Harry Potter a Ohnivá čaša

„Zobral niečo z otcovho hrobu, od Červochvosta a odo mňa,“ odvetil Harry. Hlava sa mu vyjasňovala, jazva už tak veľmi nebolela. Teraz videl Moodyho tvár zreteľne, hoci v pracovni bola tma. Zo vzdialeného metlobalového štadióna sa stále ozýval krik.

„Čo si Knieža temnôt vzalo od teba?“ spýtal sa Moody.

„Krv,“ Harry zdvihol ruku. Tam, kde ho zasiahla Červochvostova dýka, mal roztrhaný rukáv.

Moody vydýchol, až to zasyčalo.

„A smrťožrúti? Vrátili sa?“

„Áno,“ povedal Harry. „Mnohí...“

„Ako sa k nim správal?“ potichu sa spýtal Moody. „Odpustil im?“

No Harry si odrazu spomenul. Mal to povedať Dumbledorovi, mal mu to hneď povedať...

„Na Rokforte je smrťožrút! Je tu smrťožrút – on vložil moje meno do Ohnivej čaše a postaral sa, aby som sa dostal až do cieľa...“

Harry sa pokúsil vstať, ale Moody ho zatlačil naspäť.

„Ja viem, kto je ten smrťožrút,“ povedal potichu.

„Karkarov?“ rozčúlene sa spýtal Harry. „Kde je? Máte ho? Je pod zámkou?“

„Karkarov?“ Moody sa čudne zasmial. „Karkarov dnes v noci utiekol, len čo pocítil pálčivosť Temného znamenia. Na to, aby si prial stretnúť sa s vernými stúpencami Kniežaťa temnôt, ich priveľa zradil... ale pochybujem, že sa dostane ďaleko. Knieža temnôt vie vždy vystopovať nepriateľov.“

„Karkarov odišiel? Utiekol? Ale potom... to nebol on... on nedal moje meno do čaše?“

„Nie,“ pomaly odvetil Moody. „Nie. On ho ta nedal. To som urobil ja.“

Harry počul, ale neveril tomu.

„Nie, vy ste to neurobili. Vy ste ho ta nedali... vy ste nemohli...“

„Ubezpečujem ťa, že som to bol ja,“ potvrdil Moody a jeho magické oko sa otočilo a uprelo na dvere. Harry vedel, že sa ubezpečuje, či za nimi niekto nestojí. V tej chvíli Moody vytiahol prútik a zamieril ním na Harryho.

„Tak teda im odpustil? Tým smrťožrútom, čo ostali na slobode? Tým, čo unikli Azkabanu?“

„Čo?“

Harry hľadel na prútik, ktorým Moody naňho mieril. To je nejaký zlý žart. Musí to byť žart.

„Pýtal som sa ťa,“ hovoril Moody potichu, „či odpustil tým všivákom, čo sa ani nepokúšali ho hľadať. Tým zradným zbabelcom, ktorí by preňho nezniesli ani Azkaban. Tej nevernej bezcennej zberbe, čo sa zmohla len na to, aby na Svetovom pohári v metlobale hopkala v maskách, ale pri pohľade na moje Temné znamenie vo vzduchu zbabelo utiekla.“

„Čo? Vaše znamenie? Čo to hovoríte?“

„Povedal som ti, Harry... povedal. Najväčšmi nenávidím smrťožrúta na slobode. Obrátili sa môjmu pánovi chrbtom, keď ich potreboval najväčšmi. Čakal som, že ich potrestá. Čakal som, že ich bude mučiť. Povedz mi, že im ubližoval, Harry...“ Na Moodyho tvári sa zrazu zjavil šialený úsmev. „Povedz mi, či im hovoril, že ja jediný som zostal verný... pripravený riskovať všetko, aby som pre neho získal to jediné, po čom túžil nadovšetko... teba.“

„Vy ste ne... to ste nemohli byť vy....“

„Kto vložil tvoje meno do Ohnivej čaše za inú školu? Ja som to urobil. Kto odstrašil každého, o kom som si myslel, že by ti mohol ublížiť alebo ti zabrániť vyhrať turnaj? Ja som to bol. Kto naviedol Hagrida, aby ti ukázal draky? Ja. Kto ti pomohol odhaliť jediný spôsob, ako poraziť draka? Ja.“

Moodyho čarovné oko sa teraz odpútalo odo dverí. Upieralo sa na Harryho. Jeho krivé ústa sa roztiahli v ešte širšom úsmeve.

„Nebolo ľahké viesť ťa tými úlohami tak, aby som nevzbudil podozrenie, Harry. Musel som postupovať veľmi prefíkane, aby za tvojím úspechom nebolo vidieť moju ruku. Dumbledorovi by sa to bolo zdalo veľmi podozrivé, keby sa ti všetko darilo priveľmi ľahko. Len čo si sa ocitol v labyrinte, vedel som, že sa naskytne príležitosť a zbavím sa ostatných šampiónov, aby si mal voľnú cestu. Ale musel som bojovať aj s tvojou hlúposťou. Najviac som sa bál, že zlyháš pri druhej úlohe. Sledoval som ťa. Vedel som, že si nerozlúštil záhadu vajca, tak som ti musel podsunúť druhý kľúč...“

„To ste neurobili vy,“ zachrípnuto namietal Harry. „To Cedric...“

„A kto povedal Cedricovi, aby ho otvoril pod vodou? Ja. Veril som, že ti tú informáciu odovzdá. So slušnými ľuďmi sa dá tak ľahko manipulovať, Potter. Bol som si istý, že Cedric sa ti bude chcieť odplatiť za to, že si mu povedal o drakoch, a on to skutočne urobil. No aj tak, Potter, aj tak sa zdalo, že zlyháš. Celý čas som striehol... všetky tie hodiny v knižnici. Neuvedomil si si, že tá správna kniha bola celý čas vo vašej spálni? Nastrčil som ju tam už vopred, dal som ju tomu Longbottomovie chlapcovi, nepamätáš sa? Čarovné vodné rastliny Stredomoria. Prezradila by ti všetko o žiabrovke. Čakal som, že sa budeš vypytovať každého, kto by ti mohol pomôcť. Longbottom by ti to bol povedal hneď. Ale ty si to neurobil... nepýtal si sa... Si hrdý a nezávislý... a to mohlo všetko pokaziť.