Na hranici Oekumeny

Spodná terasa sa rozširovala na pol druha stádie. Na okrajoch sa dvíhali obyčajné okrúhle piliere, v strede — štvorhranné, vyššie — šesť a šestnásťhranné. Stredné stĺpy, hlavice bočných stĺpov, priečelia aj ľudské postavy boli zdobené sýtou červeňou a belasou maľbou. V kontraste s týmito farbami snehobiely kameň priam oslňoval.

Tento chrám zaliaty slnkom bol celkom inakší ako tie ponuré, gniaviace chrámové budovy, aké Pandion doteraz videl. Bol presvedčený, že nič krajšieho si nemožno ani len predstaviť — taký utešený bol pohľad na biele kamenné stĺpy s pestrou kresbou.

Na rozložitých terasách rástli nevídané stromy — nízke, s hustými vetvami a s drobným zlatozeleným lístím, z ktorého vychádzala tuhá vôňa.

Kidogo vo vytržení štuchal Pandiona do boka a vydával neartikulované zvuky nadšenia. Nikto z otrokov ani netušil, že chrám pred nimi vystaval pred päťsto rokmi staviteľ pre milovanú kráľovnú Hačepsut^[43] a volal sa Zešer-Zešeru^[44] — „najvznešenejší zo vznešených“. Nezvyčajné stromy, ktoré rástli okolo chrámu, boli privezené z ďalekého Puntu, kam kráľovná vyslala veľkú námornú výpravu. Od tých čias sa stalo zvykom z každého pochodu do Puntu doviezť stromy pre chrám a obnovovať staré, aby vyzerali, akoby, sa ich neboli dotkli veky.

V diaľke zaznelo dozorcovo volanie. Otroci chytro vykročili z chrámu, obišli nádvorie a uzreli ďalší chrám, vystavaný na skalnatom svahu v podobe malej pyramídy podopretej piliermi^[45]. Vyššie pri rieke sa črtali ešte dve neveľké stavby zo sivej leštenej žuly.

Dozorca doviedol oddiel k najbližšej z nich. Zo dvesto otrokov už chrám rúcalo^[46]. Biela omietka na vnútorných stenách bola pomaľovaná majstrovskými farebnými kresbami. No egyptskí stavitelia a majstri sa starali len o to, aby sa zachovali celé leštené kvádre z vonkajšieho obloženia. Vnútorné steny zvalili nemilosrdne.

Pandion bol znechutený nivočením umeleckých pamiatok. Šikovne sa pripojil ku skupine otrokov, ktorí ukladali kamenné kvádre na drevené vlačuhy, ťahali ich povrazmi ku brehu a nakladali na ťažkú nízku bárku.

Nevedel, že nádherné staré chrámy sa už dávno rúcajú. Egyptskí faraóni si necenili pamätníky minulosti a bolo im napochytre presláviť svoje meno v dejinách stavbou chrámov a hrobiek z hotového materiálu.

Ani diví kočovníci Hyksovia, ktorí obsadili pred stáročiami Ta-Kem, ani vzbúrení otroci, ktorí si krajinu pred dvesto rokmi načas podmanili, nedotkli sa nádherných stavieb. A teraz na tajné rozkazy nových egyptských faraónov rúcali sa hrobky starých kráľov a z krýpt ukrytých pod pyramídami Starej ríše^[47] zasypanými pieskom, z malých prekrásnych hrobiek Strednej ríše a z obrovských podzemných siení veľkých kráľov z prvých dynastií Novej ríše^[48] putovalo ulúpené zlato do pokladníc egyptských vladárov.

Pandion pracoval na rúcaní chrámu tri mesiace. On a Kidogo sa usilovali uľahčiť priateľom ťažkú prácu. To bolo dozorcom po vôli — práce v Ta-Keme boli tak zorganizované, že slabí museli doháňať silných.

Černochova i Helénova neobyčajná sila a dôvtip neušli pozornosti a priateľov poslali na učenie do kamenárskej dielne. Stade si ich odviedol jeden z faraónových sochárov. Teraz sa už vôbec nestretli s druhmi v šene.

Pandion s Kidogom spávali v neútulnej dlhej chatrči s ostatnými otrokmi, ktorí sa už vyučili jednoduchému umeniu. Slobodní egyptskí remeselníci obývali niekoľko domcov v kúte priestranného dvora, zahádzaného neotesanými kameňmi. No Egypťania od otrokov bočili, akoby im za styk s otrokmi hrozil trest. Ako sa Pandion neskoršie dozvedel, naozaj to bolo tak.

Vedúci dielne — kráľovský sochár — netušil, že Pandion a Kidogo sú sochári a priam sa čudoval ich úspechom. Mladíci túžili po tvorivej činností a dychtivo sa chytili do obľúbenej práce. Načas zabudli, že pracujú pre nenávideného faraóna a pre prekliatu krajinu otroctva.

Kidogo nadšene zliepal zvieratá — hrochy, krokodíle, antilopy a iné, ktoré Helén nepoznal. Podľa jeho modelov ostatní zhotovovali kameninové sošky. Egypťan si všimol, že Pandion rád zobrazuje ľudské postavy, a sám sa podujal učiť nadaného Ekuešu. Od Pandiona vyžadoval osobitnú starostlivosť pri plnení objednávok. „Malé nedbajstvo ničí dokonalosť,“ do nekonečna opakoval prikázanie majstrov z Čiernej zeme. Pandion sa usilovne učil a chvíľami sa jeho clivota zmenšovala. Robil pokroky v jemnom opracovávaní sôch a basreliéfov z tvrdého kameňa a vo vyrezávaní malých zlatých ozdôb.

V sprievode kráľovského sochára sa Pandion dostal aj do faraónovho paláca a do prepychových dvorán. Na farebných dlážkach v panovníkových komnatách boli nenapodobniteľne živo zobrazené húštiny pri Veľkej rieke s ich rastlinami a zvieratami, olemované vlnovkami alebo pestrofarebnými špirálami. Steny boli vykladané fajansovými dlaždicami — s prievidnou belasou glazúrou; cez ňu presvitali a jagali sa zložité obrazy zo zlatých lístkov — čarovné umelecké dielo.