Harry Potter a Ohnivá čaša

„Áno, jasne,“ odvetil Harry. Pod plášťom sa napil ďatelinového piva. „Hermiona, kedy prestaneš s tým soplošstvom?“

„Keď budú mať domáci škriatkovia slušné mzdy a pracovné podmienky!“ odsekla šeptom. „Začínam mať pocit, že je čas na dôraznejšie akcie. Zaujímalo by ma, ako sa dá dostať do školských kuchýň.“

„Netuším. Spýtaj sa Freda a Georgea.“ Hermiona sa zamyslela a zmĺkla. Harry pil ďatelinové pivo a pozoroval návštevníkov hostinca. Všetci sa tvárili uvoľnene a spokojne. Ernie Macmillan a Hannah Abbotová si pri susednom stole vymieňali kartičky z čokoládových žabiek a obaja mali na plášťoch odznak s nápisom PODPORUJTE CEDRICA DIGGORYHO! Pri dverách zazrel Čcho so skupinkou priateľov z Bystrohlavu. Ona nemala Cedricov odznak... To Harryho trochu potešilo.

Čo by len bol dal, keby mohol byť jedným z týchto deciek, sedel by tu s nimi, smial sa a rozprával, okrem domácich úloh by si nemusel robiť starosti pre nič. Predstavoval si, ako by mu bolo teraz fajn, keby nebolo jeho meno vyšlo z Ohnivej čaše. Nemal by neviditeľný plášť, to po prvé. Ron by sedel vedľa neho. Všetci traja by asi veselo špekulovali nad tým, aká smrteľne nebezpečná úloha čaká reprezentantov v utorok. Bol by sa naozaj tešil na to, ako ich bude sledovať pri prvej úlohe... spolu s ostatnými by povzbudzoval Cedrica z bezpečia sedadla na tribúne...

Bol zvedavý, ako sa cítia ostatní reprezentanti. Cedric bol v poslednom čase vždy obklopený obdivovateľmi a hoci na pohľad nervózny, bolo z neho cítiť radosť. Občas Harry na chodbách zazrel Fleur Delacourovú. Tvárila sa ako vždy, povýšenecky a pokojne. A Krum iba sedel v knižnici a hrabal sa v knihách.

Harry myslel na Siriusa a ťažoba v hrudi akoby sa mu trochu uvoľnila. Ani nie o dvanásť hodín sa s ním porozpráva, lebo práve na dnes majú dohodnuté stretnutie v klubovni pri ohnisku – pravda, ak to dobre dopadne, čo sa v poslednom čase nedalo povedať o ničom...

„Pozri, Hagrid!“ upozornila ho Hermiona.

Z davu sa vynorila Hagridova strapatá hlava – chvalabohu, prestal si česať tie hrče. Harry sa čudoval, že ho pri jeho výške nezbadal hneď, ale keď opatrne vstal, videl, že Hagrid sa skláňa k profesorovi Moodymu. Mal pred sebou zvyčajný obrovský korbeľ, ale Moody pil zo svojej príručnej fľašky. Madam Rosmerta, pekná majiteľka hostinca, sa tomu veľmi nepotešila. Úkosom zazerala na Moodyho, keď zo stola zbierala poháre. Možno to považovala za urážku svojej varenej medoviny, ale Harry vedel svoje. Moody im na poslednej hodine obrany proti čiernej mágii prezradil, že si vždy pripravuje jedlo a pitie radšej sám, lebo čierni mágovia by ľahko mohli otráviť šálku či pohár, ktorý nie je pod jeho dohľadom.

Harry videl, že Hagrid a Moody vstávajú a chystajú sa odísť. Zakýval, ale potom si spomenul, že Hagrid ho nevidia. Moody však zastal a uprel čarovné oko do kúta, kde sedel Harry. Potľapkal Hagrida po krížoch, lebo na plece mu nedočiahol, niečo mu zašepkal a potom obaja zamierili k Harryho a Hermioninmu stolu.

„Všetko v poriadku, Hermiona?“ nahlas sa spýtal Hagrid.

„Jasne,“ odvetila Hermiona s úsmevom.

Moody krivkal okolo stola a sklonil sa. Harry si myslel, že číta notes SOPLOŠu, ale zamumlal: „Dobrý plášť, Potter.“

Harry ohromene naňho hľadel. Z takej blízkosti bolo dobre vidieť, aký veľký kus nosa Moodymu chýba. Moody sa uškrnul.

„Vaše oko... teda, vy vidíte...“

„Áno, oko vidí aj cez neviditeľný plášť,“ potichu odvetil Moody. „A poviem ti, že niekedy je to užitočné.“

Aj Hagrid sa na Harryho usmieval. Harry vedel, že Hagrid ho nevidí, ale Moody mu očividne povedal, že je tam. Hagrid sa teraz sklonil pod zámienkou, že číta notes, a šeptom, tak aby to počul iba Harry, povedal: „Harry, dneska o polnoci dojdi ku mne do chalupy. V tomto plášti.“

Keď sa Hagrid vystrel, nahlas sa prihovoril Hermione: „Som rád, že sme sa stretli, Hermiona,“ žmurkol a odišiel. Moody sa pobral za ním.

„Prečo sa Hagrid so mnou chce stretnúť o polnoci?“ čudoval sa Harry.

„On sa chce s tebou stretnúť?“ vyľakane sa spýtala Hermiona. „Ktovie, čo má za lubom. Neviem, či by si mal ísť, Harry...“ Nervózne sa obzrela a zašepkala: „Mohol by si zmeškať Siriusa.“

Bola to pravda. Ak o polnoci pôjde k Hagridovi, bude mať čo robiť, aby stihol stretnutie so Siriusom. Hermiona navrhovala, nech k Hagridovi pošle Hedvigu s odkazom, že nemôže prísť – pravda, ak bude Hedviga ochotná jeho správu doručiť. Harry si však pomyslel, že bude lepšie, ak to s ním rýchlo vybaví. Bol veľmi zvedavý, čo môže chcieť. Hagrid od neho nikdy nežiadal, aby ho navštívil tak neskoro v noci.