Na hranici Oekumeny

Z balkónu paláca, stojaceho na ostrove na vyvýšenom mieste, dovideli až na široké riečne ramená, ktoré omývali skupinu chrámov z bieleho vápenca a červenej žuly. Na brehoch husto rástli vysoké palmy, ich lístie sa tiahlo popod úpätie strmého skalnatého brehu ako tmavý pernatý pás. Na juhu sa týčila kolmá stena žulovej vysočiny — na jej východnej strane bol prvý nílsky prah. Tam sa údolie rieky odrazu zúžilo, obrábaná, pokojná rovina sa skončila pri nesmiernych pustých priestoroch krajiny zlata Nub.

Zo skalistých úbočí hľadeli na palác hroby slávnych predkov — vládcov Brány Juhu, odvážnych dobyvateľov krajiny Čiernych, počnúc veľkým Chirchufom^[61].

Diaľky zahaľovala sivastá clona páľavy, no na ostrove bol chládok — severný vietor sa tu stretol s horúčavou útočiacou z juhu a zaháňal ju nazad do pustých, vyprahnutých stepí.

Veliteľ Juhu dlho hľadel na hrobky predkov, potom pokynul otrokovi, aby nalial poslednú čašu vína. Hostina sa končila. Hostia vstali a nasledovali hostiteľa do vnútorných siení. Ocitli sa v štvorcovej nevysokej komnate, zariadenej s pôvabom a vkusom veľkých čias Mencheperrových^[62]. Hladké biele steny nad dlážkou zdobila široká svetlobelasá obruba so zložitým ornamentom z bielych čiar. Pod povalinou sa tiahol úzky pás lotosových kvetov a symbolických postáv, maľovaných na matnom zlatom podklade belasou, zelenou, čiernou a bielou farbou.

Povalinu lemovanú prúžkom čiernych a zlatých štvorčekov pretínali štyri rovnobežné hrady z dreva tmavovišňovej farby. Medzery medzi hradami vypĺňali zlaté špirály a biele ružice maľované na červených a belasých štvorčekoch, šachovite sa striedajúcich.

Široké veraje z leštených cédrových dosák vrúbili úzke čierne prúžky prerušované mnohými dvojitými pozdĺžnymi belasými čiarkami.

Koberec, niekoľko stolíc zo slonoviny pokrytých leoparďou kožou, dve ebenové kreslá zlatom vykladané a niekoľko truhlíc na nôžkach, ktoré slúžili aj ako stoly — to bolo zariadenie priestornej, jasnej a dobre vetranej komnaty.

Kabuefta si nenáhlivo sadol do kresla. Jeho ostrý profil sa výrazne črtal proti snehobielej stene. Hodnostári si prisunuli bližšie stolice, hlavný pisár si stal k vysokému ebenovému stolcu vykladanému zlatom a slonovinou.

Na lesklej stolovej doske ležal papyrusový svitok s červeno-bielou pečaťou. Na pokyn správcu Juhu pisár rozvinul svitok a znehybnel v úctivom mlčaní.

Veliteľ vojsk, vycivený plešivý chlap bez paruky, žmurkol na malého tučného sprievodcu karaván, naznačujúc mu, že teraz sa dozvedia, načo ich sem povolali.

A naozaj Kabuefta sklonil hlavu a prehovoril, obracajúc sa ku všetkým: — Jeho Veličenstvo, vládca obidvoch krajín Čiernej zeme, náš život, zdravie, sila, mi poslal rýchly list. V ňom mi Jeho Veličenstvo rozkazuje vykonať čosi neslýchané — dopraviť do Mesta živého nosorožca, jedného z tých, čo žijú za krajinou Vavat^[63] a sú známe nesmiernou silou a dravosťou. Do Veľkého domu sa v minulosti dopravovalo veľa živých zvierat z ďalekých južných zemi. Obyvatelia Mesta a ľudia To-meri-cheb videli veľké opice, žirafy, zvieratá setcha^[64], stepné svine^[65], a krvilačné levy a leopardy v húfoch sprevádzali veľkého Usermar-Sotepenru^[66], ba bojovali aj proti nepriateľom Ta-Kemu^[67]. No ešte nikdy sa nepodarilo chytiť čo len jedného nosorožca.

Od nepamäti vládcovia z Juhu dodávali z Čiernej zeme všetko, čo Kemt potreboval — nič im nebolo nemožné. Chcem v tejto slávnej obyčaji pokračovať: Ta-Kem uvidí živého nosorožca! Pozval som vás, aby sme sa poradili, ako najľahšie pošleme do Kemtu aspoň jedného z tých strašných zverov. Čo na to povieš ty, Nezi, ktorý si videl toľko slávnych poľovačiek?

— obrátil sa na hlavného lovca, zamračeného tučného muža, ktorého brčkavé vlasy, tmavá pleť a zahnutý nos prezrádzali, že je pôvodom Hyksos.

— Zviera južných stepí je neopísateľne strašné, kožu mu neprekole nijaká kopija, a silné je takmer ako slon, — vážne začal Nezi. — Útočí vždy prvé, dlávi a láme všetko, čo sa mu postaví do cesty. Do jamy ho nemožno chytiť — ohromné zviera by sa dokaličilo. No keby, sa usporiadal veľký lov a vyhľadala sa matka s mláďaťom — možno by sa podarilo samicu zabiť a mláďa dopraviť do Kemtu.

Kabuefta zlostne buchol na operadlo kresla.

— Sedem a sedemkrát padám k nohám Veľkého domu, svojho vládcu.

Hanba tebe, — vládca Juhu prstom ukázal na preľaknutého hlavného lovca, — čo hrešíš proti Jeho Veličenstvu! Musíme im poslať zviera nefer-neferu^[68], v plnom kvete síl, vzbudzujúce patričnú hrôzu, a nie polomŕtve mláďa.

A nemôžeme čakať, kým malé v zajatí dorastie. Príkaz treba splniť rýchlo, pohotovo, tým skôr, že zver žije ďaleko od Brány Juhu.

Sprievodca karaván Pecheni radil vyslať tri stotiny najudatnejších vojakov s povrazmi a sieťami, ktorí by ozrutu chytili.

Veliteľ vojsk Senofri sa nespokojne chmúril, zachmúril sa aj Kabuefta.

Vtedy veliteľ karaván náhlivo doložil, že netreba posielať vojakov, ale mohli by prinútiť Nubijcov, aby oni lapili zviera.

Kabuefta zavrtel hlavou a skrivil gamby v pohrdlivom úškrne.