Harry Potter a Ohnivá čaša

„Kto je tam?“ zopakoval Karkarov podozrievavo a obzeral sa v tme. Harry sa ani nepohol a čušal. Po chvíli Karkarov zrejme usúdil, že sa zrazil s nejakým zvieraťom, a hľadal niečo vo výške svojho drieku, akoby predpokladal, že uvidí psa. Potom sa znovu utiahol pod stromy a pomaly sa zakrádal na miesto, kde boli draky.

Harry veľmi pomaly a opatrne vstal a rozbehol sa tak rýchlo, ako len vládal, a zároveň najtichšie, ako sa mu dalo.

Vôbec nepochyboval o tom, čo mal Karkarov za lubom. Potajomky sa vykradol z lode, aby sa pokúsil zistiť, aká bude prvá úloha. Možno zbadal Hagrida a madam Maxime pri lese – boli neprehliadnuteľní aj zďaleka... a teraz mu stačilo ísť za ich hlasmi. A tak aj on bude vedieť, čo reprezentantov čaká.

Vyzeralo to tak, že jediný šampión, ktorý sa v utorok ocitne zočivoči neznámemu neinformovaný, bude Cedric.

Harry došiel do hradu, prekĺzol cez hlavný vchod a začal vystupovať po mramorovom schodisku. Bol celý zadychčaný, ale nemohol spomaliť. Zostávalo mu necelých päť minút na to, aby sa dostal ku kozubu.

„Nezmysel!“ zadychčane vyhŕkol pred Tučnou paňou, ktorá driemala v ráme pred portrétovým vchodom.

„Ako povieš,“ zamumlala ospanlivo, ani len neotvorila oči, a obraz sa preklopil dopredu a vpustil ho. Harry vošiel dnu. Klubovňa bola prázdna a podľa toho, že v nej nič nesmrdelo, usúdil, že Hermiona nemusela nasadiť hnojové bomby, aby jemu a Siriusovi zabezpečila súkromie.

Harry si zvliekol neviditeľný plášť a hodil sa do kresla pred oheň. V miestnosti bolo pološero, osvetľovali ju iba plamene. Na stole neďaleko neho sa vo svetle ohňa leskli odznaky PODPORUJTE CEDRICA DIGGORYHO!, ktoré sa bratia Creeveyovci usilovali zmeniť. Teraz na nich svietilo POTTER NAOZAJ SMRDÍ! Harry znovu pozrel do ohňa a vyskočil.

V ohni sa vznášala Siriusova hlava. Keby takto nebol videl už pána Diggoryho v kuchyni u Weasleyovcov, bolo by ho to na smrť vydesilo. No tentoraz sa mu na tvári po dlhom čase zjavil úsmev, vstal z kresla, čupol si k ohňu a povedal: „Sirius... ako sa máš?“

Sirius vyzeral inak, než ako si ho Harry pamätal. Keď sa lúčili, jeho tvár bola vyziabnutá a prepadnutá, dlhé čierne vlasy mal splstnatené. Teraz boli krátke a čisté, tvár sa mu vyplnila a vyzeral mladšie, väčšmi sa podobal na muža zo svadobnej fotografie Potterovcov, jedinej jeho podobizni, ktorú Harry mal.

„Čo tam po mne. Ako sa máš ty?“ vážne sa spytoval Sirius.

„Ja...“ Harry chcel povedať, že sa má dobre, ale nemohol. Vybuchlo to z neho prv, ako tomu mohol zabrániť, a rozprával toľko, ako už dávno nie – o tom, ako nikto neverí, že sa neprihlásil do turnaja sám, ako o ňom Rita Skeeterová popísala v Dennom Prorokovi klamstvá, ako nemôže ani len prejsť po chodbe bez toho, aby sa mu neušli posmešky, a hovoril aj o Ronovi, ako mu neverí, ako žiarli...

„...a teraz mi Hagrid ukázal, čo bude prvá úloha – draky, Sirius, a to znamená, že už je po mne,“ dokončil zúfalo.

Sirius hľadel naňho a v očiach, z ktorých ešte nezmizol otupený, mátožný pohľad – následok pobytu v Azkabane, sa mu zračilo znepokojenie. Nechal Harryho vyrozprávať sa, a potom povedal: „Draky zvládneme, Harry, ale k tomu sa hneď dostaneme. Nemôžem sa tu zdržať dlho... vlámal som sa do čarodejníckeho domu, aby som mohol využiť oheň, ale domáci sa môžu každú chvíľu vrátiť. Musím ťa varovať pred istými nepríjemnými skutočnosťami.“

„Čože?“ Harry cítil, ako mu nálada klesla o ďalších pár stupňov. Hádam už nemôže byť nič horšie ako tie draky. „Daj si pozor na Karkarova, Harry,“ povedal Sirius. „Bol smrťožrút. Vieš, čo sú smrťožrúti, však?“

„Áno – on – ako?“

„Chytili ho, bol v Azkabane so mnou, ale potom ho pustili. Stavím sa o všetko, že práve preto chcel mať Dumbledore tento rok na Rokforte aurora – aby naňho dával pozor. To Moody dostal Karkarova do Azkabanu.“

„Karkarova pustili?“ pomaly zopakoval Harry – jeho mozog nebol schopný prijať túto šokujúcu informáciu. „Prečo ho pustili?“

„Dohodol sa s Ministerstvom mágie,“ s trpkosťou odvetil Sirius. „Vyhlásil, že pochopil, ako sa mýlil, a potom menoval... namiesto seba dostal do Azkabanu hŕbu ľudí. Môžem ti povedať, že tam nie je veľmi obľúbený. A podľa toho čo viem, odkedy je von, na tej svojej škole učí čiernu mágiu všetkých študentov. Takže si dávaj pozor aj na durmstrangského reprezentanta.“

„Dobre,“ pomaly prikývol Harry. „Ale... chceš povedať, že to Karkarov dal do čaše moje meno? Lebo ak to urobil, je naozaj dobrý herec. Vyzeral, akoby ho to rozčúlilo. Chcel zabrániť tomu, aby som súťažil.“

„Vieme, že je dobrý herec,“ potvrdil Sirius, „veď presvedčil Ministerstvo mágie, aby ho pustili, či nie? Sledoval som Denného Proroka, Harry...“

,...ty a celý zvyšok sveta,“ trpko mu skočil do reči Harry.