Na hranici Oekumeny

Keď Kavi udrel kameňom na krčah — na znamenie do útoku — otroci bleskovo utvorili päť živých pyramíd a po nich sa štverali ľudia opojení nadchádzajúcim bojom.

Kavi, Pandion, Remd a Kidogo sa vyšvihli na vnútorné múry medzi prvými. Mladý Helén nezaváhal ani sekundu, skočil do tmy a za ním bežali a skákali desiatky ďalších.

Pandion zrazil na zem vojaka, čo bol vybehol zo strážnice, skočil mu na chrbát a vylomil mu väzy. V hustej čierňave otroci s tichým reptaním účtovali s nenávidenými nepriateľmi. S holými rukami sa hádzali na ozbrojených vojakov. Získať zbraň, získať ju stoj čo stoj — to bola jediná myšlienka útočníkov. Tí, ktorým sa podarilo vyrvať kopiju alebo nôž, zacítili v rukách smrtonosnú silu a ešte zúrivejšie sa vrhali na nepriateľov.

Pandion ťal napravo-naľavo ukoristeným mečom. Kidogo sa zaháňal veľkou žrďou, na ktorej nosili vodu.

Keď sa Kavi vyštveral po živom rebríku, skočil rovno na štyroch vojakov. Egypťania len slabo odporovali a doslova ich zadusila masa ľudí, čo sa na nich hádzala zhora.

Kavi s víťazným krikom odtisol ťažkú závoru. Zástup oslobodených otrokov zaplavil priestor medzi múrmi a vrútil sa do domu veliteľa šene, ničiac cestou vojakov, čo odpočívali po výmene stráží.

A hore na múroch sa bojovalo ešte zúrivejšie. Deviati vojaci, ktorí stáli hore na stráži, zavčasu zbadali útočníkov. Zasvišťali strely a v nočnom tichu sa ozvali ľudské stony a tupý buchot tiel, padajúcich z výšky na zem.

No deväť Egypťanov nemohlo dlho čeliť stovkám rozohnených otrokov, ktorí sa vrhali priam proti kopijám, hádzali sa na stráže a spolu s nimi sa krbáľali z múrov.

Medzitým na dvore sa už porátali so strážami a dozorcami. U mŕtveho veliteľa našli kľúče od hlavnej brány. Škripot hrdzavých pántov sa ozval nocou ako víťazné zvolanie.

Mŕtvym pobrali kopije, štíty, nože, luky — všetko do poslednej strely.

Ozbrojení otroci si stali na čelo zástupu a všetci sa mlčanlivo náhlili k rieke. Cestou vyplienili všetky domy, pobili desiatky obyvateľov.

Povstalci hľadali zbrane a poživeň. Iba prísny zákaz vodcov im zabránil, aby nepodpálili všetky domy. Kavi sa veľmi obával, aby ich priskoro nezbadalo vojsko z hlavného mesta.

Cez rieku sa preplavili na všetkých člnoch, lodiach a pltiach, čo sa im dostali do rúk. Niekoľkí zahynuli v čeľustiach veličizných krokodílov — strážcov rieky Ta-Kem.

Neminuli sa ani dve hodiny a predný šík sa už blížil k šene na druhom brehu rieky, na ceste k chrámu Zešer-Zešeru.

Kavi, Pandion a dvaja Líbyjci rovno zabúchali na bránu, zatiaľ čo ostatní sa pritisli k múru povedľa vchodu.

Z múru sa ohlásil vojak a pýtal sa, čo chcú. Líbyjec, ktorý dobre rozprával po kemtsky, si žiadal veliteľa, vraj mu nesie posolstvo od vedúceho kráľovských prác. Za vrátami sa ozvala vrava, vzplanula fakľa, vráta sa otvorili. Zo skupiny vojakov vystúpil veliteľ a pýtal si list. No Kavi k nemu skočil a preklal ho Jachmosovou dýkou, Pandion s Líbyjcami sa hodili na vojakov. A za nimi, využívajúc zmätok, vtrhli dnu s náramným krikom ozbrojení otroci. Fakle zhasli, nocou sa nieslo stenanie, povely, vojenské pokriky, Pandionovi sa podarilo otvoriť vnútorný vchod.

Zobúdzajúcou sa robotárňou rozľahla sa bojová výzva povstalcov. Otroci rôznych plemien pobehúvali hore-dolu a zvolávali ohromených krajanov.

Huriavk jednostaj mocnel. Vojaci na múroch behali sem i ta, vyhrážali sa, no netrúfali si zísť, len kedy-tedy voslep vystrelili. No zo dvora presne lietali strely a kopije do vojakov, čo sa jasne črtali na múroch. Zanedlho bola druhé robotáreň oslobodená.

Z vrát sa valil slobodou rozjarený dav a rozutekal sa na všetky strany, nedbajúc na volanie osloboditeľov. Zakrátko vyšľahli z neďalekej osady plamene. Kavi radil vodcom z oslobodeného šene, aby čím prv zhromaždili disciplinovaných druhov. Zamyslene si pošklbkával bradu. V jeho očiach, upretých dopredu, na západ, so mihali červené ohníky — odblesk požiarov.

Etrusk rozmýšľal o tom, že oslobodiť otrokov z druhého šene bez prípravy bolo zrejmou chybou. K bojovníkom, čo vedeli, že musia bojovať zomknuto, cieľavedome, sa pripojili otroci nepripravení na boj, spití možnosťou sa pomstiť, z ktorých každý konal na vlastnú päsť — a to im neprospeje.

A naozaj. Aj mnohí otroci z prvého tábora sa dali strhnúť, začali ničiť.

Okrem toho stratili veľa času, hoc každý okamih bol drahý. Preriedená skupina sa pohla k tretiemu šene…

Meniť plán teraz nemohli a Kavi predvídal vážne ťažkosti.

Keď sa blížili k šene, Kavi zbadal siluety vojakov, čo sa vynorili na múroch, začul krik „aatu, aatu“^[58] a svišťanie striel, ktorými Egypťania už zďaleka vítali blížiacu sa skupinu.

Vzbúrenci zastali, aby si určili plán na útok. Šene, pripravené na obranu, bolo mocnou pevnosťou a treba času, aby ho dobyli.

Povstalci spustili strašný rev, aby, sa otroci zobudili a napadli stráže zdnu. Ale otroci váhali. Kavi prehováral vodcov, aby sa vzdali útoku na robotáreň. Tí nechceli, ľahko získané víťazstvo ich rozohnilo a namýšľali si, že oslobodia všetkých otrokov a ovládnu Kemt.