Harry Potter a Ohnivá čaša

„Nemocenské dávky a dôchodok?“ opakoval a nasadil si hlavu zase na plecia a prichytil ju okružím. „Domáci škriatkovia nechcú nemocenské dávky a dôchodky!“

Hermiona pozrela na jedlo, ktorého sa ledva dotkla, potom položila príbor a odtisla tanier.

„Ale, prosím ťa, Hermiona,“ krútil hlavou Ron a náhodou vyprskol na Harryho kúsky jedla. „Hop... prepáč, Harry.“ Prehltol. „Tým, že umrieš od hladu, im nemocenské dávky nevybavíš.“

„Otrocká práca,“ vyhlásila Hermiona a stisla pery. „Táto večera vznikla vďaka otrockej práci!“ A odmietala zjesť čo len kúsok. Do tmavých okien vysoko hore stále silno bubnoval dážď. Keď opäť zahrmelo, sklo zadrnčalo, búrkový strop osvetlil záblesk a odrazil sa od zlatých nádob, z ktorých zmizli zvyšky prvého chodu a okamžite ich nahradil múčnik.

„Melasový koláčik, Hermiona!“ povedal Ron a úmyselne ho otŕčal tak, aby sa k Hermione doniesla jeho vôňa. „Nákyp s hrozienkami, pozri! Čokoládová torta!“ No Hermiona naňho vrhla pohľad, ktorý tak pripomínal profesorku McGonagallovú, že to vzdal.

Keď spratali aj múčniky a z tanierov zmizli posledné omrvinky, takže sa až leskli, Albus Dumbledore vstal znova. Džavot okamžite utíchol a bolo počuť iba zavýjanie vetra a šľahajúci dážď.

„Tak!“ povedal Dumbledore a usmieval sa na nich. „Teraz, keď sme sa všetci najedli a napili („Pch!“ ozvala sa Hermiona), musím vás ešte raz požiadať o pozornosť, aby ste si vypočuli niekoľko oznamov.

Školník pán Filch ma požiadal, aby som vám oznámil, že zoznam predmetov zakázaných v objekte hradu sa tento rok rozšíril o vrieskajúce jojo, ozubené lietajúce taniere a večne odrazné bumerangy. Kompletný zoznam obsahuje, myslím, štyristotridsaťsedem položiek a možno doň nahliadnuť v kancelárii pán Filcha, keby si to niekto chcel skontrolovať.“

Dumbledorovi mykalo kútikmi úst. Pokračoval však: „Ako vždy by som vám všetkým rád pripomenul, že les v areáli je študentom neprístupný, takisto aj dedina Rokville. Tú môžu navštevovať len študenti od tretieho ročníka vyššie.

S poľutovaním vám tiež musím oznámiť, že medzifakultný pohár v metlobale sa tento rok nebude konať.“

„Čože?“ zhíkol Harry a pozrel na spoluhráčov z metlobalového družstva Freda a Georgea. S otvorenými ústami hľadeli na Dumbledora, očividne takí omráčení, že zo seba nedostali ani slova. Dumbledore pokračoval: „Zrušili sme ho pre podujatie, ktoré sa začne v októbri, bude prebiehať po celý školský rok a odčerpá učiteľom značné množstvo energie a času, ale som si istý, že vám sa bude veľmi páčiť. S veľkým potešením vám chcem oznámiť, že tento rok na Rokforte...“

No v tej chvíli sa ozvalo ohlušujúce zahrmenie a dvere Veľkej siene sa rozleteli dokorán.

Na prahu stál muž zakrútený do čierneho cestovného plášťa, opretý o dlhú palicu. Všetky hlavy vo Veľkej sieni sa otočili k neznámemu, ktorého odrazu jasne osvetlil cikcakovitý blesk na strope. Muž si zložil kapucňu, potriasol prešedivenými tmavosivými vlasmi a zamieril k učiteľskému stolu.

Pri každom jeho kroku sa v sieni ozvalo tupé klepnutie. Keď dorazil k učiteľskému stolu, zabočil doprava a silno krívajúc kráčal k Dumbledorovi. Strop preťal ďalší blesk. Hermiona zhíkla.

Blesk vrhol na črty mužovej tváre ostré svetlo a bola to tvár, akú Harry ešte nikdy nevidel. Vyzerala, akoby bola vyrezaná z dreva ošľahaného vetrom a dažďom, a ten, kto ju vytesal, mal iba nejasnú predstavu o tom, ako má vyzerať ľudská tvár, a nebol veľmi zručný. Každý kúsok kože vrásnila jazva. Ústa vyzerali ako priečna sečná rana a kúsok nosa mužovi chýbal. No strašidelný výzor mu dodávali predovšetkým oči.

Jedno z nich bolo malé, tmavé ako trnka. Druhé veľké, okrúhle ako minca a jasnomodré. Modré oko sa neustále pohybovalo, bez žmurknutia sa gúľalo hore a dolu, z jednej strany na druhú, celkom nezávisle od normálneho oka, a potom sa pretočilo úplne a mierilo dozadu mužovej hlavy, takže bolo z neho vidieť iba bielko.

Neznámy pristúpil k Dumbledorovi. Vystrel k nemu ruku, rovnako zjazvenú, ako bola jeho tvár, a Dumbledore mu ňou potriasol, mrmlajúc si slová, ktoré Harry nepočul. Zdalo sa, že sa cudzinca niečo spytuje, ten bez úsmevu pokrútil hlavou a niečo potichu odvetil. Dumbledore prikývol a ukázal mužovi na prázdne miesto po svojej pravici.

Neznámy si sadol, pohodil hlavou, aby mu sivé vlasy nepadali do tváre, pritiahol si tanier s párkami, zdvihol si ho k zvyšku nosa a oňuchal. Potom vybral z vrecka malý nožík, napichol naň párok a začal jesť. Normálne oko hľadelo na párok, ale to modré stále nepokojne behalo v očnej jamke premeriavajúc si sieň a študentov.

„Dovoľte, aby som vám predstavil nášho nového učiteľa obrany proti čiernej mágii,“ jasným hlasom prerušil ticho Dumbledore. „Profesor Moody.“

Bolo zvykom vítať nových členov učiteľského zboru potleskom, ale okrem Dumbledora a Hagrida nikto z učiteľov ani zo žiakov netlieskal, a ich tľapkanie sa pochmúrne ozývalo v tichu, nuž rýchlo prestali. Zdalo sa, že všetkých ostatných hypnotizoval Moodyho čudesný výzor a nezmohli sa na nič, iba naňho civeli.