Harry Potter a Ohnivá čaša

„Organizovali predsa Trojčarodejnícky turnaj, nie?“ Pripomenula Hermiona. „Zrejme chcú byť pri tom, keď sa začne.“

Po druhom chode sa na stoloch objavilo množstvo neznámych múčnikov. Ron skúmavo hľadel na akýsi čudný bledý puding a potom ho posunul kúsok doprava, aby bol dobre viditeľný od bystrohlavského stola.

Dievča, čo vyzeralo ako víla, sa zrejme najedlo dosť, lebo si poň neprišlo.

Keď boli zlaté taniere opäť prázdne, Dumbledore znova vstal. Sieň zaplavilo príjemné napätie. Harry pociťoval chvejivé vzrušenie a bol zvedavý, čo príde. O niekoľko miest ďalej sa Fred a George nakláňali dopredu a veľmi sústredene hľadeli na Dumbledora.

„Nastal ten okamih,“ prehovoril Dumbledore a usmieval sa na more tvárí obrátených k nemu. „O chvíľu sa začne Trojčarodejnícky turnaj. Rád by som vám povedal pár slov na vysvetlenie, kým prinesieme truhlicu...“

„Čo?“ zamrmlal Harry.

Ron pokrčil plecami.

„...aby bol jasný postup, ktorý budeme dodržiavať tento rok. Ale najprv mi dovoľte, tým, ktorí ich nepoznajú, predstavujem pána Bartemiusa Croucha, vedúceho Oddelenia medzinárodnej čarodejníckej spolupráce,“ ozval sa zdvorilostný potlesk, „a pána Luda Bagmana, vedúceho Oddelenia čarodejníckych hier a športov.“

Bagmanovi tlieskali oveľa hlasnejšie ako Crouchovi, možno preto, že bol slávny ako odrážač, alebo jednoducho preto, že bol sympatickejší. Prijal to so žoviálnym kývnutím ruky. Bartemius Crouch sa ani neusmial, ani nekýval pri oznámení jeho mena. Harry si ho zo Svetového pohára v metlobale pamätal v dokonalom obleku a pomyslel si, že v čarodejníckom habite vyzerá čudne. Jeho dorovna zastrihnuté fúzy a rovná cestička vo vlasoch pôsobili popri Dumbledorovej dlhej bielej brade a vlasoch nezvyčajne.

„Pán Bagman a pán Crouch neúnavne pracovali niekoľko uplynulých mesiacov na prípravách Trojčarodejníckeho turnaja,“ pokračoval Dumbledore, „a budú spolu so mnou, profesorom Karkarovom a madam Maxime zasadať v porote, ktorá bude posudzovať úsilie reprezentantov.“

Pri slove reprezentanti študenti akoby ešte väčšmi spozorneli. Dumbledore zrejme postrehol, ako náhle stíchli, lebo sa usmial a povedal: „Tak teda, prineste, prosím, truhlicu, pán Filch.“

Filch, ktorý nenápadne striehol v kúte, podišiel k Dumbledorovi s veľkou drevenou truhlicou zdobenou drahokamami. Už na pohľad bola veľmi stará. Medzi prizerajúcimi sa študentmi sa odrazu ozval vzrušený šepot. Dennis Creevey sa dokonca postavil na stoličku, aby ju poriadne videl, ale pretože bol taký drobný, hlava mu sotva vytŕčala nad ostatných.

„Pán Crouch a pán Bagman už skontrolovali pokyny k úlohám, ktoré čakajú reprezentantov tento rok,“ pokračoval Dumbledore, keď Filch opatrne položil truhlicu na stôl pred neho, „a ku každej úlohe zariadili všetko potrebné. Úlohy budú tri, rozložené na obdobie celého školského roka, a preveria reprezentantov po rôznych stránkach – ich čarodejnícku zručnosť, odvahu, dôvtip a, pravdaže, ich schopnosť zvládnuť nebezpečenstvo.“

Pri poslednom slove v sieni zavládlo také ticho, akoby nikto ani nedýchal.

„Ako viete, v tomto turnaji súťažia traja šampióni,“ pokojne pokračoval Dumbledore, „jeden za každú zo zúčastnených škôl. Budú hodnotení podľa toho, ako splnia každú z úloh, a ten, kto dosiahne najvyšší počet bodov, získava Trojčarodejnícky pohár. Reprezentantov škôl bude vyberať nestranný sudca – Ohnivá čaša.“

Dumbledore vytiahol prútik a tri razy ním poklopkal po vrchnáku truhlice. Vrchnák sa s vrzgotom pomaly otvoril. Dumbledore siahol dnu a vytiahol veľkú, nahrubo otesanú drevenú času. Bola by celkom obyčajná, keby ju po okraj nenapĺňali tancujúce belasé a biele plamienky.

Dumbledore zavrel truhlicu a času opatrne postavil na ňu tak, aby ju všetci v sieni dobre videli.

„Každý, kto sa chce uchádzať o reprezentáciu, musí napísať na kúsok pergamenu svoje meno a školu a hodiť ho do čaše,“ povedal Dumbledore. „Uchádzači majú na prihlásenie dvadsaťštyri hodín. Zajtra večer na Halloween čaša vyberie mená troch študentov, ktorých bude považovať za najvhodnejších reprezentantov každej školy. Dnes večer umiestnime času do vstupnej haly, kde bude voľne prístupná všetkým, ktorí chcú súťažiť.

Aby sme zaistili, že nikto z neplnoletých študentov nepodľahne pokušeniu, po umiestnení Ohnivej čaše do vstupnej haly nakreslím okolo nej kruh – vekovú hranicu. Túto čiaru nebude môcť prekročiť nikto, kto nedosiahol sedemnásť rokov.

Napokon musím pripomenúť tým, ktorí sa chcú turnaja zúčastniť, aby si to dobre rozmysleli prv, ako sa prihlásia. Keď raz Ohnivá čaša vyberie nejakého reprezentanta, ten je povinný turnaj dokončiť. Tým, že vložíte do čaše svoje meno, uzatvárate záväznú čarodejnú zmluvu. Keď sa stanete šampiónom, už si to nemôžete rozmyslieť. Musíte si byť preto sami sebou celkom istí a musíte byť pripravení, kým pergamen so svojím menom vhodíte do čaše. No a teraz už, myslím si, treba ísť spať. Všetkým vám prajem dobrú noc.“