Harry Potter a Ohnivá čaša

Len čo to dopovedal, dvere Veľkej siene sa otvorili a nastalo ticho. Profesorka McGonagallová privádzala do hlavnej časti siene dlhý rad prvákov. Ak boli Harry, Ron a Hermiona premočení, nebolo to nič v porovnaní s tým, ako vyzerali prváci. Človek by si myslel, že jazero preplávali, a nie preplavili sa po ňom. Všetci sa triasli nielen od zimy, ale aj od nervozity, keď sa zoraďovali pri učiteľskom stole tvárami k ostatným žiakom – všetci okrem najmenšieho chlapca s vlasmi myšacej farby, zakrúteného do Hagridovho kabáta z krtích kožiek. Kabát mu bol taký veľký, že vyzeral, akoby ho zamotali do čierneho chlpatého cirkusového stanu. Sponad goliera vytŕčala jeho malá tvár a odzrkadľovala krajné vzrušenie. Keď sa zaradil k svojim vystrašeným vrstovníkom, zachytil pohľad Colina Creeveyho, ukázal mu dohora vystrčené palce a ústami naznačil: Spadol som do jazera! Zdalo sa, že je tým nadšený.

Profesorka McGonagallová teraz na podlahu pred prvákov postavila trojnohý stolček a naň položila veľmi starý, špinavý a poplátaný čarodejnícky klobúk. Prváci naň uprene hľadeli. A všetci ostatní tiež. Chvíľu bolo ticho. Potom sa trhlina pri okraji otvorila ako ústa a klobúk začal spievať:

Ubehlo tisíc, možno viacej liet
od času, keď ma ušili.
Štyroch čarodejov už dávno niet,
čo slávu školy stvorili.
Statočný Chrabromil zo šírych plání
a Bystrohlavová – múdra vedma z hôr,
Bifľomorová, dobrá milá pani
i Slizolin, hoc úskočný bol to tvor.
Spoločnú mali túžbu, nádej, sen
a zosnovali veľký plán,
nech mágie nesvitne súdny deň,
tak vznikol vzdelanosti chrám.
Každý z nich si však iné cnosti ctil
v tých, ktorým chcel vedomosti dať,
preto sa Rokfort hneď aj rozdelil
a štyri fakulty mal hrad.
Chrabromil dával prednosť statočným,
Bystrohlav najmúdrejších bral,
Bifľomor bol na snahu náročný,
Slizolinčan o moc vždy stál.
Kým mágovia štyria ešte žili,
zvykli si sami vyvoliť.
Študentov ľahko si podelili,
čo hájili ich fakúlt štít.
Lež ak raz nadíde ich smrti čas,
kto žiakov správne rozdelí?
Chrabromil našiel východisko včas,
aby ste dnes tu sedeli.
Svoj vlastný klobúk strhol si z hlavy
a každý z nich doň vlial svoj sen,
preto dnes viem, kto z vás je ten pravý,
a namiesto nich rozhodnem.
Tak nasaďte si ma až po uši,
doteraz som sa nezmýlil.
Poviem, čo komu vidím na duši,
ktorý z tých štyroch by vás ctil.

Keď triediaci klobúk dospieval, vo Veľkej sieni zahrmel potlesk.

„To nie je pieseň, ktorú spieval, keď rozdeľoval nás,“ poznamenal Harry a tlieskal spolu s ostatnými.

„Každý rok spieva inú,“ povedal Ron. „Musí to byť nudný život byť klobúkom, nie? Zrejme celý rok vymýšľa novú pieseň.“

Profesorka McGonagallová teraz rozmotávala veľký zvitok pergamenu.

„Keď prečítam vaše meno, nasadíte si klobúk na hlavu a sadnete si na stolček,“ poučovala prvákov. „Klobúk oznámi vašu fakultu a vy si pôjdete sadnúť k jej stolu.

Ackerley, Stewart!“

Predstúpil chlapec, ktorý sa od hlavy po päty viditeľne triasol, vzal triediaci klobúk, nasadil si ho a sadol si na stolček.

„BYSTROHLAV!“ vykríkol klobúk.

Stewart Ackerley si zložil klobúk a ponáhľal sa usadiť za bystrohlavský stôl, kde mu všetci tlieskali. Harry zbadal, že Stewarta povzbudzuje aj bystrohlavská stíhačka Čcho. Na okamih aj on pocítil zvláštnu túžbu sadnúť si za bystrohlavský stôl.

„Baddock, Malcolm!“

„SLIZOLIN!“

Pri stole na druhej strane prepukli ovácie. Harry videl, že aj Malfoy tlieska, keď sa Baddock pripojil k Slizolinčanom. Bol zvedavý, či Baddock vie, že zo Slizolinu vyšlo viac čiernych čarodejníkov a čarodejníc ako z ostatných fakúlt. Fred a George na Malcolma Baddocka zasyčali.

„Branstonová, Eleanor!“

„BIFĽOMOR!“

„Cauldswell, Owen!“

„BIFĽOMOR!“

„Creevey, Dennis!“