Harry Potter a Ohnivá čaša

„Mama ma zachránila. Vedela, že umiera. Presvedčila otca, aby jej splnil posledné želanie a zachránil ma. Miloval ju tak, ako mňa nikdy nemiloval. Súhlasil. Prišli ma navštíviť. Dali mi vypiť všehodžús s vlasmi mojej matky. Ona sa zase napila všehodžúsu s mojimi vlasmi. Vymenili sme si podoby.“

Winky krútila hlavou a triasla sa.

„Viac nehovoriť, pán Barty, viac nič nepovedať, lebo vy dostať otca do ťažkostí.“

No Crouch sa znova zhlboka nadýchol a pokračoval rovnako bezvýrazným hlasom.

„Dementori sú slepí. Cítili iba, že do Azkabanu vstupuje jedna zdravá a jedna umierajúca osoba. Otec ma vyviedol v matkinej podobe pre prípad, že by ma cez mreže videli iní väzni.

Mama zakrátko v Azkabane zomrela. Dávala si pozor a pila všehodžús až do konca. Pochovali ju pod mojím menom a v mojej podobe. Všetci boli presvedčení, že som to ja.“

Muž zamihal viečkami.

„A čo urobil váš otec po návrate domov?“ takisto ako predtým, sa ticho spýtal Dumbledore.

„Nainscenoval matkinu smrť. Tichý malý pohreb. Hrob je prázdny. Kým som nevyzdravel, staral sa o mňa domáci škriatok. Potom som sa musel skrývať. Museli ma mať pod kontrolou. Otec si ma podrobil pomocou niekoľkých zaklínadiel. Keď som znovu získal sily, myslel som iba na to, ako by som našiel svojho pána a vrátil sa do jeho služieb.“

„Ako si vás otec podrobil?“ spýtal sa Dumbledore.

„Imperiusom,“ odpovedal Crouch. „Neustále ma ovládal. Vo dne v noci som musel nosiť neviditeľný plášť. Vždy bol pri mne domáci škriatok. Winky bola mojou ošetrovateľkou i strážkyňou. Ľutovala ma. Po čase presvedčila otca, aby ma niekedy za dobré správanie odmenil.“

„Pán Barty, pán Barty,“ vzlykala Winky s rukami na tvári. „Vy im to nehovoriť, vy mať problémy...“

„Zistil niekto, že ešte žijete?“ pokračoval vo výsluchu Dumbledore. „Vedel o tom niekto iný okrem vás a domáceho škriatka?“

„Áno,“ odvetil Crouch a znovu sa mu zachveli očné viečka. „Čarodejnica z otcovej kancelárie. Berta Jorkinsová. Prišla k nám s nejakými papiermi, ktoré mal otec podpísať. Nebol doma. Winky ju uviedla dnu a vrátila sa ku mne do kuchyne. Ale Berta Jorkinsová počula, ako sa Winky so mnou rozpráva, a prišla to vyšetriť. Počula dosť, aby vedela, kto sa skrýva pod neviditeľným plášťom. Keď sa otec vrátil domov, otvorene mu to povedala. Aby zabudla, čo zistila, uzavrel jej spomienky veľmi mocným zaklínadlom. Primocným. Povedal, že jej to natrvalo poškodilo pamäť.“

„Prečo ona prísť strkať nos do vecí môjho pána?“ vzlykala Winky. „Prečo nás nenechať na pokoji?“

„Porozprávajte mi o Svetovom pohári v metlobale,“ vyzval ho Dumbledore.

„To Winky nahovorila otca,“ vravel Crouch rovnako monotónnym hlasom. „Celé mesiace ho presviedčala. Roky som nevyšiel z domu. Miloval som metlobal. Pustite ho, hovorila. Bude mať neviditeľný plášť. Môže sa pozerať. Nech sa aspoň raz nadýcha čerstvého vzduchu. Vravela, že by si to želala aj moja matka. Opakovala otcovi, že moja matka zomrela, aby mi dala slobodu. Nezachránila ma pre život väzňa. Nakoniec súhlasil.

Bolo to starostlivo naplánované. Otec ma aj s Winky v ten deň zaviedol do čestnej lóže o niečo skôr. Winky mala povedať, že drží otcovi miesto. A ja som tam mal sedieť neviditeľný. Mali sme odísť, až sa lóža vyprázdni. Malo to vyzerať, že je Winky sama. Nikdy by sa nikto nič nedozvedel.

Winky však nevedela, že som čoraz silnejší. Začal som sa brániť otcovmu Imperiusu. Niekedy som mal už takmer celkom vlastnú vôľu. Občas som sa mu vymkol spod kontroly. A to sa stalo aj v čestnej lóži. Bolo to, ako keby som sa prebudil z hlbokého spánku. Ocitol som sa na verejnosti, na zápase a z chlapcovho vrecka predo mnou vytŕčal prútik. Prútik som nesmel mať odvtedy, ako som sa dostal do Azkabanu. Ukradol som ho. Winky o tom nevedela. Bojí sa výšok. Zakrývala si oči.“

„Pán Barty, vy neposlušný chlapec!“ šepkala Winky a pomedzi prsty jej tiekli slzy.

„Takže ste vzali prútik,“ povedal Dumbledore. „A čo ste s ním urobili?“

„Vrátili sme sa do stanu,“ odpovedal Crouch. „Potom sme ich začuli. Smrťožrútov. Tých, ktorí nikdy neboli v Azkabane. Tých, ktorí nikdy netrpeli za môjho pána. Obrátili sa k nemu chrbtom. Nikdy ich nikto nezotročil tak ako mňa. Boli voľní a mohli ho vyhľadať, ale neurobili to. Iba sa zabávali s muklami. Ich hlasy ma prebudili. Myseľ som mal čistú ako už dávno nie. Hneval som sa. Mal som prútik a uvažoval som, že ich napadnem. Otec odišiel zo stanu vyslobodzovať muklov. Winky sa zľakla, keď videla, aký som nahnevaný. Vlastným kúzlom ma k sebe pripútala. Vytiahla ma zo stanu a ťahala do lesa, preč od smrťožrútov. Pokúšal som sa ju zadržať. Chcel som sa vrátiť do kempingu. Chcel som ukázať smrťožrútom, čo znamená vernosť Kniežaťu temnôt, a potrestať ich za neveru. Ukradnutým prútikom som vyčaril na oblohe Temné znamenie.

Zhŕkli sa tam ministerskí čarodejníci. Na všetky strany vysielali omračujúce zaklínadlá. Jedno preletelo pomedzi stromy tam, kde sme stáli s Winky. Puto medzi nami sa prerušilo. Oboch nás to omráčilo.