Harry Potter a Ohnivá čaša

„On po nej ide!“ neveriacky vyhlásil Ron. „No keď nakoniec budú mať deti, tak vytvoria svetový rekord – stavím sa, že ich bábätká budú vážiť tonu.“

Vyšli z chalupy a zavreli za sebou. Vonku bolo napodiv už tma. Tuhšie sa zamotali do plášťov a pobrali sa hore svahom.

„Och, to sú oni!“ zašepkala Hermiona. Od jazera sa blížila k hradu skupinka z Durmstrangu. Viktor Krum kráčal vedľa profesora Karkarova a ostatní durmstrangskí študenti sa trúsili za nimi. Nadšený Ron sledoval Kruma, ale ten vošiel hlavným vchodom, ani sa neobzrel na Hermionu, Rona a Harryho, ktorí šli len pár krokov za ním.

Veľká sieň, osvetlená sviečkami, bola už skoro plná. Ohnivú času presťahovali – teraz stála na učiteľskom stole pred prázdnou Dumbledorovou stoličkou. Fred a George – čerstvo oholení – zrejme znášali svoje sklamanie celkom dobre.

„Dúfam, že to dostane Angelina,“ tipoval Fred, keď si Harry, Ron a Hermiona sadli.

„Ja tiež!“ vyhŕkla Hermiona. „O chvíľu sa to dozvieme!“

Zdalo sa im, že halloweenska hostina trvá dlhšie ako inokedy. Možno preto, že bola v priebehu dvoch dní už druhá, Harry sa netešil z nezvyčajne pripravených jedál, ako by to bolo za normálnych okolností. Tak ako ostatní v sieni, usudzujúc podľa toho, že ustavične naťahovali krky, tvárili sa netrpezlivo, hniezdili sa a vstávali, aby dovideli, či už Dumbledore dojedol, aj Harry si želal, aby už odniesli taniere, nech sa čím skôr dozvedia, kto sú vybraní šampióni.

Konečne boli zlaté taniere znova prázdne a čisté a v sieni narástol hluk, ktorý však okamžite stíchol, len čo Dumbledore vstal. Profesor Karkarov na jednej a madam Maxime na druhej strane boli rovnako napätí ako ostatní. Ludo Bagman sa žiarivo usmieval a žmurkal na študentov. Pán Crouch sa však tváril celkom nezainteresované, takmer unudene.

„Nuž, čaša je už skoro pripravená rozhodnúť,“ oznámil Dumbledore. „Myslím, že ešte potrebuje chvíľku. Tak teda, keď budú vyhlásené mená reprezentantov, prosil by som ich, aby prišli do hornej časti siene a popri učiteľskom stole prešli do susednej miestnosti,“ ukázal na dvere za učiteľským stolom, „kde dostanú prvé pokyny.“

Vytiahol prútik, zoširoka ním mávol a odrazu zhasli všetky sviečky okrem tých, čo osvetľovali vyrezávané tekvice, a ocitli sa v polotme. Ohnivá čaša teraz žiarila jasnejšie než všetko ostatné v sieni a pri pohľade na jasné belaso-biele plamene až boleli oči. Všetci na ňu hľadeli a čakali... Niektorí stále pozerali na hodinky...

„Každú sekundu,“ šepkal Lee Jordan, ktorý sedel o dve miesta od Harryho.

Plamene v čaši odrazu sčerveneli. Začali z nej vyletúvať iskričky. Vzápätí vyšľahol do vzduchu jazyk plameňa a vyniesol obhorený kúsok pergamenu – celá miestnosť zhíkla.

Dumbledore kúsok pergamenu zachytil a držal ho vo vystretých rukách, aby ho mohol prečítať pri svetle plameňov, ktoré znova obeleli.

„Reprezentantom Durmstrangu,“ čítal silným, jasným hlasom, „bude Viktor Krum.“

„Na tom nie je nič prekvapujúce!“ zvolal Ron, keď sieň zaburácala potleskom. Harry videl, ako Viktor Krum vstal od slizolinského stola a zhrbený kráčal k Dumbledorovi, potom zabočil doprava, obišiel učiteľský stôl a zmizol za dverami v susednej miestnosti.

„Bravo, Viktor!“ zaburácal Karkarov tak hlasno, že prekričal aj ten mohutný potlesk. „Vedel som, že na to máte!“

Potlesk a hovor utíchol. Znova sa pozornosť všetkých sústredila na času, v ktorej oheň opäť očervenel. Plamene vyniesli druhý kúsok pergamenu.

„Reprezentantom Beauxbatonsu,“ oznamoval Dumbledore, „je Fleur Delacourová!“

„To je ona, Ron!“ kričal Harry, keď dievča také podobné víle pôvabne vstalo, odhrnulo si na chrbát striebristoplavé vlasy a plavne prešlo pomedzi bystrohlavský a bifľomorský stôl.

„Och, pozrite sa, všetci sú sklamaní,“ prekričala hluk Hermiona a ukazovala na zvyšok beauxbatonskej spoločnosti.

Výraz „sklamaní“ je trochu prislabý, pomyslel si Harry. Dve dievčatá sa rozplakali a vzlykali s hlavami v dlaniach.

Keď aj Fleur Delacourová zmizla v bočnej miestnosti, znovu zavládlo ticho, ale tentoraz v tom tichu bolo cítiť skoro hmatateľné vzrušenie. Teraz je na rade rokfortský reprezentant...

A Ohnivá čaša znovu očervenela, vyleteli z nej iskry, vyšľahol jazyk plameňa a z jeho končeka Dumbledore vytiahol tretí kúsok pergamenu.

„Reprezentantom Rokfortu je Cedric Diggory!“ zvolal dôrazne.

„Nie!“ nahlas vyprskol Ron, ale nepočul ho nikto okrem Harryho, taký hlučný bol rev pri susednom stole. Bifľomorčania do jedného vyskočili, vrieskali a dupali, keď Cedric so širokým úsmevom prechádzal okolo nich a mieril do miestnosti za učiteľským stolom. Vlastne potlesk pre Cedrica neustával tak dlho, že nejaký čas trvalo, kým si Dumbledore zase vynútil pozornosť.

„Výborne!“ spokojne zvolal Dumbledore, keď rámus konečne utíchol. „Tak teda máme našich troch šampiónov. Som si istý, že sa môžem spoľahnúť na vás všetkých, vrátane študentov z Durmstrangu a Beauxbatonsu, že podporíte svojich reprezentantov, ako len budete môcť. Tým, že ich budete povzbudzovať, prispejete...“

No Dumbledore sa odrazu odmlčal a všetkým bolo jasné, čo ho upútalo.