, ako Cedricovi vyletel z ruky prútik a obrovský pavúk sa chystá naňho vrhnúť.

„Nehýb sa!“ zreval Harry. Jeho zaklínadlo síce zasiahlo obrovské chlpaté čierne telo pavúka, ale ublížilo mu asi natoľko, ako keby doň hodil kamienok. Pavúk sa strhol, otočil a rozbehol sa k Harrymu.

„Nehýb sa! Impedimenta! Nehýb sa!“

Bolo to však zbytočné – buď bol pavúk taký veľký, alebo tak začarovaný, že zaklínadlá ho iba ak rozčúlili. Zdesený Harry stihol zazrieť osem lesklých čiernych očí a klepetá ostré ako žiletka a už ho pavúk mal.

Prednými nohami ho zdvihol do vzduchu. Harry sa z celej sily bránil a snažil sa ho kopnúť. Nohou vrazil do klepeta a vzápätí zacítil neznesiteľnú bolesť. Počul, že aj Cedric kričí „Nehýb sa!“ ale jeho zaklínadlo nemalo o nič väčší účinok než Harryho. Harry na pavúka zamieril prútik v okamihu, keď znova roztiahol klepetá, a zakričal: „Expelliarmus!“

Zabralo to – odzbrojujúce zaklínadlo donútilo pavúka pustiť ho, lenže to znamenalo, že Harry dopadol zo štvormetrovej výšky na už aj tak zranenú nohu, ktorá sa pod ním podlomila. Bez rozmýšľania zospodu zamieril na pavúkovo brucho, tak ako to urobil pri škrotovi, a skríkol: „Nehýb sa!“ Zároveň to skríkol aj Cedric.

Spojené zaklínadlá zvládli to, čo by sa jednému nepodarilo – pavúk sa zvalil k plotu a na chodník sa zosypal spletenec jeho chlpatých nôh.

„Harry!“ počul Cedricov krik. „Si v poriadku? Nespadol na teba?“

„Nie,“ zadychčane mu odpovedal Harry. Pozrel na svoju nohu. Krvácala mu. Na potrhanom habite mal akúsi lepkavú tekutinu z pavúčích klepiet. Pokúsil sa vstať, ale noha sa mu veľmi triasla a nechcela ho udržať. Oprel sa o plot, lapajúc dych, a obzeral sa.

Cedric stál chrbtom ani nie pol metra od žiarivého Trojčarodejníckeho pohára.

„Tak si ho vezmi,“ zadychčane mu povedal Harry. „No tak, vezmi si ho. Si tam.“

No Cedric sa nehýbal. Iba tam stál a hľadel na Harryho. Potom sa otočil a hľadel na pohár. V zlatistom svetle Harry videl na jeho tvári túžbu. Cedric sa znovu obzrel na Harryho, ktorý sa musel opierať o plot. Nakoniec sa Cedric zhlboka nadýchol.

„Ty si ho vezmi. Ty si mal vyhrať. Už dva razy si mi zachránil krk.“

„Tak to nemá byť,“ odvetil Harry. Hneval sa, bolela ho zranená noha i celé telo z toho, čo sa snažil vytrhnúť pavúkovi, a po všetkej tej námahe ho Cedric porazil, tak ako ho porazil pri Čcho, keď ju pozval na ples prvý. „Body získava ten, kto sa prvý dotkne pohára. To si ty. Ja s takouto nohou nijaké preteky nevyhrám.“

Cedric pristúpil o pár krokov k omráčenému pavúkovi, čím sa zároveň vzďaľoval od pohára, a krútil nesúhlasne hlavou.

„Nie.“

„Prestaň s tou šľachetnosťou, Cedric,“ podráždene zahundral Harry. „Len si ho vezmi, potom sa odtiaľto dostaneme.“

Cedric hľadel, ako sa Harry vystrel, pevne sa pridržiavajúc plota.

„Ty si ma upozornil na draky,“ povedal Cedric. „Bol by som prepadol už v prvej úlohe, keby si mi nebol prezradil, čo nás čaká.“

„Aj mne pomohli,“ odsekol Harry a usiloval sa utrieť si habitom zakrvavenú nohu. „Ty si mi zase pomohol s vajcom, takže sme vyrovnaní.“

„Pri vajci zase poradili mne,“ odvetil Cedric.

„No aj tak sme vyrovnaní,“ nástojil Harry a opatrne skúšal nohu. Keď sa o ňu oprel, silno sa triasla. Pri páde z pavúčích čeľustí si vytkol členok.

„Pri druhej úlohe si mal dostať viac bodov,“ zanovito trval na svojom Cedric. „Zdržal si sa preto, aby si vyslobodil všetkých zajatcov. Mal som to urobiť ja.“

„Ja jediný som bol taký hlúpy, že som tú pieseň bral vážne!“ trpko odvetil Harry. „Len si ten pohár vezmi!“

„Nie!“ pokrútil hlavou Cedric.

Prekročil pavúkove prepletené nohy a postavil sa k Harrymu. Cedric to myslel vážne. Vzďaľoval sa od slávy, akú Bifľomor nezažil celé storočia.

„No tak,“ pobádal Harryho Cedric, ktorý stál pred ním s prekríženými rukami. Zdalo sa, akoby ho to stálo všetku silu vôle, ale na tvári mu bolo vidieť, že je rozhodnutý.